Kto zablokoval eurofondy a prečo?

V polovici júna Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) oznámilo rozhodnutie, ktoré okamžite vyvolalo ostrú reakciu samospráv naprieč Slovenskom. Rezort pod vedením ministra Samuela Migaľa, ktorý sa do parlamentu dostal cez kandidátku Hlasu-SD, no po vnútrostraníckom konflikte v strane skončil a dnes pôsobí ako minister vďaka rošáde premiéra Roberta Fica s cieľom udržať parlamentnú väčšinu, dočasne obmedzil tzv. flexibilitu eurofondov z Programu Slovensko 2021 – 2027. V praxi to znamená, že:

– ministerstvá už nemôžu vôbec presúvať prostriedky medzi typmi územia (100 % blokácia flexibility),

– samosprávam sa takáto flexibilita obmedzila na 50 %.

MIRRI tvrdí, že týmto krokom chráni regióny a peniaze určené pre ne, aby „neodtekali“ späť do Bratislavy a štátnej byrokracie. Argumentuje, že počas predchádzajúcich vlád dochádzalo k odlevu financií z regionálnych výziev do centrálnych schém riadených štátom, často bez skutočného dosahu na potreby konkrétnych miest a obcí.

No práve tento krok vyvolal v regiónoch paniku. Najmä tam, kde samosprávy aktívne pripravovali projekty a spoliehali sa na eurofondové výzvy. Tieto výzvy sú teraz pozastavené, neisté alebo bez termínu vyhodnotenia.

Ako fungoval „odliv peňazí“?

MIRRI sa pri svojej obrane odvoláva na skúsenosť z minulých rokov. Flexibilita eurofondov umožňovala presun peňazí medzi tzv. „typmi územia“ – teda medzi samosprávami (TO3), VÚC (TO2) a centrálnymi štátnymi orgánmi (TO1). Ak samosprávy nevyužívali prostriedky dostatočne rýchlo, štát ich mohol presunúť do centrálnych výziev (napríklad na IT systémy, školstvo alebo dopravu).

Z formálneho hľadiska to bolo v súlade s pravidlami. No v praxi sa tým narúšal zámer Európskej komisie, aby boli peniaze skutočne rozdelené regionálne, na mieste, na ich rast. Kritici to vtedy nazývali „centralizačný výťah“, ktorý vysával prostriedky z obcí späť do ministerstiev. Patrilo medzi nich NKÚ, ale aj riaditeľ Agentúry regionálneho rozvoja Artúr Benes (ešte v 2021 tu).

Preto sa MIRRI teraz rozhodlo konať preventívne. Obmedzením flexibility sa pokúša „zabetónovať“ prostriedky v regiónoch, aby už nikdy neboli predmetom takéhoto presunu.

Namiesto pomoci samosprávam – výhovorka na ich úkor?

Kritici už roky upozorňujú, že štát namiesto posilňovania spôsobilosti samospráv čerpať eurofondy, ich zraniteľnosť využíva. Namiesto systematickej podpory, zjednodušenia procesov či zvyšovania kapacít miest a obcí, štát pravidelne opakuje mantru o „nepripravenosti samospráv“, ktorú následne využíva ako zámienku na presmerovanie prostriedkov na centrálne riadené projekty.

V Hlase-SD už majú dosť "klamára" Migaľa: "Berie peniaze regiónom!"

V praxi to znamená, že milióny eur, ktoré by mohli zlepšiť kvalitu života v obciach, skončia v anonymných národných schémach, často riadených cez štátne agentúry, kde je výber projektov netransparentný a prepojený na záujmy lobistov či mecenášov s kontaktmi na ministerstvá. Namiesto toho, aby sa štát zameral na to, ako pomôcť starostom a županom, aby mohli fondy čerpať efektívne a účelne, využíva ich slabšie postavenie ako dôvod na ďalšiu centralizáciu moci a zdrojov.

Takýto prístup nie je len technokratický problém. Ide o strategické zlyhanie štátu, ktoré prispieva k odlivu mladých ľudí z regiónov, k nedôvere vo verejné inštitúcie a k pocitu, že Bratislava nerozumie zvyšku Slovenska. Ak samosprávy ostanú len figúrkami v centrálnych hrách, Európska politika súdržnosti sa mení na karikatúru svojho pôvodného zámeru.

Stačí zájsť za hranice. Rozdiel udrie do očí

Kto sa vyberie autom cez oravské alebo kysucké priechody smerom do Poľska, ten nemusí čítať analytické správy, aby si uvedomil zásadný rozdiel v tom, ako vyzerajú za 20 rokov členstva v únii pohraničné regióny na poľskej a slovenskej strane. Kým u nás sa periféria vyľudňuje, chátra a samosprávy žijú od výzvy k výzve, poľské dediny a mestá doslova kvitnú: opravené školy, nové cesty, športoviská, zrekonštruované historické centrá.

A pritom ani Poľsku sa nevyhli politické zmeny, výmena vlád, ani napätie medzi centrálou a Bruselom. Či vládla konzervatívna vláda pod vedením PiS (Kaczyńskiho), alebo aktuálna proeurópska koalícia okolo Tuska, na systéme fungovania eurofondov určených pre regióny sa zásadne nič nemenilo. Základom úspechu bola vždy stabilná, predvídateľná a regionálne orientovaná štruktúra riadenia fondov, ktorá vychádzala z dôvery v samosprávy a jasného nastavenia pravidiel, ktoré sa nemenili podľa toho, kto práve sedel v hlavnom meste.

Naproti tomu Slovensko neustále mení systém, podľa politickej vôle. Už sa menil aj počas súčasnej vlády, aby koalícia vôbec prežila. Raz sú prioritou regióny, inokedy centrála. Raz rozhodujú samosprávy, inokedy „experti z Bratislavy“. Tento chaos, nestabilita a nedôvera v regióny sú hlavným dôvodom, prečo Slovensko nedokáže naplno využiť potenciál eurofondov na rozvoj svojho územia. Výsledkom je viditeľné zaostávanie za susedmi, frustrované samosprávy a občania, ktorí prestávajú veriť, že sa niečo zmení – a tak volia extrémy alebo odchádzajú do zahraničia.

Dobre mienený krok, zle načasovaný? Alebo kalkul?

Problém zrejme neleží v samotnej myšlienke obmedziť odlev eurofondov zo samospráv na štátne ministerstvá. Mnohí odborníci by súhlasili, že je správne chrániť peniaze určené pre regióny. Lenže spôsob, akým nový šéf MIRRI Samuel Migaľ tento krok zrealizoval, vzbudzuje viac otázok než istoty. Krok bol oznámený náhle, bez predchádzajúcej diskusie so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) či s regionálnymi zoskupeniami. Výzvy, ktoré boli rozbehnuté, sa zastavili bez akejkoľvek náhrady či prechodného režimu. Samosprávy, ktoré už investovali do projektovej dokumentácie, tímov a spolufinancovania, zostali v šoku – a v obavách, či svoje náklady vôbec uvidia späť.

Situácia tak pripomína typický prípad „dobre mieneného centrálneho zásahu, ktorý však v praxi spôsobí chaos, zdržanie a finančnú neistotu práve tým, ktorých mal chrániť.“

Progresívne Slovensko: V europarlamente presadili kľúčový pozmeňovák, samosprávy by tak nemuseli prísť o 200 miliónov

Môže ísť o nekompetentnosť nového vedenia MIRRI (Migaľovho tímu „odborníkov“), ktoré sa ešte nestihlo zorientovať v komplexnom systéme eurofondového plánovania? Alebo naopak rýchly zásah bol nevyhnutný, pretože hrozilo reálne nebezpečenstvo ďalšieho odlevu zdrojov do rúk veľkých centrálnych hráčov, často s blízkymi väzbami na štátne úrady a ministerstvá a prehĺbenie stagnácie regiónov?

Nie je vylúčená ani možnosť, že najhlasnejšia kritika dnes zaznieva práve od tých, ktorí s týmto odlevom rátali a možno sa naň aj „tešili“. Pre niektoré firmy, konzultantov či poradenské skupiny napojené na centrálny aparát, je totiž presun výziev z regiónov do centrály skvelou príležitosťou, ako sa pohodlnejšie dostať k verejným zdrojom, mimo kontroly miestnych komunít.

Dnes je však výsledkom niečo iné: namiesto nápravy systému nastal zmätok, nedôvera a zablokovanie celého procesu, ktorý môže poškodiť práve tie obce, ktoré konečne nabrali odvahu a odbornosť čerpať eurofondy vo vlastnej réžii. Tento chaos má konkrétnych vinníkov aj obete a nebude prekvapením, ak sa politická zodpovednosť začne čoskoro pýtať menovite.

ZMOS bije na poplach: Vláda porušila dohodu a dôveru

Kroky ministerstva vyvolali všeobecné znepokojenie samospráv naprieč Slovenskom. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) označilo krok za „neférový“, ktoré podkopáva dôveru a spochybňuje výsledky nedávneho dialógu s ministerstvom.

Predseda ZMOS, Jozef Božik, upozornil na zvláštnosť, že rozhodnutie o zmrazení prišlo len deň po spoločnom rokovaní, na ktorom boli samosprávy ubezpečené, že o 400 miliónov eur neprídu. Šlo o predpokladané použitie alokácie cez rady partnerstva, avšak plošné 50‑percentné zmrazenie flexibilných prostriedkov označil za „neočakávaný obrat“, ktorý zneisťuje samosprávy a podkopáva dôveru v partnerstvo štátu a regiónov.

ZMOS pripomenul, že mestá a obce pôsobili ako stabilní partneri štátu, prísľuby o regionálnych prioritách zazneli pri rokovaniach aj na sneme . Teraz však prichádza tvrdý zásah, bez náhradného prechodného režimu pre rozbehnuté výzvy, bez jasného harmonogramu „odmrazenia“ a bez záruk pre samosprávy, ktoré už investovali do projektov.

V spoločnom vyhlásení s Úniou miest (ÚMS) a Združením samosprávnych krajov (SK8) požaduje zrušenie rozhodnutia a iniciovanie rokovania s tromi ústavnými činiteľmi: prezidentom, premiérom a predsedom parlamentu. Božik zopakoval, že eurofondy sú určené nielen pre starostov, ale predovšetkým pre občanov. Predseda ÚMS Richard Rybníček zdôraznil, že samosprávy sú demokraticky volené, nie štátni úradníci, a požadoval jednoduchšiu byrokraciu.

SK8 (župní predsedovia) na stretnutí s médiami ukázali konkrétne čísla: z alokácie 1,4 mld. € bolo pripravených projektov za 870 mil. €, žiadostí za 522 mil., pričom preverené – teda schválené – boli projekty za 193 mil. €. Má to ukazovať, že samosprávy sú pripravené čerpať – problém je v štátnej byrokracii, nie v obciach.

ZMOS poďakoval ľudom, ktorí svojou prácou prispievajú k fungovaniu samospráv

Minister Samuel Migaľ reagoval, že kritici vyvolávajú predvolebnú hystériu, že „peniaze nikomu nezaniknú, len sú dočasne zablokované“. Tvrdenia ZMOS-u označil za “nezmyselné” a vyzval samosprávy: „menej plakať, viac makať“. Ministrom obvinený Raši a Kaliňák podľa neho zodpovedajú za pomalé čerpanie, ktoré túto situáciu vytvorilo.

Suma sumárum  ZMOS i ďalšie regionálne združenia vnímajú krok rezortu ako zradu dôvery a centralizáciu zdrojov bez predchádzajúceho partnerstva. Ich argumentácia nestojí len na emotívnych frázach, ale zakladá sa na číslach: stovky miliónov eur nasmerované do regionálnych výziev, pripravené projekty, žiadosti čakajúce na kontrolu. Minister reaguje defenzívne, rozlišuje „blokovanie“ a „zastavenie“. Nepopiera, že peniaze sú nedostupné v teréne; odvoláva sa na odvod do Bruselu, keby nezasiahol.

Na politickej úrovni je napätie zjavné. Štát verzus regióny, transparentnosť verzus netransparentnosť, dlhodobá budúcnosť slovenského rozvoja verzus krátkodobé centrálne “zásahy”. Kto si to odnesie?

Aliancia: Juh hovorí o systémovej diskriminácii

Strana Aliancia, ktorá má silné zastúpenie v samosprávach južného Slovenska, na tlačovej konferencii 25. júna otvorene upozornila, že obmedzenie flexibility eurofondov zo strany MIRRI nie je len technická otázka prideľovania zdrojov. Je to systémový problém, ktorý roky narastá a dnes kulminuje v momente, keď by regióny najviac potrebovali stabilitu, predvídateľnosť a dôveru zo strany štátu.

„Keby sme boli takí efektívni v čerpaní eurofondov, ako sú niektorí v hľadaní vinníkov, Slovensko by bolo niekde úplne inde,“ vyhlásil podpredseda Aliancie a starosta obce Ostrov Peter Őry. Namiesto vytvorenia priaznivých podmienok pre samosprávy, ktoré v teréne čelia konkrétnym problémom: klimatickým, sociálnym, demografickým, štát buď ignoruje, alebo rovno penalizuje. Neexistencia rovnakého prístupu pri financovaní, napríklad prostredníctvom koeficientov nadmorskej výšky či veľkostnej kategórie obcí, vedie podľa Aliancie k dlhodobej diskriminácii južných okresov, ktoré strácajú milióny eur ročne.

Analytik Občianskeho združenia PRO CIVIS András Mészáros uviedol, že zo 1679 oslovených obcí odpovedalo 366, pričom podľa ich údajov je aktuálny systém financovania nevýhodný pre viac než 58 % samospráv SR, čo zodpovedá aj vyše 63 % populácie. Podľa prepočtu obce s nadmorskou výškou pod 300 metrov nad morom (najmä na juhu Slovenska) dostávajú menej financií ako tie, ktoré sú položené vyššie. Tento rozdiel predstavuje približne 30 mil. € ročne. Ďalších 100 mil. € ročne smeruje z menších miest k deviatim najväčším mestám nad 50-tisíc obyvateľov.

ZMOS: Predstavitelia vlády vyzdvihovali mestá a obce ako kľúčových partnerov, teraz sa k ním však zachovali neférovo

Podľa Aliancie nie je problém v obciach, ale v štáte. Skutočným problémom čerpania nie je neschopnosť samospráv, ale nezvládnutá administratíva, prebujnelá byrokracia a nejasné procesy zo strany štátu. Péter Őry opísal prípad, keď samospráva podala žiadosť v rámci výzvy začiatkom februára, bola hodnotená ako vhodná, no do konca júna neprišla žiadna odpoveď. Bez nej nevie, či má projekt obstarať, podať inde alebo či bude refundovaný. Spomenul aj prípad z roku 2009, keď obec musela sama odniesť dokumenty na Úrad pre verejné obstarávanie, lebo deväť mesiacov čakania hrozilo stratou financií.

V reakcii na otázku redakcie Hlavných Správ Őry pripomenul, že Slovensko má k dispozícii 12,6 mld. € z eurofondov na obdobie 2021 – 2027. Sme v polovici a čerpanie sa pohybuje len na úrovni 6 až 7 %, čo označil za katastrofálne zlyhanie. Ak by sa tieto peniaze dostali do hospodárstva, mohli by vytvoriť nielen investície, ale aj rozpočtový výnos cez dane, odvody a zamestnanosť.

Záver vystúpenia Aliancie odmietol pokusy o rozdeľovanie problémov podľa etnického alebo straníckeho kľúča. Obyvateľ, ktorý potrebuje kanalizáciu, je podľa Őryho jedno, či je Maďar, Róm, Slovák alebo Nemec. Kanalizácia sa má postaviť, nie hľadať výhovorky.

Komu zostane Čierny Peter?

Otázka, ktorá dnes visí vo vzduchu, znie: Kto zlyhal? Bol krok MIRRI správny a len zle odkomunikovaný? Alebo ide o premyslenú politickú operáciu, ktorá má zastaviť výzvy pripravené predchádzajúcim vedením a umožniť nové, „našim ľuďom“ výhodnejšie schémy?

Kým Aliancia aj zástupcovia ZMOS-u začínajú hovoriť o potrebe zodpovednosti, zo strany vlády počuť len ticho. Premiérov kontrolný deň na MIRRI bol zrušený, spoločná tlačovka neprišla.

Ak tlak regiónov narastie, môže sa minister Migaľ stať prvou obeťou „štvrtej vlády Roberta Fica“. Obzvlášť ak sa ukáže, že upozornenie Michala Kaliňáka (poradcu ZMOS) – že MIRRI zaviedlo vládu aj premiéra – bolo pravdivé.

V tom prípade by Čierny Peter neostal v regiónoch, ale priamo v rukách človeka, ktorý mal byť ich najväčším obhajcom.