Bratislava, 20. novembra 2017 (HSP/Foto: Facebook)
Ostatné tri dni sme hovorili o storočných ruských sankciách a o tom, že Rusi si už dávno zvykli na sankčné vojny a obmedzenia a preto si zo súčasnej situácie nerobia veľkú drámu: západné sankcie sú pre nich obvyklá vec. Dnes ukončíme náš prieskum…
Aj napriek masívnym sankciám Sovietsky zväz žil a fungoval na prekvapenie západných „sankcionárov“. Za posledných 11,5 roka pred druhou svetovou vojnou v ZSSR vybudovali 9 600 nových podnikov – fakticky každý deň tam spúšťali do prevádzky dva nové podniky… Okrem všetkých ostatných to boli aj skutočné giganty – Dneproges, metalurgické závody v Kramatorsku, Magnitogorsku, Novokuznecku, Makeejvke, Čeľabinsku, Noriľsku, traktorové závody v Staningrade, Charkove, automobilové závody GAZ, ZIS a iné. V r. 1935 v Moskve spustili do prevádzky prvú trať metra – 11,2 km.
Aj napriek sankciám, priemyselná výroba v ZSSR v období r. 1928 – 1937 /prvé dve päťročnice/ narástla 2,5-3,5-násobne, ročný nárast tvoril 10,5-16 %. Výroba strojov, áut a technológií rástla v priemere o 27 % ročne. Vo viacerých odvetviach priemyselnej a poľnohospodárskej výroby ZSSR sa dostal na prvé miesto v Európe a na druhé miesto vo svete. Rusi vybudovali nezávislé a úplne sebestačné hospodárstvo. Bol to jednotný národno-hospodársky komplex. Pre vnútornú spotrebu pracovalo takmer 99 sovietskych podnikov. Import uspokojoval iba 0,5 % potrieb obyvateľstva.
Sankcie Západu spôsobili „odvetnú reakciu“ v ZSSR – približne podobnú reakciu spôsobujú v súčasnosti aj v Rusku. Pred druhou svetovou vojnou ZSSR ešte stihol vybudovať aj mohutný obranný priemysel a silnú modernú armádu. Keby sovietske vedenie tesne pred vojnou a na začiatku vojny neporobilo množstvo katastrofálnych chýb, priebeh vojny mohol byť úplne iný, oveľa úspešnejší.
Aj nový politický režim v bývalom cárskom Rusku, ale aj masívne sankcie Západu zapríčinili vybudovanie úplne odlišného hospodárskeho systému v ZSSR. Bol úplne iný ako na Západe a ZSSR celkom dobre fungoval aj napriek totálnym sankciám Západu. Samozrejme, sankcie poškodzovali sovietske hospodárstvo, ale nedokázali ho zlomiť. Podobná situácia sa opakuje aj v súčasnosti. V ruských zdrojoch sme objavili dve desiatky príčin, prečo sovietske hospodárstvo fungovalo aj napriek sankciám Západu.
1. Rozhodujúca úloha štátu v hospodárstve
2. Celonárodné vlastníctvo prostriedkov výroby
3. Využívanie rôznych foriem hospodárenia – štátna, kooperačná, súkromná
4. Centralizované riadenie a plánovanie
5. Direktívne plánovanie
6. Jednotný národno-hospodársky komplex
7. Mobilizačný charakter hospodárstva
8. Maximálna sebestačnosť
9. Orientácia pri plánovaní predovšetkým na naturálne /fyzické/ ukazovatele, cena hrala druhoradú úlohu
10. Odmietnutie ukazovateľa zisku, ako hlavného ukazovateľa ceny, orientácia na zníženie ceny produkcie
11. Pravidelné zničenie cien založené na znížení výrobnej ceny
12. Obmedzený charakter tovarovo-peňažných vzťahov, zvlášť v ťažkom priemysle
13. Systém štátnych bánk a obmedzený počet špecializovaných bánk
14. Dvojitý systém kolovania financií: hotovostný systém služieb obyvateľstvu a bezhotovostná obsluha podnikov
15. Urýchlený rozvoj skupiny odvetví A /výroba prostriedkov výroby, technológií a zariadení/ v porovnaní so skupinou odvetví B /výroba spotrebnej produkcie/
16. Priorita rozvoja obranného priemyslu, ako garanta národnej bezpečnosti
17. Štátny monopol na zahraničný obchod a na valutové operácie
18. Odmietnutie konkurencie, nahrádzanie jej socialistickou súťažou
19. Využitie zároveň aj materiálnych, aj morálnych stimulov práca
20. Neprípustnosť mimopracovného zisku a sústredenia nadbytočných materiálnych výdobytkov v rukách jednotlivých občanov
21. Zabezpečenie životných potrieb všetkých členov spoločnosti a stále zvýšenie životnej úrovne a pod.
Pochopiteľne, pauza v sankciách nastala počas druhej svetovej vojny, pretože Západ aspoň na nejaké obdobie a aspoň čiastočne bral Sovietsky zväz, ako spojenca, a nie ako nepriateľa. Táto eufória však rýchlo skončila. Už menej ako rok po skončení druhej svetovej vojny Západ v r. 1946 vyhlásil novú – studenú vojnu. A zasa uvalil masívne sankcie na ZSSR, ktoré pokračovali do jeho rozpadu – do r. 1992.
Ani po r. 1992 sa však toho veľa nezmenilo. Rusko vystupovalo ako „dedič“ po ZSSR a zdedilo aj všetky sankcie. V Európe a USA začali vymýšľať aj nové formy sankcií, ktoré neexistovali v časoch Sovietskeho zväzu. Napríklad, v r. 1974 Spojené štáty prijali „slávny“ dodatok k Zákone o obchode /dodatok Jacksona – Vanika/, ktorý radikálne obmedzoval a fakticky zakazoval obchodovanie s krajinami, ktoré zamedzujú emigrácii a porušujú ľudské práva.
Podobnú charakteristiku v prípade potreby dá sa použiť prakticky proti každému štátu. Daný dodatok /a Američania to nikdy ani neskrývali/ bol prijatý výlučne kvôli poškodeniu hospodárstva Sovietskeho zväzu. Tento dodatok bol platný takmer 40 rokov a v r. 2012 ho USA nahradili „zákonom Magnitského“.
Samostatné Rusko v priebehu 25 rokov svojej existencie sa stále nachádzalo „pod sankciami“ Západu. V ostatných 3 rokoch USA a EÚ tieto sankcie pritvrdili, ale celá podstata sa vlastne príliš nezmenila: tvrdé alebo ešte o niečo tvrdšie sankcie – aký je v tom rozdiel? No a toto je aj odpoveď na hlavnú otázku nášho „polovedeckého“ prieskumu – prečo si Rusi zo západných sankcií nerobia ťažkú hlavu? Jednoducho žijú v „období sankcií“ už vyše storočia a naučili sa s tým žiť.
Pochopiteľne, sankcie poškodzujú ruské hospodárstvo, ale Rusi to berú pokojné: čo sa dá robiť, ak inak, ako sa zdá, asi sa nedá? Opakuje sa situácia spred 80 – 90 rokov: Západ zasa svojimi sankciami donútil Rusko budovať silné sebestačné hospodárstvo. Hospodársky chaos a kríza 90.-ch rokov minulého storočia „pokrivila“ ruské hospodárstvo a v súčasnosti, pod tlakom Západu, sa zasa vracia na správne koľaje. Veď aj na Slovensku sa hovorí: všetko zlé je aj na niečo dobré…
Eugen Rusnák