Môj profil 
Predplatné
Moskva/Bratislava 10. decembra (TASR) – Človek, jeho ľudské práva a slobody sa historicky prvýkrát dostali do Ústavy Ruskej federácie, ktorú 12. decembra 1993 v referende schválili obyvatelia krajiny. Referendum sa 12. decembra 1993 konalo súbežne s voľbami do Federálneho zhromaždenia. V referende schválená Ústava Ruskej federácie bola oficiálne uverejnená 25. decembra 1993 v Rossijskoj gazete a nadobudla účinnosť. Na 12. decembra pripadá Deň Ústavy Ruskej federácie, v roku 2013 si krajina pripomína 20. výročie prijatia základného zákona krajiny.
"Rusko bude 12. decembra sláviť 20. výročie schválenia Ústavy Ruskej federácie v referende. Táto udalosť sa stala míľnikom v novodobých ruských dejinách. Len si spomeňte, v akých zložitých politických a sociálno-ekonomických podmienkach na začiatku 90. rokov 20. storočia musel ruský ľud budovať nový demokratický štát. Mnohí ľudia stratili orientáciu. Spoločnosť potrebovala oporu, kódex základných hodnôt, na základe ktorých by bolo možné budovať nový štát v nových historických podmienkach. Takým pilierom sa stala Ústava z roku 1993, ktorá prvýkrát v dejinách ruského štátu uznala človeka, jeho práva a slobody za najvyššiu hodnotu, položila základy demokracie v Ruska a zaviazala štát fakticky zachovávať a chrániť tieto nové hodnoty," povedal pre TASR splnomocnený a mimoriadny veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Pavel Kuznecov.
V roku 1993 vtedajší prezident Boris Jeľcin zvolal Ústavnú radu, aby vypracovala nový základný zákon krajiny. Na jeho príprave sa zúčastnili predstavitelia politických strán a hnutí, vedci, poslanci a ďalší odborníci. Potom, 12. decembra 1993 súčasne s voľbami do Federálneho zhromaždenia sa konalo referendum, v ktorom obyvatelia novú Ústavu Ruskej federácie schválili. Na hlasovaní sa zúčastnilo približne 58,188 milióna voličov, teda 54,8 percenta zapísaných voličov. Za novú ústavu hlasovalo 33,938 milióna voličov, teda 58,4 percenta voličov. O niekoľko dní, 25. decembra 1993 bol základný zákon krajiny oficiálne uverejnený v Rossijskoj gazete, čím nadobudol účinnosť.
Ústava Ruskej federácie sa skladá z Preambuly a dvoch oddielov. V prvom je deväť hláv a 137 článkov, v druhom sú prechodné a záverečné ustanovenia.
V Ústave sa Ruská federácia charakterizuje ako demokratický, federálny, svetský, právny štát s republikovou formou vlády. Nositeľom suverenity a moci je mnohonárodný ľud, človek, jeho práva a slobody sa uznali za najvyššiu hodnotu. V tejto novej ústave sa dôsledne dbalo na princípe rozdelenia moci. V Ruskej federácii si nikto nemôže prisvojiť moc. Uchvátenie moci, alebo prisvojenie si mocenských právomocí je podľa federálnych zákonov trestné. V Ústave sa stanovuje uznanie a rovnaká ochrana súkromného, štátneho, mestského a iného vlastníctva. V Ústave sa zaviedol systém miestnej samosprávy.
Na Ústavu Ruskej federácie pri nástupe do funkcie prisahá zvolený prezident krajiny.
V časoch Sovietskeho Ruska a neskôr Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) bol základný zákon krajiny prijatý v júli 1923 a v definitívnej podobe 31. januára 1924, Ústava (Základný zákon) ZSSR na 8. zjazde Sovietov ZSSR bola prijatá 5. decembra 1936 a Ústava (Základný zákon) ZSSR bola prijatá na mimoriadnom siedmom zasadnutí Najvyššieho sovietu ZSSR 7. októbra 1977.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
Zdroje: www.constitution.ru, www.zakonrf.info/konstitucia, www.rg.ru/2009/01/21/konstitucia-dok.html, http://constitution.kremlin.ru, http://12dekabrya.ru, http://council.gov.ru, www.duma.gov.ru, http://ria.ru, www.vesti.ru, www.hist.msu.ru, www.nrsr.sk
.jpg)
.JPG)
