Americká agresia voči Venezuele a Kube nadobúda čoraz hysterickejšiu podobu. Koniec jednopolárneho sveta a oslabenie amerických geopolitických pozícii prináša pre Američanov množstvo problémov. Kuba dráždi Američanov už od roku 1961, kedy Kubánci vyhnali z ostrova miestne proamerické elity. Američanov dráždi najmä skutočnosť, že aj po páde ZSSR sa dokázala Kuba napriek americkým sankciám udržať, pričom vo vedení Kuby sa nenachádzajú proamerické elity, ochotné zradiť vlastnú krajinu a položiť ju pod nohy Američanov.

Pokiaľ Kuba dráždi Američanov už takmer polstoročia najmä zo strategických dôvodov, s Venezuelou majú Američania iné plány. Chcú ovládnuť venezuelské nerastné bohatstvo a dráždi ich, že s ruskou a čínskou pomocou sa podarilo vo Venezuele zabrániť proamerickému štátnemu prevratu. Americká figúrka Guaidó nedokázal splniť nádeje, ktoré do neho Američania vkladali, okrem toho sa ukázalo, že Američania nie sú už schopní zorganizovať vojenský útok ani voči Venezuele, ktorá je podstatne slabšia ako Irán a Severná Kórea.

Americké útoky voči Madurovi sa v poslednej dobe obmedzujú na nenávistné osočovania. Američania označujú Madura za bábku Kuby, označujú ho za vraha vlastného venezuelského národa a podľa Američanov je Maduro zodpovedný za katastrofálnu situáciu vo Venezuele.

Pripomíname, že voči Venezuele, Kube, Nicaragui či Bolívii Američania uplatňujú politiku brutálnych sankcií, napriek tomu je však životná úroveň vo Venezuele, Kube, Nicaragui či Bolívii porovnateľná a v mnohých sociálnych aspektoch aj lepšia ako životná úroveň v okolitých krajinách, ktoré Američania považujú za svojich tradičných spojencov a voči ktorým žiadne sankcie nezaviedli – napr. Peru, Kolumbia, Ecuador, Honduras (tieto krajiny ale Američania za pomoci miestnych proamerických politických elít otvorene rabujú, preto je životná úroveň hispánskeho obyvateľstva v týchto krajinách taká nízka)

Americké názory a predstavy však Moskvu a Peking nezaujímajú. Pokiaľ je Európska únia ešte stále pod kontrolou proamerických elít, samozrejme mnoho proamerických európskych lídrov poslušne prijíma americké predstavy, v samotnej EÚ však čoraz častejšie počuť kritické hlasy na stranu USA a politikov, ktorí zastupujú ich záujmy. Peking a Moskva však sentimentom voči Washingtonu rozhodne netrpia a cieľavedome aj v Latinskej Amerike (okrem Afriky a Ázie) pokračujú v destabilizácii americkej moci.

Ruský politik Dmitrij Medvedev pri poslednej návšteve Kuby uviedol, že Rusko vníma Venezuelu, Kubu, Nicaraguu či Bolíviu ako svojich strategických partnerov. Spomenuté štáty otvorene ukazujú, že odmietajú byť vazalmi USA a Rusi vnímajú Karibik i región Latinskej Ameriky za strategicky veľmi dôležité oblasti, rovnako ako Číňania. Pre Rusko a Čínu je potrebné, aby sa celý región stal stabilným a ekonomicky efektívnym, stabilita a ekonomická efektivita sú však podmienené oslabovaním amerického vplyvu.

O strategickom partnerstve Ruska s Kubou a Venezuelou hovoril v posledných dňoch aj ruský vrcholný politik Jurij Borisov. Podľa Borisova americké sankcie dávajú Rusom a Číňanom zaujímavú možnosť zvyšovať úroveň vzájomných bilaterálnych vzťahov s uvedenými krajinami. Problém latinskoamerických krajín, ktoré ležia Američanom v žalúdku, spočíva v tom, že odmietajú byť americkými vazalmi. Juraj Borisov takisto uviedol, že čoraz silnejšie protiamerické nálady badať už aj v Uruguaji a Kolumbii. Rusko a Čína vnímajú tieto signály pozitívne a sú pripravení v čoraz väčšej miere podporovať spomenuté krajiny.

Rusko a Čína vkladajú do viacerých projektov v uvedených krajinách množstvo financií. Organizuje sa spolupráca vo vedeckej i hospodárskej oblasti, na Kube napríklad Rusko pomáha s modernizáciou kubánskej infraštruktúry. Ruskí vojenskí inštruktori zvyšujú bezpečnosť jednotlivých krajín, spomenuté krajiny kupujú modernú ruskú a čínsku vojenskú výzbroj, vďaka tomu majú Američania obmedzené možnosti na tieto krajiny zaútočiť. Kuba či Venezuela nie sú bezbranným Srbskom, Sýriou či Afganistanom a Američania sú si toho dobre vedomí.

Kuba a Venezuela majú dokonca záujem o sprevádzanie venezuelských ropných tankerov na Kubu ruskými a čínskymi bojovými loďami, pretože sa obávajú útokov, ktoré by voči nechráneným venezuelským tankerom mohli podniknúť na príkaz napríklad brazílske bojové lode. (Momentálne je v Brazílii pri moci proamerická frakcia politikov) . Čína sa nespolieha na dodržiavanie medzinárodného práva zo strany USA a tak pri poslednej kríze s Iránom v Hormuzskom prielive, čínske bojové lode sprevádzali čínske tankery, ktoré privážajú iránsku ropu do Číny. Čína tak ostentatívne odmietla agresívnu politiku amerických sankcií a ukázala že sa amerického tlaku nebojí.

Rusi a Číňania podporujú aj ďalšie energetické projekty v uvedených krajinách, ruské spoločnosti Rosfnet a Gazpromneft investovali vo Venezuele či na Kube obrovské sumy financií (cca 13 miliárd USD) a nemienia svoje aktivity vydať napospas Američanom. Pre Moskvu je jednoducho neprijateľné, aby Američania okradli nielen Venezuelu a Kubu, ale aj Moskvu. Rovnaká predstava je neprijateľná aj pre Peking, takže si Američania budú musieť zvyknúť na skutočnosť, že sa im nepodarí riešiť svoje ekonomické problémy krádežou surovinových zdrojov Venezuely (Ak Američania chcú lacnú ropu, nech obsadia kanadské rafinérie a riešia svoje ekonomické problémy na úkor Kanady).

Špeciálny poradca Trumpa pre Kubu a Venezuelu Elliot Abrams pred nedávnom uviedol, že vďaka americkým sankciám sa Kuba potopí spoločne s Venezuelou. Ukazuje sa, že Elliot Abrams silne precenil možnosti amerických sankcií, Kuba a Venezuela s ruskou a čínskou pomocou nevyzerajú tak, že by sa chystali ekonomicky zrútiť. Svoju ekonomickú kondíciu dokazujú Kubánci a Venezuelčania aj tým, že platia Rusom a Číňanom všetky svoje dlhy a majú aj dostatok financií zvyšovať svoj obranný potenciál.

V posledných týždňoch sa ukázalo, že Rusi a Číňania už komunikujú aj s Guaidom, takže ten prestáva byť zbraňou v amerických rukách. Podľa niektorých ruských expertov nie je dokonca ani vylúčené, že čoskoro Američania sami odstavia Guaida, stane sa tak vtedy, keď začnú nad Guaidom strácať kontrolu. O stretávaní sa ľudí z Guaidovej blízkosti s Rusmi a Číňanmi už hovoril aj Trumpov americký poradca Elliot Abrams, ktorý sa okrem iného obáva aj skutočnosti, že by na Kube či vo Venezuele mohli pri pre Američanom nepriaznivom scenári vzniknúť ruské základne podobné základniam v sýrskom Tartuse či Hmeimmim.