Na rozdiel od iných nacionalistických vodcov, vrátane egyptského Abdela Nassera, Mosaddegh stelesňoval ale výnimočnú „antikoloniálnu“ postavu. Bol totiž oddaný demokratickým hodnotám a ľudským právam.
Mohammad Mosaddegh bol v Iráne milovanou postavou. Počas svojho pôsobenia zaviedol celý rad sociálnych a ekonomických reforiemm, z ktorých najvýznamnejšia reforma bola znárodnenie iránskeho ropného priemyslu. Ale práve tento čin sa mu stal osudným.
Západné firmy už desaťročia kontrolovali ropné bohatstvo na Blízkom východe, či už išlo o arabsko-americkú ropnú spoločnosť v Saudskej Arábii, alebo anglo-iránsku ropnú spoločnosť v Iráne. Keď sa americká firma v Saudskej Arábii koncom roka 1950 podrobila tlaku a dohodla sa s Rijádom na rovnomernom rozdelení výnosov z ropy, Briti v Iráne boli pod silným tlakom, aby Američanov nasledovali. Londýn sa však deliť neúnavne odmietal. Veľká Británia kontrolovala iránsku ropu desaťročia a nechystala na tom nič meniť.
Británia a najmä minister zahraničných vecí Sir Anthony Eden začali považovať Mosaddegha za vážnu hrozbu pre svoje strategické a hospodárske záujmy po tom, ako iránsky vodca pohrozil znárodniť Britskú anglo-iránsku ropnú spoločnosť, neskôr známu ako BP.
Keď nakoniec Mosaddegh ropný priemysel skutočne znárodnil, bolo o jeho osude rozhodnuté.
Spojené kráľovstvo, ktoré sa rozhodlo iránskeho vodcu zvrhnúť, avšak na prevrat samo nemalo a potrebovalo podporu USA. Eisenhoverova administratíva vo Washingtone sa ale k prevratu dala presvedčiť veľmi ľahko.
Štátny prevrat bol navrhnutý tak, aby Irán zbavil nacionalistickej osobnosti, ktorá trvá na tom, že ropa by mala byť znárodnená. Na miesto Mosaddegha mal byť dosadený šah Mohammad Reza Pahlavi.
Operácia CIA prišla do histórie pod názvom “operácia Ajax” a jedným z jej hlavných aktérov bol vyšší dôstojník CIA Kermit Roosevelt ml., vnuk prezidenta USA Theodora Roosevelta.
V priebehu štyroch dní v auguste 1953 Kermit Roosevelt nezorganizoval jeden, ale dva pokusy destabilizovať iránsku vládu, a tak navždy zmenil vzťah medzi Iránom a USA.
Agent CIA Roosevelt konal podľa plánu, ktorý sa neskôr stal akýmsi manuálom CIA na zvrhnutie USA nevyhovujúcich vlád. Roosevelt najprv prevzal kontrolu nad iránskou tlačou tým, že ich kúpil s úplatkami a začal šíriť anti-Mosaddeghovu propagandu. Našiel si spojencov medzi islamským duchovenstvom a presvedčil šaha, že Mosaddegh pre Irán predstavuje hrozbu. Posledný krok znamenal dramatický pokus zadržať Mosaddegha v jeho dome uprostred noci. Ale prvý prevrat zlyhal. Mosaddegh sa o ňom dozvedel a začal sa brániť. Nasledujúce ráno oznámil víťazstvo v rádiu.
Prvý pokus o štátny prevrat, ktorý začal 15. augusta, bol zmarený. Mosaddegh zatkol desiatky osôb. Generál Fazlollah Zahedi, vrchný sprisahanec, sa skryl a šáh utiekol z krajiny. CIA, veriac, že štátny prevrat zlyhal, operáciu odvolala a aj Mossadegh si myslel, že má po starostiach. Ale agent Roosevelt sa nevzdal. Hoci sa ústredie CIA domnievalo, že štátny prevrat stroskotal, on bol inej mienky. A tak, keď 18. augusta 1953 CIA poslala Rooseveltovi telegram, ktorým operáciu odvolala, Roosevelt inštrukcie ignoroval.
19. augusta 1953 zorganizoval, s pomocou „prenajatých“ davov, o ktorých sa všeobecne predpokladá, že boli zaplatené z peňazí CIA, druhý prevrat, ktorý uspel.
Iránsky nacionalistický hrdina bol uväznený, monarchia, priateľská voči západu, bola obnovená a anglo-iránska ropná spoločnosť, premenovaná na British Petroleum, sa pokúsila dostať späť svoje polia. Ale v skutočnosti sa jej nakoniec celú moc získať späť nepodarilo. Napriek štátnemu prevratu bol nacionalistický nátlak proti návratu k zahraničnej kontrole nad ropou až príliš vysoký, takže spoločnosť BP a ďalšie veľké spoločnosti sa museli aspoň z časti o iránske ropné bohatstvo s Teheránom deliť.
Mosaddegh bol nakoniec postavený pred súd a strávil zbytok svojho života v domácom väzení. Šah prevzal moc a vládol ďalších 25 rokov, až do iránskej revolúcie z roku 1979. Na prevrat z roku 1953 sa neskôr iránski študenti a politická trieda v Iráne odvolávali ako na dôvod zvrhnutia šaha.
Američania svoju úlohu na prevrate roky popierali, a to nielen vo vlastnom záujme, ale aj v záujme Britov. Britské dokumenty ukazujú, ako sa vyšší úradníci v 70. rokoch snažili zabrániť Washingtonu vo vydávaní dokumentov, ktoré dokazovali britskú účasť na prevrate s tým, že by zverejnenie bolo „veľmi trápne“ pre Spojené kráľovstvo.
Prvé oficiálne dokumenty o účasti CIA na prevrate boli zverejnené v roku 2013, keď CIA svoju účasť oficiálne potvrdila. Americkí predstavitelia dokonca párkrát v minulosti vyjadrili poľutovanie nad prevratom, nikdy sa však oficiálne neospravedlnili.
Úradné dokumenty vo Veľkej Británii zostávajú naďalej utajené v trezore, aj keď sú správy o úlohe Británie v štátnom prevrate rozšírené. Britská vláda svoju úlohu na prevrate neuznala dodnes.
Andrea Lopatková




















