Potvrdzuje, že skôr či neskôr sa každá vojna odhalí taká, aká je: nástrojom v službách sebeckých a nie kolektívnych záujmov. Pre Rusko je cieľom udržanie energetických vzťahov s EÚ z euroázijskej perspektívy, pre Spojené štáty je cieľom rozšíriť svoju hegemóniu za Ural a ďalej, ale aj energeticky a ekonomicky zničiť Európu, jedinečná príležitosť pre export a podnikanie, vstúpiť do podnikania rekonštrukcie. V tomto Spojené štáty na starom kontinente nespochybniteľne našli spolupracovníkov doktríny zjavného osudu aj na úkor európskych záujmov.

Etika vojny sa zmenila: od druhej svetovej vojny boli ciele vojenské, ale počet civilných obetí, objekt bezdôvodnej zúrivosti, prevýšil počet vojakov na fronte. Na Ukrajine sa vzťah vrátil k archaickým vojnám: masaker je na vojakoch, ale skutočnými a „platiacimi” cieľmi sú civilisti. Ohlušujúce mlčanie tých, ktorí by mali sedieť za rokovacím stolom. Odhaľuje to záujmy všadeprítomných finančných špekulantov a vojensko-priemyselný komplex, ktorý núti európske štáty, aby sa zbavili vojnového parku, nahromadeného počas rokov studenej vojny a obnovili ho zbraňami hromadného ničenia najnovšej generácie. V mene odstrašenia. Ale táto vojna, ktorá by sa dnes mohla skončiť, sa neskončí vojenským riešením. Naopak, môže zaniknúť, ak sú podnecovatelia a aktéri konfliktu nútení súhlasiť. Intervencia NATO by bola nemožná, ak by ju čo i len jedna z členských krajín odmietla, v závislosti od požiadavky jednomyseľnosti rozhodnutí, ktorá účinne umožňuje ktorejkoľvek krajine takýto krok vetovať. A vojna by sa zastavila, ak by sa priami a nepriami sponzori zdržali politickej, ľudovej a vojenskej podpory konfliktu. Už sa to stalo vo vojnách v Kórei, Afganistane, Iráne, Iraku, Vietname.

Namiesto toho podnecuje vojenskú eskaláciu a priamy vstup Spojených štátov do vojny. Bola by to tretia svetová vojna, vojna totálneho zničenia. Potom by sa ľudstvo – alebo to, čo z neho zostalo – vrátilo do boja s kyjakmi. Argumenty generála Miniho hovoria, že nie je možné mlčať tvárou v tvár sprisahaniu, ktoré môže zdegenerovať a zostať nepotrestané iba vtedy, ak je podporované ľahostajnou, nevedomou, neskúsenou, nevedomou verejnou mienkou o určitých mechanizmoch.

V rozhovore pre EuropeanConsumers generál k vydanej knihe „Európa vo vojne“ uvádza:

V tejto knihe je každá kapitola prerušovaná výrokmi čínskych generálov. Všetci pozývajú k rozumnosti, aby meditovali pred začatím vojny, aby pochopili, ako sa dostať von bez najmenších zranení, bez zapojenia civilistov a infraštruktúry. Kto očakáva slepé vojnové štvanie od vojaka jeho úrovne a skúseností, ocitá sa pred postavou, ktorá práve kvôli priamemu poznaniu vojny a utrpenia, ktoré prináša, pozýva k diplomacii. Je to ešte schodná cesta?

Áno, a hovorím to s ľútosťou, pretože je to cesta, ktorou sa dalo ísť dávno pred vojnou a tejto tragédii sa dalo zabrániť. Každý deň, ktorý uplynie bez poskytnutia priestoru rozumným riešeniam, je urážkou inteligencie a ľudskosti, ale aj princípov vojny, týkajúcich sa ekonomiky úsilia a zdrojov, ako aj bezpečnosti vlastných ľudí a obyvateľstva.

Vojna na Ukrajine zaťahuje do dodávok zbraní celú Európu. Kameninový hrniec medzi železnými hrncami? Spor medzi euroázijským projektom a atlantickým. Prečo nemôžeme mať vlastnú autonómiu?

Nie je nám udelená, a aj keby bola, na tomto Západe sme stratili mentalitu autonómie a nezávislosti. Zdá sa nám, že je pohodlnejšie spoliehať sa na niekoho a na niečo ako napr. zbrane.

Počas rozhovoru v lete ste hovorili o ruskej vojenskej taktike: postup a potom ústup s tankami bez použitia vzdušných síl. Propaganda na Západe hovorí o ruských porážkach, o tom, že ukrajinská armáda núti Rusov stiahnuť sa. Aký je z vojenského hľadiska zmysel tejto taktiky?

V tom čase situáciu riešili len pozemné sily. Dôvodom boli niektoré organizačné dysfunkcie, podceňovanie a ruská opatrnosť. Dysfunkcie sa týkali chronického oddelenia operačných síl viac v konkurencii ako vo vzájomnej spolupráci. Opatrnosť pri leteckých útokoch sa snažila nespustiť opatrenie bezletovej zóny ohrozenej Západom. Podcenenie sa týkalo rozsahu americkej vojenskej a súkromnej intervencie. Záchytné a protilietadlové systémy Pentagonu a konštelácia satelitov, ktoré sprístupnil Elon Musk, obmedzili účinnosť leteckej zbrane. Všetko bolo okorenené počiatočným presvedčením, že je schopný viesť vojnu ako  „záchrannú”. Dnes sa mi zdá, že vzdušná vojna prevláda vo forme rakiet a bombardovania. Dôvodom vojny je v súčasnosti štrukturálne zničenie Ukrajiny a zdá sa mi, že to funguje. Nikdy som nevidel výrazné ruské porážky a takticky som videl len úpravy cieľov dostupným silám. Veľké bitky a protiofenzívy propagandy sú fragmenty bojov, v ktorých jediným dôvodom je zabiť čo najviac vojakov: Rusov a Ukrajincov.

Začalo to kultúrnym a jazykovým sporom rusky hovoriacich regiónov. Vojna však pokračuje s cieľom získať nadvládu nad mestami, ktoré sú základom geografickej polohy: prístavné mestá alebo mestá, nachádzajúce sa pozdĺž splavných riek alebo dôležité obchodné uzly alebo biolaboratóriá na hranici s Ruskom. Skončila sa niekedy studená vojna?

V skutočnosti možno túto vojnu definovať ako pokračovanie alebo aspoň obnovenie studenej vojny. Prikláňam sa k myšlienke pokračovania, pretože od roku 1989 som v politicko-vojenskej sfére nikdy nevidel moment, kedy by Spojené štáty a Rusko skutočne spolupracovali na rovnocennom základe.

V prvých rokoch po páde Berlínskeho múru došlo k akejsi kanibalizácii Ruska, ktorú prijali idealistickí a nepozorní vodcovia. V západnej politicko-vojenskej sfére sa však uskutočnil pokus obnoviť logiku zlého nepriateľa. Na čas sa hrozby stali „faktormi nestability”, a preto zhubnými protivníkmi boli všetci, ktorí sa postavili proti bipolárnej logike. Potom to bol islamský terorizmus a nakoniec bola objavená Čína ako dokonalý nepriateľ –  ekonomicky na vzostupe,  ale vojensky nepripravená. Vojna zasahuje mestá a strategické ciele. Medzi nimi je odolnosť obyvateľstva, ktorá nie je vôbec sekundárna alebo kolaterálna.

V tejto oblasti boli kultúrne a jazykové spory základom motivácie Rusov a protirusov. Donbas bol oporným bodom, ale takzvaná derusifikácia, zavedená od roku 2014, zasiahla rusky hovoriacich obyvateľov po celej Ukrajine represívnymi metódami a otvoreným rasizmom. Denacifikácia, na ktorú sa odvoláva Rusko, sa na to vzťahuje a týka sa nielen Donbasu, ale celej Ukrajiny a predovšetkým jej vedenia.

Priamemu zásahu NATO by sa dalo vyhnúť, ak by ho vetovala čo i len jedna z krajín NATO. Hovoríte: už sa pri iných príležitostiach stalo, že vojna sa zastavila kvôli „anemizácii” alebo vyčerpaniu vôle v nej pokračovať. Povedzme, že Taliansko sa rozhodlo ísť týmto smerom: aké diplomatické mechanizmy by takáto pozícia určila?

V NATO platí zásada jednomyseľnosti rozhodnutí. Metód, ako to obísť, je veľa a Taliansko sa, žiaľ, vždy podieľalo na tomto obchádzaní. Využíva sa postup tichého súhlasu: na rozhodnutie sa poskytujú dve hodiny a tí, ktorí neodpovedia, sa považujú za prospech návrhu. Je zrejmé, že je to veľmi pohodlný spôsob ako urýchliť rozhodnutia v čase krízy, ale aj zabrániť tomu, aby sa členské krajiny „hanbili” negatívnou reakciou. Potom je tu metóda popierania: človek popiera, že existuje vojna a zasiahne, vyhlási mierovú operáciu alebo pomoc, spoluprácu alebo výcvik, atď., a zasiahne proti niekomu; Potom je tu rozdelenie: krajiny môžu slobodne zasahovať ako jednotlivci alebo koalície „ochotných.“ A je to len „náhoda“, že ochotní vždy robia to, čo chcú mocní NATO. Ak by sa Taliansko vyslovilo proti týmto hrám, čelilo by zúrivej kampani kriminalizácie a mocní NATO by tiež mohli prehodnotiť princíp jednomyseľnosti rozhodnutí. Samozrejme, aby sa zvýšila efektívnosť a účinnosť zásahov. Očividne.

Tí, ktorí vládnu krajine, by sa mali usilovať o blaho najodvážnejších civilistov a vojakov. Namiesto toho tu vidíme deštruktívnu a sebazničujúcu logiku. Už v minulosti ste odsúdili revolúciu v etike vojny: dnes je armáda na fronte, ale civilné obete mučenia sú teraz nespočetné. Prečo sú zasiahnutí civilisti? Na základe čoho? Z akých záujmov?

Na základe barbarského princípu, že nepriateľom nie je len a už nie vojak, ale obyvateľstvo, ktoré je ako nepriateľ podľa definície zlomyseľné. Žiadny nepriateľ nie je nevinný alebo nevedomý a príslušnosť alebo zdieľanie dôvodov protivníka postačuje na to, aby sa ozbrojení alebo neozbrojení civilisti považovali za „neosoby”: bez právne uznaných práv. Ak je nepriateľom takzvaná demokratická spoločnosť, civilisti sú úmyselnými cieľmi kvôli svojej schopnosti ovplyvňovať politické a vojenské rozhodnutia. Ak je nepriateľom autokracia alebo diktatúra, civilisti sú predmetom trestu. Toto je podstata, zatiaľ čo farba tohto barbarstva je dodávaná pokrytectvom: civilisti sú nezamýšľanými cieľmi, sú vedľajšími účinkami, tragédiami násilia, ktoré si protivník želá. Je to jeho chyba.

Generál, takže táto vojna mohla byť zneškodnená od začiatku. Hovoríte, že podmienky obhajované vo volebnej kampani Zelenským, išli presne smerom ku konkordátu. Potom sa mu vyhrážali smrťou. V tejto vojne má človek často dojem, že Zelenskyj reaguje na záujmy iných ľudí. Kto sa vyhrážal Zelenskému?

V roku 2019 sa Zelenskyj ocitol pri moci hlasovaním veľkej ukrajinskej väčšiny vďaka trom predvolebným sľubom: ukončiť vojnu a represie v Donbase, ktoré trvali päť rokov, dohodnúť sa s Ruskom a vyhlásiť neutralitu. Dokonca aj s rizikom straty hlasov. V tom čase boli pri moci aj extrémisti z PravéhoSectora, ktorí s menej ako jedným percentom hlasov v dvoch voľbách od roku 2014 obsadili všetky sektory moci a vlády a dostávali pomoc a vojenský výcvik od USA, NATO, Nemecka, Veľkej Británie, Poľska a ďalších pobaltských krajín. O tri dni neskôr sa Zelenskému vyhrážali smrťou, odviezli ho do Donbasu, aby sa porozprával s milicionármi a považovali ho za duševne chorého alebo naivného. Ukončenie vojny a rozhovory s Rusmi by sa považovali za zradu vlasti. „Stratil by nielen hlasy, ale aj hlavu,” povedal jeden z lídrov extrémistov. Potom si Zelenskyj pod tlakom Západu uvedomil, že nemá na výber a možno sa ako herec nakoniec oddal úlohe vojnového prezidenta. S pohľadom na Američanov a ich peniaze a okom na šibenici pravdepodobne vyčerpal schopnosť vidieť, čo sa deje s Ukrajincami.

Problematiku národného záujmu riešite s extrémnou úprimnosťou, cynicky sa prikláňate k pohodliu súčasného politika. A kuriózne je to možné, pretože verejná mienka podporuje určité príbehy. Je to tiež kognitívna vojna?

Určite a je to nevyhnutná súčasť tejto vojny. Povýšenie a manipulácia s naratívom boli vždy nástrojmi na získanie súhlasu alebo ľahostajnosti obyvateľstva v čase vojny. Za posledných sto rokov nebola vojna, ktorá by nebola vyvolaná presvedčivo formulovanou falošnou zámienkou, ale predovšetkým došlo k vzdelávaniu v kognitívnej manipulácii. Čiastočne z politických a obchodných dôvodov a čiastočne pre prokonfliktné a súvisiace odvetvia. V tejto vojne bol rok pravdy kompromitovanej a porušovanej chaotickým používaním jednosmerných informácií. Za apodiktickým výskytom propagandistických tvrdení a naratívov je hmla nad zdrojmi, údajmi, rekonštrukciami, jednotlivcami, ktorí ju spravujú a ich záujmami. Existuje chaos homonymného zákona: z jednej udalosti zostupujú všetky ostatné viazané na známe faktory, ale deformované iracionálnym  náhodným prvkom. Kognitívna vojna sa zaoberá týmto prvkom, médiá zosilňujú modifikované udalosti pridaním ďalších náhodností a sieť ich šíri. Udalosti sa teda replikujú podľa zdanlivo jednotného a podstatne odlišného vzorca. Pravda už neexistuje a akýkoľvek príbeh, aj keď vychádza z overiteľných prvkov, sa postupne skladá z poloprávd a lží, keď ide dobre. Keď sa to pokazí, obsahuje iba lži, o ktorých sa verí, že sú pravdivé.

V iných esejach vysvetľujete, že hybridné vojny (bojované na kognitívnom fronte alebo biologickom útoku) nie sú v skutočnosti nové. Historicky sa tieto metódy vždy používali aj v staroveku. V tejto vojne sa však viac využívajú rakety a tanky. Naznačujete, že je to spôsob, ako sa zbaviť vojenského parku nahromadeného v minulom storočí, teraz zastaraného, aby ho obnovil zbraňami novej generácie. Aké sú to zbrane?

Existujú tie futuristické, ktoré sa experimentujú a ktoré nie sú vždy dosiahnuteľné aj kvôli prehnaným nákladom. V tejto oblasti fantáziu predbieha realita, pretože vedecký výskum a technológia ponúkajú fantáziám podnety. Ak chcete získať obraz o týchto zbraniach, stačí si vziať akýkoľvek vedecký časopis a uvedomiť si, že pre vojnové účely môže byť každá vedecká možnosť v akejkoľvek oblasti využitá a aplikovaná vo vojne bez ohľadu na ich skutočnú užitočnosť. Najrealistickejšie vo výstavbe zbraní sú práve nové generácie potomkov starých: lietadlá, drony, tanky, rakety a raketové štíty vhodné pre typ vojny, ktorý je „predpokladaný” technologicky vyspelejší. Západné a sovietske arzenály sú naplnené starými zbraňami, ktoré sa nepoužívajú a nie sú užitočné pre vojnu, ktorá sa údajne používa, ale sú veľmi vhodné pre vojnu, ktorá sa vedie na Ukrajine. Ukrajina je nútená žobrať a nemá čo míňať. Západ, ktorý nikdy neplánoval viesť totálnu konvenčnú vojnu, sa ocitol v ťažkostiach tvárou v tvár ukrajinskej vojnovej spotrebe a potrebe obnovy. Pokúšame sa o konvenčné prezbrojenie, ktoré prináša zbrojárskemu priemyslu mnoho výhod, ale ktoré má dlhú dobu a nevzťahuje sa na ukrajinskú potrebu, čo v skutočnosti vedie k jadrovej hrozbe.

Máte bohaté skúsenosti v mnohých krajinách sveta. Patrí medzi ne aj Čína. Akú úlohu zohráva Čína? V posledných rokoch sú banky príliš veľké na to, aby zlyhali, naučili Číňanov obchodovať s financiami, Čína dnes ukazuje východnú verziu finančnej samostatnosti,  vojensky cvičí v Stredozemnom mori s Rusmi. Čo môžeme očakávať od Si Ťin-pchinga?

Nech urobí chybu a hrá americkú hru. Čína už dlho dozrieva a pripravuje sa na koniec západného finančného a menového systému založeného na dolári. Sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko, sú príležitosťou urýchliť proces odlúčenia od dolára a návrat k finančnému systému, spojenému s niečím konkrétnym a nie s kúskami papiera, predstavujúcimi menu bez skutočnej protihodnoty alebo dlhom, ktorý sa môže zo dňa na deň stať nevymožiteľným. Čínsky finančný antikolonializmus sa skladá z nástrojov, ktoré reprezentujú reálnu ekonomiku každej krajiny a sú uznávané ako rovnaká dôstojnosť. Tri štvrtiny geografického sveta tvoria krajiny s obrovskými zdrojmi, ale zadlžené, pretože nemajú doláre. Vedomie, že ich materiálne a ľudské zdroje môžu mať objektívnu hodnotu, uznávanú všetkými a vyjadrenú ich hospodárskymi, menovými a finančnými systémami, je pre nich skutočným oslobodením od kolonializmu. Amerika je terčom tejto vojny za oslobodenie ako súčasný držiteľ finančnej moci, podporovanej vojenskou silou, ale nie reálnou ekonomikou. Pasca pre Čínu spočíva v tom, že jej zámery sa takisto môžu zmeniť na nenásytnosť, a tak stratia podporu sveta, ktorému sú určené. A že nakoniec, rovnako ako Amerika, sa môže dostať do pokušenia podporiť svoju politiku, ekonomiku a bezpečnosť použitím sily.

European Consumers

Preklad: Eva Zámocká