Zakázať potraty, alebo len prijímať opatrenia, na základe ktorých potraty ubudnú? Výkonný sekretár biskupov prehovoril do duše slniečkarskych kresťanov

Bratislava 9. januára 2018 (HS/Foto: cbr)

Výkonný sekretár narovinu o tom, prečo nedávajú logiku predstavy slniečkarskych kresťanov, ktorí by “len” chceli pomáhať ženám a zlepšovať ich situáciu, aby sa “nemuseli” rozhodnúť zabiť svoje dieťa. Akoby ani nešlo o naliehavosť situácie

Na Slovensku sa periodicky vracia v spoločnosti téma potratov. Naposledy najviac zarezonovala, keď sa o ich zákaz v širokom meradle pokúsila strana ĽSNS. Vtedy na prekvapenie mnohých konzervatívnych voličov sa ich volení predstavitelia z oblasti prolife, (roztrúsení v strane OĽaNO) postavili nepochopiteľne proti len preto, že nápad pochádzal práve z dielne tejto strany. Akoby osobné ambície politických proliferov a zlosť, že nie sú oni tými prvými, ktorí by prišli s rovnakým návrhom, zvíťazili nad reálnou možnosťou zachrániť tisíce nenarodených detí.

Najviac vtedy prekvapila dlhoročná proliferka Anka Verešová, ktorá sa vehementne staviala proti podpore tohto zákona a skĺzla len k návrhom zlepšiť situáciu na Slovensku, pomáhať sociálne núdznym ženám, aby sa tak nemuseli rozhodnúť, a podobne. Akoby ani nešlo o nič naliehavé. A akoby dnes väčšina potratov nebola vyslovene len z bezstarostného rozhodnutia solventnej ženy, ktorá k nemu pristupuje s priam neznesiteľnou ľahkosťou, alebo z rozmaru mladej dievčiny, ktorá sa nechce vzdať diskoték….

Teraz sa k tejto téme a “dileme” kresťanských slniečkarov vracia výkonný kancelár konferencie biskupov, kňaz Anton Ziolkovský a reaguje veľmi priamo:

“Medzi kresťanmi a prolajfermi sa diskutuje, či je lepšie sústrediť sa na nepriame opatrenia, v dôsledku ktorých potraty ubudnú alebo sa usilovať v parlamente o ich priamy zákaz.

Tí prví pri debate okrem iného používajú dva typy argumentov: dôležitejšie sú skutky ako slová a že téma ochrany života by nemala byť nikým politicky privatizovaná alebo predmetom obchodu.

Úmysel môže byť síce dobrý, ale takáto debata má veľké ale. Pomôžem si príkladom. Predstavte si, že ste starostom a v obci vytvoríte sériu úspešných opatrení na predchádzanie korupcie. Fungujú. Mnohým pomôžu. Korupciu netolerujete. Potom vás zvolia za poslanca parlamentu a začnete tvrdiť, že veď tú korupciu netreba priamo zakázať, ale stačia opatrenia, aby ľudia nemali dôvod korumpovať. A keď sa vás spýtajú, prečo nie ste ako úspešný protikorupčný starosta ochotný predložiť zákon o zákaze korupcie, tak im poviete, že zákony o zákaze korupcie predsa nemôžu byť predmetom politického handlovania a nikto by si túto tému nemal politicky privatizovať. A keďže by taký zákon v parlamente nemal podporu, ani sa ho len nepokúsite predložiť.

Ak by ste ako politik takto odpovedali, tak tí, čo majú korupcie plné zuby a veľmi im prekáža, vám jednoducho nebudú rozumieť a možno vás aj niektorí prestanú považovať za protikorupčného bojovníka.”, hovorí Ziolkovský.

Zdá sa, že sám je sklamaný z logiky, ktorú vlažní proliferi používajú a otvorene ju nazýva chybnou:

“Obávam sa, že z mne neznámych dôvodov si túto logiku v prípade ochrany nenarodeného života osvojili aj niektorí ľudia, ktorí si pre svoje celoživotné postoje a skutky v tejto oblasti zasluhujú veľkú vďaku a úctu.

Táto logika je však úplne chybná a k ničomu dobrému nevedie. Nespochybňujem dobré úmysly nikoho ani žiadne zásluhy, len v dobrom, ale so všetkou vážnosťou upozorňujem, že takáto logika a taktizovanie nenarodeným deťom a ich matkám nepomôže, je skôr prejavom našej slabosti.

Politika nie je všemocná, ale určite môže napomôcť zmeniť atmosféru v krajine. A často je o symboloch. Niet väčšieho symbolu barbarstva na Slovensku ako potratový zákon.

Som presvedčený, že si ako kresťania doslova musíme vymodliť desať spravodlivých, ktorí s rozvahou a odvahou budú o tom hovoriť, navrhovať a hlasovať.”, uzatvára Anton Ziolkovský.