1. Už viac ako mesiac všetci diskutujú o nadchádzajúcej “rozsiahlej ofenzíve” Ruskej federácie, ale zatiaľ môžeme povedať len toľko, že ruské sily vedú lokálne útočné operácie s cieľom obsadiť Bachmut a Ugledarský výbežok a snažia sa posunúť front z Donecka (po oblúku Avdejevka – Marinka), ako doteraz. Ruská armáda je teraz vďaka zvýšenému počtu a stále väčšej palebnej sile schopná viesť aktívnu obranu s postupom v niektorých oblastiach. Zatiaľ však nevyriešila problémy, ktoré jej bránia viesť rozsiahle útočné operácie. V prvom rade je to nedostatok vysoko presných úderných zbraní, ktoré by zasiahli delostrelectvo AFU do hĺbky niekoľkých desiatok kilometrov od frontovej línie. Pretrvávajú aj problémy s komunikáciou a prieskumom a čoraz viac sa prejavuje problém “hlad po nábojoch”. Ak sa tieto problémy nevyriešia, úspech ofenzívy (aj keby sa uskutočnila) je otázny. Riešenie týchto problémov spočíva v obmedzených zdrojoch ruského vojensko-priemyselného komplexu a bude závisieť od možnosti Ruska nakupovať zbrane od iných krajín. Obstarávanie od Iránu už prebieha, ale situácia sa môže dramaticky zmeniť, ak zbrane začnú dodávať Číňania, ako sa v poslednom čase vytrvalo hovorí (hoci zatiaľ sa nič nepotvrdilo). Pre Rusko by však bolo vojensko-politickým víťazstvom aj to, keby si udržalo územia, ktoré už dobylo. Preto nemožno vylúčiť, že Rusko sústredí svoje úsilie práve na to, kým nevyrieši vyššie uvedené problémy.

2. Pokiaľ ide o ofenzívu AFU, tá už bola opakovane avizovaná tak Ukrajinou, ako aj Západom. Najčastejšie sa uvádza smer hlavného úderu na juh k pobrežiu Azovského mora s cieľom prerušiť pozemný koridor na Krym a rozrezať ruské sily na dve časti a prinútiť ich opustiť ľavý breh Dnepra (menej často sa ako smer hlavného úderu uvádza Doneck).

3. Rozšírený je názor, že ak ofenzíva uspeje a dosiahne Azovské more a hranicu s Krymom, Ukrajina nebude pokračovať ďalej, ale začne rokovania s Ruskom “zo silnej pozície” s perspektívou, že Krym si zachová svoj ruský štatút, čo je však veľmi pochybné. Ak dôjde k prielomu, je pravdepodobné, že AFU pôjde ďalej na Krym, pričom využije jeho logistickú zraniteľnosť (rakety dosiahnu Krymský most). Pravda, často sa tiež tvrdí, že v prípade ohrozenia Krymu by Rusko mohlo priamo pohroziť použitím jadrových zbraní. A v takom prípade je pravda, že Američania môžu trvať na tom, aby sa AFU zastavila. Nie je však isté, že k takýmto hrozbám dôjde. Predtým sa očakávali v súvislosti s útokom na Cherson, ale nestalo sa tak. Hoci Krym je pre Moskvu určite dôležitejší ako Cherson.

4. Z uvedených dôvodov Rusko urobí všetko pre to, aby narušilo ukrajinskú ofenzívu na juhu a udržalo frontovú líniu. O to viac, že Ukrajina má vlastné značné ťažkosti, napríklad problémy s rýchlosťou a množstvom dodávok zbraní a munície zo Západu. A tie, ako aj posilnenie obrany ruskej armády, môžu narušiť ofenzívne plány ukrajinských ozbrojených síl. V podstate od toho bude závisieť ďalší priebeh vojny. Ak bude ofenzíva AFU úspešná, vojna sa presunie na Krym a posunie sa na inú úroveň stávok. Ak sa front nepodarí prelomiť a stabilizovať (a Rusko zo svojej strany stále nie je schopné uskutočniť veľkú ofenzívu), otvorí sa príležitosť na prímerie podľa “kórejského scenára” – s frontovou líniou stanovenou ako de facto novou hranicou medzi krajinami. Samozrejme však neexistuje žiadna záruka, že sa toto okno využije. Je celkom možné, že obe strany sa rozhodnú prejsť na pozičnú opotrebovaciu vojnu a budú dúfať, že sa im časom podarí zvrátiť situáciu dodávkami nových typov zbraní.

5. Voľba medzi rokovaniami alebo vyčerpávajúcou vojnou pre Ukrajinu do veľkej miery závisí od postoja západných spojencov – či sú pripravení dlhodobo pomáhať vojne, alebo či budú radiť ukončiť boje a viesť konflikt k zmrazeniu. Zo Západu prichádzajú protichodné správy. Na jednej strane sľubujú, že budú Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Na druhej strane naznačujú, že ich zdroje nie sú neobmedzené. Okrem toho EÚ aj USA majú vlastných odporcov pokračovania vojny. V USA sú to republikáni, v Európe sú to zástancovia obnovenia hospodárskych vzťahov s Ruskom.

6. Pre Rusko bude hrať dôležitú úlohu stav jeho hospodárstva. V minulom roku odolalo sankciám a kleslo len o 2,1 %. Tento rok to však bude mať ťažšie – Rusko fakticky stratilo svoj hlavný energetický trh, Európu. Okrem toho vývozné ceny už nie sú také vysoké ako vlani.

A sankcie zasiahli mnohé priemyselné odvetvia spätne. Preto by tento rok mohol byť pre hospodárstvo ťažký. A od toho, ako sa Rusko s týmito problémami vysporiada (a či mu hlavní partneri ako Čína, India a Turecko budú naďalej pomáhať pri ich riešení), bude závisieť jeho postoj k vojne a prípadným rokovaniam.

7. V prípade “vyčerpávajúcej vojny” by hlavným rizikom pre obe krajiny bola vnútorná destabilizácia, ktorá by mohla viesť k rozpadu frontu, armády a systému vlády. Zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, ale ťažkosti vojny a pôsobenie nepriateľa môžu situáciu zmeniť.

8. Jedným z možných scenárov vojny by mohlo byť, že Rusko vystupňuje konflikt priamo so Západom, aby vytvorilo novú “karibskú krízu” s cieľom prinútiť NATO k určitej “strategickej výmene” tak na Ukrajine, ako aj v celom systéme medzinárodných vzťahov tým, že čo najviac zvýši stávky. Náznaky v tomto smere s využitím faktora jadrových zbraní zo strany Ruskej federácie prichádzajú neustále. Hoci sa na Ukrajine aj na Západe neverí, že sú vážne, takýto scenár nemožno stopercentne odmietnuť. Jeho pravdepodobnosť sa zvyšuje, ak ruská armáda zlyhá alebo ak Západ radikálne zvýši svoju vojenskú podporu Ukrajine.

9. Čína bude tento rok zohrávať dôležitú úlohu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Jej postoj k neprípustnosti použitia jadrových zbraní by mohol zabrániť “karibskému” scenáru. Na druhej strane, podpora Číny skorému prímeriu a rokovaniam by mohla zvýšiť ich pravdepodobnosť, ak by sa situácia na fronte skončila patom pre obe strany.