RNDr. Igor Šarmír: „Transatlantická dohoda: od počiatočného entuziazmu k rozpačitému finále s nejasným koncom“

Bratislava, 12. decembra 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Štefan Puškáš)

 

Problematikou TTIP /Transatlantickej dohody/ sa zaoberajú viacerí odborníci a analytici. Väčšina sa prikláňa k tomu, že je to ďalší krok k podriadeniu Európy „svetovému lídrovi“ Spojeným štátom. Horúčkovité debaty pokračujú každý deň

Na snímke Igor Šarmír.
Na snímke Igor Šarmír.

Dnes pre našich čitateľov prinášame komentár ďalšieho odborníka RNDr. Igora Šarmíra, ktorý objektívne popisuje viaceré plusy a mínusy TTIP. Igor Šarmír je absolvent Prírodovedeckej fakulty UK. Ašpirantúru si urobil vo Francúzsku, doktorandskú prácu obhájil na Univerzite Paríž VII. V oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva pracuje 20 rokov, v súčasnosti je riaditeľom Odboru potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Okrem toho je od roku 2010 členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV).

Igor Šarmír píše: „Na počiatku bolo Slovo a to slovo bolo u Boha a to slovo bolo Boh“. Týmto známym úvodom evanjelia podľa Jána sa dali celkom presne parafrázovať bohorovnosť a nadšenie kompetentných, keď zhruba pred tromi rokmi oznamovali blížiace sa otvorenie rokovaní o budúcej Transatlantickej Dohode v oblasti Obchodu a Investícií (TTIP). Zámerom navodenia slávnostnej nálady bolo pripraviť verejnosť, že sa chystá niečo veľké, čo radikálne vyrieši bolestné problémy súvisiace s dôsledkami finančnej krízy (dlhová kríza, úsporné opatrenia, nezamestnanosť, zníženie životnej úrovne u veľkých častí európskej populácie …).

Tým bohom mala teda byť TTIP a zároveň všetci tí, ktorí sa zaslúžili o nastolenie tejto témy na program dňa, pretože podľa nich odstránenie bariér pre obchod a investície medzi dvomi najsilnejšími ekonomikami sveta malo zázračným spôsobom prispieť k nájdeniu východiska zo súčasného marazmu. Táto téza bola prezentovaná s takou presvedčivosťou a naliehavosťou, že spochybnenie jej pravdivosti sa rovnalo nielen prekročeniu akceptovateľnej hranice slušnosti, ale rovno rúhaniu sa.

Lenže stalo sa niečo neočakávané: na rozdiel od podobných „projektov“ minulosti (konkrétne dohoda s Kanadou CETA, ale i stovky bilaterálnych investičných dohôd členských štátov), ktoré sa uzatvorili bez toho, aby im niekto venoval zvýšenú pozornosť, členovia európskej občianskej spoločnosť takémuto „božstvu“ tentoraz nielenže odmietli na slovo uveriť, ale dokonca prejavili nedostatok taktu, dôvery a politickej korektnosti tým, že sa vytrvalo pýtali a žiadali dôkazy.

Protagonisti TTIP boli teda nútení vyjsť zo svojej ulity a pustiť sa do komplikovanej vysvetľovacej kampane, čoho boli v predchádzajúcich prípadoch ušetrení. Výsledkom je ale to, že čím viac sa diskutuje, tým viac je „božstvo“ spochybňované a odpor proti TTIP narastá. Preto sa dnes vôbec nevie, kedy budú rokovania ukončené (optimistická predpoveď spred 3 rokov hovorila o konci roku 2015), ani čo vlastne z pôvodne nespochybniteľných uholných kameňov budúcej dohody ostane a vlastne ani to, či TTIP bude vôbec niekedy podpísaná, ratifikovaná a nadobudne účinnosť. Zámerom nasledujúcich riadkov je urobiť stručný prehľad rozhodujúcich udalostí, z ktorých mnohé sa stali v priebehu posledných mesiacov.

Cieľom dohody je teda odstránenie existujúcich administratívnych prekážok pre obchod a investície medzi USA a EÚ. Je to jedna z množstva podobných bilaterálnych zmlúv, ktoré sa dnes pripravujú, pričom v prípade obchodu ide u významných ekonomických blokov naozaj o začiatok, zatiaľ čo v prípade investícií bolo už za posledné roky podpísaných množstvo takýchto dohôd menšieho významu (na úrovni členských krajín EÚ).

Boom bilaterálnych dohôd priamo súvisí so zablokovaním podobného úsilia na multilaterálnej úrovni – rokovania WTO sa výraznejšie nepohli z miesta od roku 2004 a v roku 1998 bola odmietnutá tzv. Multilaterálna dohoda o investíciách, ktorá sa v tajnosti pripravovala pod záštitou OECD. Úspech na bilaterálnej úrovni by ale znamenal zvrat i na multilaterálnej: akonáhle sa dohodnú najväčšie svetové ekonomiky, ostatné krajiny budú mať možnosť buď sa pripojiť alebo ostať „mimo hry“, čo nikto nechce.

Z tohto pohľadu hrá TTIP naozaj kľúčovú úlohu, pretože medzi EÚ a USA sa realizuje 50% svetových obchodných výmen. Významom sa jej približuje Transpacifická dohoda medzi 12 krajinami na Americkom kontinente a vo východnej Ázii, ktorá bola 5. októbra slávnostne podpísaná (musí ale ešte byť ratifikovaná). Vedomie kľúčového významu TTIP ale „zobudilo“ kritikov politík liberalizácie a deregulácie, pričom príprave podobnej dohody s Kanadou, ktorá obsahuje tie isté kritizované ustanovenia ako TTIP, sa nevenovala skoro žiadna pozornosť.

 

Časť dohody venovaná investíciám

Príliv zahraničných investícií sa považuje za významný prvok naštartovania ekonomického rastu. Krajiny kde investície smerujú teda takýto vývoj vítajú, zatiaľ čo ostatné sa snažia vytvoriť podmienky na pritiahnutie investorov. Je skutočnosťou, že niektoré skúsenosti investorov nie sú dobré: došlo k prípadom priameho vyvlastnenie, ale i diskriminácie v porovnaní s domácou konkurenciou – išlo o zneužitia mocenského postavenia štátov, ktorých právny systém bol slabý.

Zahraničné investície majú preto tendenciu smerovať do krajín, ktoré sa prostredníctvom bilaterálnych investičných zmlúv zaviazali, že sa k niečomu podobnému neuchýlia. Dnešné investičné zmluvy ale idú podstatne ďalej: okrem ochrany proti priamemu vyvlastneniu sa dajú využiť ako domáhanie sa náhrady škôd v prípade tzv. nepriamych vyvlastnení, čo nie je nič iné ako žiadanie odškodnenia za zníženie očakávaného zisku v dôsledku prijatia nejakej novej normy alebo legislatívy (zdravotníctvo, životné prostredie, pracovné právo …).

V tejto súvislosti došlo v nedávnej minulosti k viacerým prípadom, ktoré pobúrili verejnú mienku. To ale nie je všetko. Na riešenie prípadných sporov medzi investorom a štátom sa začali namiesto regulárnych súdov využívať tzv. súkromné arbitráže (ISDS). Ide o silne nevyvážený rozhodcovský systém, kde sú všetky výhody na strane investora a všetky nevýhody na strane štátu (teda daňových poplatníkov príslušnej krajiny).

Podľa pôvodného mandátu Rady Európskej únie, mal byť systém ISDS začlenený do TTIP. Po búrlivej verejnej diskusii bol ale jednoznačne odmietnutý zo strany občanov a v konečnom dôsledku i Európskeho parlamentu a preto bola Európska komisia donútená ustúpiť a v septembri 2015 zverejnila svoju predstavu nového modelu riešenia sporov medzi investorom a štátom, kde by už mal rozhodovať štandardný súd s profesionálnymi a vysoko kompetentnými sudcami (a nie advokáti súkromného sektoru). Bolo tiež prisľúbené, že nový systém odstráni kritizované deformácie predchádzajúceho, pričom zavedie napr. možnosť odvolania sa a bude garantovať právo štátov prijímať zákony – to znamená, že by nemalo byť možné domáhať sa odškodného za „nepriame vyvlastnenie“.

Ustúpenie od systému ISDS je prvým veľkým víťazstvom kritikov TTIP, pretože ešte pred niekoľkými mesiacmi ho Európska komisia do krvi obhajovala. Je to ale iba prvý krok, pretože sa zatiaľ ešte ani nehovorilo čo bude obsahom samotnej investičnej dohody, ktorý budú musieť súdy rešpektovať bez ohľadu na to, či sú ISDS alebo normálne tribunály. Malo by sa ale požadovať, aby boli z tejto zmluvy vylúčené špekulatívne investície, ktoré nevytvárajú pracovné miesta a pre štáty predstavujú obrovské riziko. Takéto investície do najrôznejších cenných papierov dnes prestavujú viac ako 50% všetkých investícií.

 

Časť dohody venovaná obchodu

Kompetentní od začiatku netajili, že cieľom je odstránenie tzv. netarifných prekážok obchodu, pretože clá sú už i dnes v podstate zanedbateľné. Netarifné bariéry ale nie sú ničím iným ako rozdiely v normách a reguláciách, pričom je známe, že vo viacerých citlivých oblastiach ako sú chémia, agrobiznis a potravinárstvo, má EÚ prísnejšie predpisy ako USA. Okamžite preto vzniklo podozrenie, že hlavným zámerom dohody je zníženie náročnosti týchto európskych štandardov ma americkú úroveň, pričom príslušné americké nadnárodné korporácie ako Monsanto, Dow Chemical alebo Cargill ani nijako neskrývali svoje očakávania v tomto smere.

Treba povedať, že Európska komisia takéto niečo od začiatku vehementne popierala, pričom tvrdila, že napríklad o GMO sa ani vôbec rokovať nebude a, že dohoda nebude mať nijaký dopad na normotvorbu v EÚ. Aké netarifné bariéry sa teda mali odstrániť a akým spôsobom? Stručne sa dá povedať, že vysvetlenia, ktoré ponúkala EK neboli a nie sú veľmi zrozumiteľné: má sa vraj odstrániť zbytočná duplicita a harmonizovať postupy posudzovania bezpečnosti, ktoré sú síce dnes odlišné, ale v podstate vedú k rovnakému výsledku. Toto ale nijako nerieši podstatu problému nadnárodných spoločností, ktoré TTIP pretláčajú a silne lobujú v prospech svojich záujmov vo Washingtone i v Bruseli.

Oveľa viac svetla do celej záležitosti vniesli interné utajované dokumenty, ktoré mimovládne organizácie získali „únikmi. Tieto predovšetkým ukázali, že zmienené, mimoriadne citlivé a pre verejnosť zväčša neprijateľné aspekty „odstránenia netarifných prekážok“ sa majú riešiť v rámci tzv. regulačnej kooperácie.

Regulačná spolupráca by umožňovala pokračovať a posteriori v odstraňovaní „netarifných bariér“, ktoré by nemohli byť riešené v rámci dohody. Všetky sektory, u ktorých sa stranám nepodarí dopracovať k dohode, by mohli byť opätovne prediskutované a byť predmetom následných debát v rámci totálne netransparentnej procedúry. Podľa návrhu komisie, každý návrh novej regulácie, ktorá by mohla mať potenciálny dopad na transatlantický obchod, bude musieť prejsť procedúrou „posúdenia“ v rámci regulačnej kooperácie. Je stanovené, že americké a európske administratívy sa budú vzájomne a pravidelne informovať o svojich regulačných zámeroch.

Ešte pred tým ako zákonodarcovia by mali prístup k návrhom nových predpisov, na základe požiadavky jednej zo strán sa budú môcť uskutočniť rokovania o harmonizácii noriem. Súkromný sektor by tam mohol hrať  „formálne konzultačnú a preferenčnú“ úlohu. Znamená to, že akýkoľvek návrh zákona, ešte pred tým, než bude prediskutovaný „volenými zástupcami ľudu“, by mal byť predložený na posúdenie tým, pre ktorých je liberalizácia obchodu a investícií najvyššou prioritou. Netreba pripomínať, že hlavným kritériom takéhoto posúdenia by mal byť dopad transatlantické obchodné výmeny.

Regulačná spolupráca bola naozaj predmetom desiateho kola rokovaní (júl 2015), ale o ich výsledkoch je oficiálny záznam nanajvýš diskrétny.

Iné „uniknuté“ dokumenty ukázali, že EK nehovorí úplne pravdu ak tvrdí, že TTIP nemá a nebude mať dopad na normotvorbu v EÚ. Koncom mája tohto roku napríklad mimovládne organizácie odhalili, že v júni 2013, teda ešte pred začiatkom rokovaní, vyvíjali americkí lobisti obrovský tlak na Európsku komisiu, aby zabránili schváleniu pripraveného vedeckého stanoviska, ktoré navrhovalo kritériá na definovanie tzv. endokrinných disruptorov, látok, ktoré závažným spôsobom narušujú hormonálny systém človeka s veľmi vážnymi zdravotnými dôsledkami.

Kritériá mali byť prijaté do decembra 2013 a ak by k tomu došlo, muselo by byť okrem iného okamžite zakázaných nie menej ako 31 pesticídov. To sa ale nestalo, pretože ešte v lete 2013 EK rozhodla, že prijatiu kritérií bude predchádzať vypracovanie ekonomickej dopadovej štúdie, čím sa celá záležitosť odložila v podstate na neurčito /viď. Corporate Europe Observatory, “A toxic affair: How the chemical lobby blocked action on hormone disrupting chemicals”, May 2015/. Úloha amerických lobistov, ktorí argumentovali, že prijatie uvedených kritérií je v rozpore s TTIP, nie je síce priamo dokázateľná (EK to popiera), ale je viac ako evidentná.

Americkí lobisti tak isto v s odvolaním sa na TTIP tvrdo kritizovali legislatívny zámer EK umožniť členským štátom individuálne sa rozhodnúť, či sa na ich území budú komercializovať poľnohospodárske GMO alebo nie. Na základe takýchto informácií je i časť TTIP venovaná obchodu stále viac neprijateľná, čo viedlo začiatkom októbra 2015 k novej deklarácii komisie, že z titulu TTIP sa žiadne európske normy meniť nebudú.

Mobilizácia európskej verejnosti proti TTIP je naozaj nevídaná: v sobotu 10. októbra sa v Berlíne konala manifestácie proti je podpísaniu, na ktorej sa podľa organizátorov zúčastnilo asi 250 tisíc osôb. Niekoľko dní pred tým (6. októbra) bola ukončená celoeurópska petícia požadujúca zastavenie rokovaní a neratifikovanie už podpísanej dohody s Kanadou (CETA). Organizátorom petície sa podarilo získať podpisy viac ako 3,2 milióna Európanov z rôznych členských krajín, čo predstavuje nielen rekord, ale i splnenie všetkých kritérií kladených na „Občiansku iniciatívu“, demokratický mechanizmus zavedený Lisabonskou zmluvou, hoci EK odmietla petíciu formálne považovať za takúto iniciatívu. Petícia sa ale v skutočnosti neobracia na komisiu, ale je signálom najmä pre Európsky parlament, ktorý bude text TTIP nakoniec schvaľovať.

Na druhej strane, z TTIP postupne odpadávajú všetky jej piliere ako sú ISDS alebo  harmonizácia noriem, pričom obsah investičnej dohody a kapitoly „Regulačná spolupráca“ budú kritici skúmať pod lupou a asi v nich neostane kameň na kameni. Ostáva otázka, či takáto dohoda bude vôbec niečo riešiť a či o takéto torzo budú mať jej protagonisti vôbec záujem. Ak by ale jej podpísaná verzia obsahovala napriek všetkým prísľubom kontroverzné ustanovenia s ktorými občania EÚ vyjadrili svoj zásadný nesúhlas, bola by to pre úniu medvedia služba pretože by to výrazne podkopalo dôveru obyvateľov voči bruselským inštitúciám v období keď je ich deklarovaný zámer presne opačný,“ uzatvára svoj komentár  RNDr. Igor Šarmír.

 

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

PODKASTY

 Odoberať kanál

NAJČÍTANEJŠIE

VYBRALI SME

Budú môcť voliči v izolácii pre COVID-19 hlasovať ?

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)   Voliči v izolácii alebo karanténe z dôvodu ochorenia COVID-19 budú môcť hlasovať doma do špeciálnej volebnej schránky. Potvrdilo to Ministerstvo vnútra (MV) SR. Voliči budú môcť požiadať o špeciálny spôsob hlasovania obec svojho trvalého pobytu, a to do piatku 28. októbra. Právo požiadať…

Čo sa stane, ak vybuchnú aj ďalšie plynovody vedúce do Európy?

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Vzgliad/Foto:Facebook, Twitter)   Nórsko a Turecko začali sťahovať vojenské sily na ochranu svojej ropnej a plynovej infraštruktúry, ktorú majú uloženú na dne morí. Čo by sa stalo, keby Nórsko a Turecko zažili teroristické útoky na svojich zariadeniach? S akým cieľom Západ vyvoláva tento strach? A čoho…

SAK odsudzuje akýkoľvek zásah do dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák )   Slovenská advokátska komora (SAK) dôrazne odsudzuje akýkoľvek nezákonný zásah do dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom a jej šírenie. Mediálny odbor SAK to uviedol v stanovisku k prípadom podozrenia z takéhoto zásahu "Dôvernosť komunikácie medzi advokátom a klientom je základným predpokladom riadneho…

Konflikt Cigániková – Tabák: Čo na to hovorí policajný prezident?

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto: TASR - Pavol Zachar)   Nevraživosť medzi dámami z Národnej rady SR Janou Bittó Cigánikovou (SaS) a Romanou Tabák (OĽANO) sa rozhorela v máji. Vyvrcholila počas víkendu minulý týždeň v nočnom podniku fyzickým konfliktom. Prehnalo sa to médiami a sociálnymi sieťami ako tajfún Veľa ľudí…

Ruská tajna služba získala materiály, ktoré v prípade útokov na Nord Streamy ukazujú na Západ, tvrdí Naryškin MP

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Izvestia/Foto:Telegram, Twitter)   Ruská Zahraničná spravodajská služba (SVR) disponuje materiálmi, ktoré poukazujú na západnú stopu pri nehodách plynovodu Nord Stream. Oznámil to 30. septembra riaditeľ SVR Sergej Naryškin "Máme materiály, ktoré poukazujú na západnú stopu pri organizovaní a realizácii týchto teroristických činov. Západné krajiny sa takmer…

Je problém s nimi hovoriť, je problém im podať ruku. Kto naozaj rozdeľuje spoločnosť?

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto: FB stránka J. Pročka)   Tarabovci, Republika, ĽSNS, Smer, Hlas. Poslanec si môže úplne pokaziť kádrový profil, ak im čo i len podá ruku. Ak sa nimi nebodaj aj rozpráva, má skutočný problém. Elitárstvo alebo kádrovanie, boľševické maniere? Pozrite, aký status zverejnil u seba Jožo…

Psím zabíjačkám sa bude venovať parlamentný výbor. Kollár: Som zhrozený z toho, aké doslova zverstvá sa dejú v našej spoločnosti!

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 AKTUALIZOVANÉ (HSP/TASR/Foto: Pixabay)   Ochranári zvierat dlhodobo upozorňujú na psie zabíjačky, polícia za posledné dva roky eviduje štyri trestné činy, ktoré s nimi súvisia. Medializované boli zabíjačky v rómskej osade Chminianske Jakubovany. Miestni o tom vraj nič nevedia. Psia masť je však stále žiadaný tovar Týrať…

Ako Slovákov vnímajú Rusi a čo o nás píšu ich médiá: Slovensko rozmýšľa, koho podporiť, Rusov alebo banderovcov

0 icon

Moskva 30. septembra 2022 (HSP/ Svabodnaja pressa /Foto: TASR-Pavol Zachar / Facebook)   V Európe ľudia začínajú chápať, čo sa deje na Ukrajine, myslí si Dmitrij Rodionov autor článku o Slovensku v ruských novinách Svabodnaja pressa Slovensko je v otázke konfliktu na Ukrajine rozdelené, vyplýva z výsledkov prieskumu verejnej mienky,…

Rozhodujúce hodiny: V okolí Limanu je pre Rusov mimoriadne zložitá situácia, ktorá sa len zhoršuje

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 AKTUALIZOVANE (HSP/Foto:Telegram)   Ruské vojenské telegramy celý večer písali o mimoriadne zložitej situácii v okolí Limanu pre ruské jednotky   11:54 - Denys Pušilin potvrdil hrozbu obkľúčenia ruských síl v Limane. Povedal, že Liman bol obkľúčený v "polkruhu" ukrajinskými ozbrojenými silami. Podľa neho "DĽR" kontroluje cestu do…

Exkluzívny pohľad na desať rokov boja proti globalistickej chobotnici – iba teraz, iba u nás

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto:screenshot)   Časy sú zvláštne a nepokojné, nie je nad čím plesať. Desaťročnica Hlavných správ je však predsa príležitosťou bilancovať. Je tu kniha, ktorá je jedinečnou a neopakovateľnou príležitosťou nazrieť do zákulisia mediálneho odboja na slovenský spôsob Tento mesiac vyšla vo vydavateľstve Torden kniha nášho redaktora…

NAJNOVŠIE

BLOG

Juraj Tušš

Súvislosť medzi energetickou, migračnou krízou v Európe, brexitom a konfliktom na Ukrajine.

0icon

Žijeme vo veľmi zaujímavej dobe, v ktorej vplyv mocenských skupín na riadenie obyvateľstva prebieha extrémne vysokým tempom. Doposiaľ ľudstvo nezažilo dynamickejšiu dobu riadiacich manévrov elít uplatňovaných na svojom obyvateľstve. V tomto článku sa vám pokúsim vysvetliť súvis

Erik Majercak

Svetový trh zanikne, čo ďalej, ekonomika nových svetových zón

0icon

Začíname svetovým trhom s komoditami a majetkom / akciami ako trošku funguje, aký má význam a čo sa stane, keď zanikne. Začiatok je sekanejší o úplné detaily nie ako zvyčajne, pretože cieľom nie je vysvetliť do detailu ako celkom to funguje, ale aký to má význam pre budúcnosť. Príklady toho ako to bude, keď…

Ľubica Cyprianová

Vstup Švédska a Fínska do NATO podporili FICO a skoro všetci poslanci Smeru ale aj Taraba či ďalší

0icon

Slovenskí poslanci 27.9.2022 definitívne odobrili vstup Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. Ratifikáciu protokolu podporil 

Boris Mesár

Prečo Západ obviňuje Moskvu zo sabotáže Nord Stream ?

0icon

Spomedzi všetkých krajín, ktorých sa sabotáž plynovodu Nord Streams priamo dotkla, bolo Švédsko prvou krajinou, ktorá začala vyšetrovanie.Dánsko a Nemecko mu pravdepodobne pomôžu. Rusko nebolo pozvané. Hoci je zrejmé, že dostať sa na dno Baltského mora bez účasti vlastníka plynovodu je nepravdepodobné. Okrem toho lídri

Peter Kohút

Televízia TA3 úmyselne a protizákonne zabránila vystúpiť vlasteneckým kandidátom v televíznej diskusii k voľbám

0icon

Televízia TA3 vedome, úmyselne a protizákonne znemožnila vstúpiť v televíznej relácii k voľbám dňa 26.9.2022 Ľubomírovi Goliašovi, kandidátovi na predsedu Prešovského samosprávneho kraja a dňa 27.9.2022 Renáte Bobák

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

FOTO DŇA

Na snímke, ktorú zverejnila spoločnosť Neon, je scéna z hudobného biografického dokumentárneho filmu s názvom Moonage Daydream o britskom hudobníkovi Davidovi Bowiem

Autor: TASR/AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Vybrali sme

Budú môcť voliči v izolácii pre COVID-19 hlasovať ?

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)   Voliči v izolácii alebo karanténe z dôvodu ochorenia COVID-19 budú môcť hlasovať doma do špeciálnej volebnej schránky. Potvrdilo to Ministerstvo vnútra (MV) SR. Voliči budú môcť požiadať o špeciálny spôsob hlasovania obec svojho trvalého pobytu, a to do piatku 28. októbra. Právo požiadať…

Čo sa stane, ak vybuchnú aj ďalšie plynovody vedúce do Európy?

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Vzgliad/Foto:Facebook, Twitter)   Nórsko a Turecko začali sťahovať vojenské sily na ochranu svojej ropnej a plynovej infraštruktúry, ktorú majú uloženú na dne morí. Čo by sa stalo, keby Nórsko a Turecko zažili teroristické útoky na svojich zariadeniach? S akým cieľom Západ vyvoláva tento strach? A čoho…

SAK odsudzuje akýkoľvek zásah do dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák )   Slovenská advokátska komora (SAK) dôrazne odsudzuje akýkoľvek nezákonný zásah do dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom a jej šírenie. Mediálny odbor SAK to uviedol v stanovisku k prípadom podozrenia z takéhoto zásahu "Dôvernosť komunikácie medzi advokátom a klientom je základným predpokladom riadneho…

Konflikt Cigániková – Tabák: Čo na to hovorí policajný prezident?

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto: TASR - Pavol Zachar)   Nevraživosť medzi dámami z Národnej rady SR Janou Bittó Cigánikovou (SaS) a Romanou Tabák (OĽANO) sa rozhorela v máji. Vyvrcholila počas víkendu minulý týždeň v nočnom podniku fyzickým konfliktom. Prehnalo sa to médiami a sociálnymi sieťami ako tajfún Veľa ľudí…

Ruská tajna služba získala materiály, ktoré v prípade útokov na Nord Streamy ukazujú na Západ, tvrdí Naryškin MP

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Izvestia/Foto:Telegram, Twitter)   Ruská Zahraničná spravodajská služba (SVR) disponuje materiálmi, ktoré poukazujú na západnú stopu pri nehodách plynovodu Nord Stream. Oznámil to 30. septembra riaditeľ SVR Sergej Naryškin "Máme materiály, ktoré poukazujú na západnú stopu pri organizovaní a realizácii týchto teroristických činov. Západné krajiny sa takmer…

Je problém s nimi hovoriť, je problém im podať ruku. Kto naozaj rozdeľuje spoločnosť?

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto: FB stránka J. Pročka)   Tarabovci, Republika, ĽSNS, Smer, Hlas. Poslanec si môže úplne pokaziť kádrový profil, ak im čo i len podá ruku. Ak sa nimi nebodaj aj rozpráva, má skutočný problém. Elitárstvo alebo kádrovanie, boľševické maniere? Pozrite, aký status zverejnil u seba Jožo…

Psím zabíjačkám sa bude venovať parlamentný výbor. Kollár: Som zhrozený z toho, aké doslova zverstvá sa dejú v našej spoločnosti!

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 AKTUALIZOVANÉ (HSP/TASR/Foto: Pixabay)   Ochranári zvierat dlhodobo upozorňujú na psie zabíjačky, polícia za posledné dva roky eviduje štyri trestné činy, ktoré s nimi súvisia. Medializované boli zabíjačky v rómskej osade Chminianske Jakubovany. Miestni o tom vraj nič nevedia. Psia masť je však stále žiadaný tovar Týrať…

Ako Slovákov vnímajú Rusi a čo o nás píšu ich médiá: Slovensko rozmýšľa, koho podporiť, Rusov alebo banderovcov

0 icon

Moskva 30. septembra 2022 (HSP/ Svabodnaja pressa /Foto: TASR-Pavol Zachar / Facebook)   V Európe ľudia začínajú chápať, čo sa deje na Ukrajine, myslí si Dmitrij Rodionov autor článku o Slovensku v ruských novinách Svabodnaja pressa Slovensko je v otázke konfliktu na Ukrajine rozdelené, vyplýva z výsledkov prieskumu verejnej mienky,…

Rozhodujúce hodiny: V okolí Limanu je pre Rusov mimoriadne zložitá situácia, ktorá sa len zhoršuje

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 AKTUALIZOVANE (HSP/Foto:Telegram)   Ruské vojenské telegramy celý večer písali o mimoriadne zložitej situácii v okolí Limanu pre ruské jednotky   11:54 - Denys Pušilin potvrdil hrozbu obkľúčenia ruských síl v Limane. Povedal, že Liman bol obkľúčený v "polkruhu" ukrajinskými ozbrojenými silami. Podľa neho "DĽR" kontroluje cestu do…

Exkluzívny pohľad na desať rokov boja proti globalistickej chobotnici – iba teraz, iba u nás

0 icon

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto:screenshot)   Časy sú zvláštne a nepokojné, nie je nad čím plesať. Desaťročnica Hlavných správ je však predsa príležitosťou bilancovať. Je tu kniha, ktorá je jedinečnou a neopakovateľnou príležitosťou nazrieť do zákulisia mediálneho odboja na slovenský spôsob Tento mesiac vyšla vo vydavateľstve Torden kniha nášho redaktora…

Podkasty

Naši ministri financií – smieme porovnávať neporovnateľné?

icon

Bratislava 8. júla 2022 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák) Minister financií je kľúčová pozícia v každej vláde. Slovensko v časoch druhej svetovej vojny bolo hospodársky úspešným štátom. Jeho ekonomiku riadili vzdelaní muži s morálnymi zásadami. Karvaš, Zaťko, Medrický, Pružinský. Vďaka nim prežívalo Slovensko cez vojnu hospodársky zázrak. Ako dôkaz nech poslúži nie všetkým známa vec: z celej Európy...

Aj sudca tvrdí: blokovanie je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

icon

Bratislava 1. marca 2022 (HSP/Foto:TASR-Dano Veselský) Po tom, čo ho urýchlene schválila Hegerova vláda a ešte v ten deň – v piatok – v noci schválila Národná rada, po podpise Čaputovej vyšiel už v sobotu 26. februára v Zbierke zákonov zákon o niektorých opatreniach v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine. A doň sa „vlúdil“ aj text, ktorý umožňuje Národnému bezpečnostnému...

Máme tu zákonné oprávnenie na cenzúru?

icon

Bratislava 27. februára 2022 (HSP/Foto:Pixabay) Slovenská ústava hovorí v článku 26 odsek 3 jasne: „Cenzúra sa zakazuje.“ Zuzana Čaputová podpísala v sobotu 26. februára zákon o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Ten ešte v piatok stihla schváliť vláda a aj Národná rada SR. Podľa tohto zákona mimoriadnu situáciu bude možné vyhlásiť aj v prípade hromadného...

Kto je večne nespokojný? Nuž, národnostná menšina, najnovšie „komunita“ slovenských Maďarov

icon

Bratislava 26. februára 2022 (HSP/Foto:Pixabay) Naša najväčšia menšina, najnovšie „komunita“, teda slovenskí Maďari, neúnavne dávajú najavo, že sú tu, a že máločo „slovenské“ sa im páči. A aby ich bolo počuť ešte väčšmi, a aby prekonali päť potrebných percent do parlamentu, v septembri 2021 sa formálne zlúčili tri etnické strany a vytvorili Alianciu. Do čela postavili Krisztiána Forróa....

Budeme môcť parkovať ešte na chodníku? Kocúrkovo? Alebo poslanci hlasujú nevediac o čom?

icon

Bratislava 24. februára 2022 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar) Ďalší dôkaz, že čo vezme parlament do rúk, to pokazí. Na takej na prvý pohľad banalite, ako je parkovanie na chodníkoch potvrdil, že zákony sa prijímajú narýchlo a bez toho, aby páni poslanci a dámy poslankyne vedeli, čo činia. Že schválili zákaz parkovania na chodníkoch, ktorý vstúpi do platnosti...

the_ad_group(59762); ?>

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Juraj Tušš

Súvislosť medzi energetickou, migračnou krízou v Európe, brexitom a konfliktom na Ukrajine.

0icon

Žijeme vo veľmi zaujímavej dobe, v ktorej vplyv mocenských skupín na riadenie obyvateľstva prebieha extrémne vysokým tempom. Doposiaľ ľudstvo nezažilo dynamickejšiu dobu riadiacich manévrov elít uplatňovaných na svojom obyvateľstve. V tomto článku sa vám pokúsim vysvetliť súvis

Erik Majercak

Svetový trh zanikne, čo ďalej, ekonomika nových svetových zón

0icon

Začíname svetovým trhom s komoditami a majetkom / akciami ako trošku funguje, aký má význam a čo sa stane, keď zanikne. Začiatok je sekanejší o úplné detaily nie ako zvyčajne, pretože cieľom nie je vysvetliť do detailu ako celkom to funguje, ale aký to má význam pre budúcnosť. Príklady toho ako to bude, keď…

Ľubica Cyprianová

Vstup Švédska a Fínska do NATO podporili FICO a skoro všetci poslanci Smeru ale aj Taraba či ďalší

0icon

Slovenskí poslanci 27.9.2022 definitívne odobrili vstup Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. Ratifikáciu protokolu podporil 

Boris Mesár

Prečo Západ obviňuje Moskvu zo sabotáže Nord Stream ?

0icon

Spomedzi všetkých krajín, ktorých sa sabotáž plynovodu Nord Streams priamo dotkla, bolo Švédsko prvou krajinou, ktorá začala vyšetrovanie.Dánsko a Nemecko mu pravdepodobne pomôžu. Rusko nebolo pozvané. Hoci je zrejmé, že dostať sa na dno Baltského mora bez účasti vlastníka plynovodu je nepravdepodobné. Okrem toho lídri

Peter Kohút

Televízia TA3 úmyselne a protizákonne zabránila vystúpiť vlasteneckým kandidátom v televíznej diskusii k voľbám

0icon

Televízia TA3 vedome, úmyselne a protizákonne znemožnila vstúpiť v televíznej relácii k voľbám dňa 26.9.2022 Ľubomírovi Goliašovi, kandidátovi na predsedu Prešovského samosprávneho kraja a dňa 27.9.2022 Renáte Bobák

Armádny Magazín

Pravda a výmysly o trestaneckých práporoch

0 icon

Slovensko, 30.september 2022 (AM) – Pred 80 rokmi 28. 7. 1942 sa v Rusku zrodil Ľudovým komisárom obrany ZSSR, teda Stalinom, podpísaný rozkaz č. 227, ktorý je verejnosti známy aj pod názvom „Ani krok späť!“. Vznikol tým nový druh vojsk Červenej armády tzv. „štrafnikov“ (vojenské trestanecké útvary) a spolu s ním sa zjavila hromada…

Britský the Guardian: "Na Ukrajine nás USA ťahajú k vojne s Ruskom"

0 icon

Veľká Británia, 30.september 2022 (AM, The Guardian) – Úloha Washingtonu na Ukrajine a jeho podpora neonacistov režimu má obrovské dôsledky

Briti už vedia koľkí z nich zomrú po ruskom jadrovom útoku aj ktoré ciele budú zničené

0 icon

Veľká Británia, 30.september 2022 (AM) –  K občanom sa ruský prezident Vladimir Putin prihovorí 30. septembra, kedy bude podľa Kremľa mať veľký prejav. Ako informoval tlačový tajomník hlavy štátu Dmitrij Peskov, 30. septembra sa v Kremeľskom paláci uskutoční slávnosť podpisu dohôd o vstupe nových území do Ruska. V tejto súvislosti sa…

Západní experti komentujú novú elektronickú ochranu lodí ruskej Čiernomorskej flotily

0 icon

Rusko, 30.september 2022 (AM) – Čiernomorská flotila ruského námorníctva nainštalovala špeciálne bariéry pri vstupe do Sevastopolského zálivu, kde sa nachádza najväčšia námorná základňa. Informujú o tom západné médiá a monitorovacie zdroje s odvolaním sa na s

USA poskytnú Ukrajine ďalších 18 raketových systémov HIMARS. Na víťazstvo potrebujú ešte 200 kusov

0 icon

Ukrajina, 29.september 2022 (AM) – Ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v špeciálnej vojenskej operácii, o jej priebehu informoval generálporučík Igor Konašenkov.   V dôsledku masívneho palebného zásahu miest dočasného nasadenia 14. a 92. mechanizovanej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny v obciach Dvurečnaja, Kondrašovka a Petrovka v Charkovskej

FOTO DŇA

Na snímke, ktorú zverejnila spoločnosť Neon, je scéna z hudobného biografického dokumentárneho filmu s názvom Moonage Daydream o britskom hudobníkovi Davidovi Bowiem

Autor: TASR/AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali