Môj profil 
Predplatné
Aktuálne je to zvýšenie stropu pre platenie odvodov späť na 7-násobok priemernej mzdy. Zároveň treba povedať, že pri maximálnom dôchodku neporastie strop, tam to končí pri 3-násobku, alebo dokonca ešte menej. A toto je len a len žmýkanie. Síce to nie je veľký počet ľudí, ale sú to práve tí, ktorí ťahajú tento štát. Je to ekonomická elita našej krajiny a takéto zvýšenie pôsobí veľmi demotivujúco. Navyše tvrdíme, že je úplne zbytočné. Možno, keby sa menej kradlo za tejto vlády. Keby sa CT prístroje kupovali tak, ako sa kupujú inde vo svete, tak by to bolo ešte menej potrebné. V zásade nesúhlasíme s tým, že tí, ktorí tvoria hodnoty v našej krajine, sú žmýkaní stále viac a viac. Už v nedávnej minulosti sme zažili „skvelé“ návrhy z dielne Ministra financií SR Petra Kažimíra, ako je daň z dividend, špeciálny odvod z poistného atď. Takto sa to jednoducho nesmie robiť.
To, čo potrebujeme, je štíhly štát, menej úradov, menej úradníkov, menej pravidiel a pravidlá hlavne musia byť jednoduchšie. Toto je politika, ktorú sa snaží presadzovať strana Sloboda a Solidarita. To, čo my navrhujeme v oblasti odvodov, je popísané v reforme, ktorú sme už dávnejšie predstavili. Volá sa odvodový bonus. V piatok predstavíme tretie prepracované vydanie. No a zásadné to, čo treba spraviť je, poctivá reforma odvodov, ktorá spočíva v tom, že budeme mať jeden spoločný vymeriavací základ, jeden spoločný strop. Jedna jediná sadzba a všetky príjmy budú zahrnuté do tohto spoločného vymeriavacieho základu, a tým pádom bude možné, aby ten vymeriavací základ bol výrazne nižší, a nie ako teraz, že sa stále viac a viac zvyšuje. No a k tomu ešte navrhujeme zrušiť veľké množstvo výnimiek. Toto je politika, ktorú treba robiť, aby boli jednoduché jasné pravidlá, ktoré budú motivovať ľudí viac zarábať a nie, ako je tomu dnes, že ich demotivujú.
Jozef Mihál: Je tu množstvo zmien v daniach. Nielen v dani z príjmov, ale napríklad zavádza sa daň z poistenia 8 %. To znamená, že fakticky ľudia budú platiť drahšie poistky domu, majetku, za úrazové poistenie a podobne. Sú to momentálne zmeny v odvodoch, ktoré sú veľmi zásadného charakteru. A čo sa nám teda nepáči, je ten proces, akým to prebieha, pretože zoberte si, že vo štvrtok na obed na sociálnom výbore zaznel návrh poslanca Ľubomíra Vážneho na zvýšenie maximálnych základov a v utorok poobede bol tento návrh schválený. Čiže týmto spôsobom sa obišiel celý legislatívny proces, ktorý začína pripomienkovým konaním, pokračuje napríklad rokovaním tripartity, kde sa k tomu môžu vyjadriť napríklad odbory, zamestnávateľské zväzy a združenia a toto všetko sa nestalo. Niekedy máme pocit, že tieto zmeny v nových odvodoch, ktoré sú značne chaotické – tu sa niečo prilepší, tu sa niečo zoberie, tu sa niečo zvýši, tu sa niečo zníži – máme taký pocit, že na ministerstve financií je nejaký škriatok, nejaký generátor náhodných zmien a obdeň odtiaľ vybehne nejaký nový návrh. Bohvie čoho sa ešte dočkáme do konca roka.
Ale k veci. Ak si dovolím trošku rozobrať to, čo zatiaľ poznáme, tak tieto zmeny niekoho zvýhodnia, niekoho zásadne znevýhodnia, niekoho mierne znevýhodnia. Takže skúsim urobiť taký rozbor toho, čo sa deje. Viete, že sa majú zvyšovať paušálne výdavky samostatne zárobkovo činným osobám na 60 % na 20 tisíc eur. Komu toto pomôže? Toto vôbec nepomôže drobným živnostníkom, ktorí žijú zo 600 – 700 eurového mesačného príjmu. Naopak, toto pomôže tím, ktorí majú príjem niekde na úrovni od 1000 do zhruba 4000 eur mesačne. A to ani tak nie sú živnostníci, to sú skôr tie rôzne slobodné povolania, ako napríklad advokáti, súkromne zarábajúci lekári alebo lepšie zarábajúci novinári, resp. umelci, ktorí poberajú slušné autorské honoráre. Chcem upozorniť, že to je relatívne mienkotvorná skupina ľudí, ktorí sa o politiku zaujímajú a nepochybne ich doterajšia kritika vlády Roberta Fica sa trošku zmierni, keďže dostávajú takýto darček v podobe ich nižších daní a nových odvodov.
Ďalej tu máme zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy a očakávané úplné zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení. Čiže zdravotné odvody by sa tým pádom mali platiť z absolútne celého príjmu nech je akokoľvek vysoký. Toto zasiahne zamestnancov, ktorí majú nadpriemerné príjmy od úrovne 4,5 tisíc eur vyššie. Nie je to veľká skupina, samozrejme. Je to približne 15 tisíc ľudí, tak ako to prezentoval Minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker a ktorí jednoducho budú mať zásadne nižší čistý príjem a ich zamestnávateľom sa zásadne zvýši odvodové zaťaženie. Aké to bude mať dôsledky? Ja osobne si myslím, že ľudia a tieto firmy budú hľadať spôsoby, ako sa vyšmyknúť z tejto povinnosti. Tých spôsobov je dosť, ale ten najhorší spôsob, ako sa to dá urobiť, je odísť do zahraničia.
Ďalšia zmena, dividendy. Nebudú sa platiť zdravotné odvody, bude sa platiť daň z dividend. To, čo sledujeme v tom procese, je znovu obrovský chaos a ľudia nevedia, čo ich vlastne v konečnom dôsledku očakáva. A to je veľmi zlé, pretože ak hovoríme, že podnikateľské prostredie by malo byť stabilné, zrozumiteľné, nemalo by sa často meniť, tie zmeny by mali byť prediskutované, tak zase, tu to tak nie je a podnikatelia nevedia, čo vlastne môžu čakať. Hoci sa opticky zdá, že 14 % na zdravotné odvody je dvakrát viac ako 7 % navrhovaná daň, ak sa pozrieme do doložky finančných vplyvov, ktoré vypracovalo ministerstvo financií, tak tam vlastne zistíme, že ten finančný profit pre štát bude o 100, možno o viac miliónov vyšší ako pri zdravotných odvodoch. To znamená, zarobí na tom štát a stratia na tom tí, ktorí tie dane budú platiť, čiže podnikatelia, majitelia sročiek a pod. Samozrejme, najviac stratia tí, ktorí majú tie zisky relatívne vysoké.
Pokiaľ by ste sa ma opýtali, čo mne najviac vadí na tomto balíčku plnom nových odvodov, tak to je to, čo tam nie je. A nie je tam návrh na zníženie minimálnych odvodov tej obrovskej skupiny 200 tisíc živnostníkov. Pretože 200 tisíc živnostníkov na Slovensku, ktorí dnes platia minimálne odvody, tí nepocítia žiadny pozitívny efekt z toho, čo sme si tu vymenovali, ale pocítia tak ako každý rok, zvýšenie svojich minimálnych odvodov. Čiže očakával by som aj pre nich nejaký ústupok minimálne v podobe zmrazenia odvodov. My by sme presadzovali zníženie maximálneho vymeriavacieho základu na približnú sumu 2 000 eur mesačne alebo 24 000 eur ročne a presadzovali by sme zároveň aj postupné znižovanie povinných minimálnych odvodov pre živnostníkov, pre SZČO s víziou postupného odbúrania minimálnych vymeriavacích základov.
Eugen Jurzyca: Ukážem vám grafy, ktoré znázorňujú, ako od nás odchádzajú ľudia a koľko cudzincov z EÚ u nás pracuje v porovnaní s inými krajinami. Keď sa pozeráme na nejaký problém, dôležitý je vždy súčasný stav a vývoj. Ten vývoj, z neho vidno, že za vlády Roberta Fica odchádza zo Slovenska čoraz viac ľudí. Ak by to tu bolo také dobré, ako to vyplýva povedzme z tlačových besied predsedu vlády, no tak by asi takýto vývoj nenastal. Druhý graf ukazuje, koľko cudzincov z EÚ pracuje v jednotlivých krajinách. Sú to údaje za rok 2015. Vidíme, že sme ďaleko za Českom, za Estónskom, za krajinami, ktoré vychádzali z podobnej čiary ako my. U nás sa pracovať neoplatí ako v podobných krajinách Európskej únie, a to je dôkaz toho, že niečo máme nastavené zle, zrejme to budú aj dane a odvody.
Otázka: Kde sa dajú nájsť rezervy, aby sa nemuseli tie odvodové stropy zvyšovať a robiť takéto opatrenia v podobe nových odvodov možno v neprospech?
Richard Sulík: Ja som to už spomenul, napríklad CT-éčka a nielen tie. To je obrovské množstvo, ktoré obstaráva štát. Keby sa to nakupovalo za primerané ceny a nie za ceny o 100 – 150 % vyššie. To je prvá rezerva. Druhá rezerva je v tom, že by sa zoštíhlil štát. Slovenská republika zamestnáva čoraz viac úradníkov, čoraz viac ľudí spravuje veci verejné a je to preto, lebo tie pravidlá sú čoraz viac komplikované. Keby sa výrazne zjednodušili, napríklad taký ukazovateľ toho zjednodušenia je počet premenných v daňovom, odvodovom, sociálnom systéme. Dnes ich tam je približne 300. Odvodový bonus ich znižuje na 20. Keby sa toto stalo, tak vám garantujem, že x-tisíc úradníkov môže ísť robiť niečo osožnejšie. Správa štátu medzičasom stojí veľké milióny a tam by sa dalo ušetriť. Tretí zdroj je zjednodušenie systému. Dnes tým, že máme veľké množstvo pravidiel, čím máte viac pravidiel, tým máte viac možností úniku. A krásne sa to ukázalo aj v roku 2004, keď sme zaviedli rovnú daň, že keď sa povedalo, jedna sadzba, na všetky príjmy, žiadne alebo minimum výnimiek, a tým pádom si vieme dovoliť nízku sadzbu a napriek tomu tie daňové výnosy klesli iba v jednom roku, potom už rástli. Ďalšia vec investičné stimuly, rôzne dotácie, ktoré sa potom do alobalu balia a pod., no veľké množstvo zdrojov. A to zvyšovanie zdravotných odvodov, respektíve zrušenie stropu na zdravotné odvody, je jednoducho nehoráznosť. A výrazne to zaťažilo práve tých najlepšie zarábajúcich zamestnancov. Oni nezarábajú náhodou najlepšie, ale sú to tie elity vo firmách. A toto považujeme za veľký fail.
Video si môžete pozrieť tu:
.jpg)
