Rusko: Sankcie EÚ voči Moskve svedčia o nepochopení situácie na Ukrajine

Moskva 29. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR)

Riabkov apeloval na ukrajinské vedenie, aby sa začalo venovať “normálnemu inkluzívnemu politickému procesu

Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes obvinilo Európsku úniu z nepochopenia situácie na Ukrajine. Uvádza sa to v dnešnom vyhlásení, o ktorom informovali tlačové agentúry.

“Ak je uvalenie sankcii voči Ruskej federácii pokusom o stabilizáciu situácie na Ukrajine, potom to svedčí o absolútnom nepochopení vnútropolitickej situácie v tejto krajine” zo strany Bruselu, píše sa vo vyhlásení.

Ruské MZV upozorňuje, že ak sa Brusel sankciami snaží stabilizovať situáciu na Ukrajine, de facto tým “vyzýva tamojších neonacistov, aby pokračovali v protizákonnom konaní a mimosúdnom trestaní civilistov na juhovýchode krajiny.

Námestník ruského MZV Sergej Riabkov zasa kritizoval USA, že obviňujú Rusko z neplnenia nedávno podpísaných ženevských dohôd, pričom sa však ani oni nimi neriadia, podobne ako ani kyjevská vláda.

Dodal, že Rusko sa nemôže zmieriť s tým, že “celý tlak” na plnenie ženevských dohôd sa teraz sústreďuje na proruských aktivistov na juhovýchode krajiny, pričom však stúpenci radikálneho Pravého sektora nezložili zbrane ani neopustili obsadené úradné budovy, ako to dohoda zo Ženevy predpokladá.

Riabkov apeloval na ukrajinské vedenie, aby sa začalo venovať “normálnemu inkluzívnemu politickému procesu, ktorý má na Ukrajine viesť k ústavnej reforme”. Len “na tejto báze sú možné voľby, referendum, čokoľvek,” zdôraznil.

Riabkov priznal, že Rusko vníma závažnosť sankcií uvalených naň zo strany Západu, a to najmä tých reštriktívnych opatrení, ktoré sa týkajú zariadení s najpokrokovejšími technológiami a americko-ruskej spolupráce v tejto oblasti, predovšetkým v oblasti výskumu vesmíru. Dodal, že Moskva by mohla prijať symetrické opatrenia, ale zatiaľ nevidí dôvod ponáhľať sa s nimi.

Námestník ruského MZV Grigorij Karasin dnes uviedol, že sankcie uvalené Spojenými štátmi a EÚ na Rusko negatívne zasiahnu vývoj na Ukrajine.

“Je to absolútne kontraproduktívne šablónovité opatrenie, ktorá aj bez toho kritickú situáciu na Ukrajine zaháňa do slepej uličky,” upozornil Karasin. Dodal, že namiesto sankcií treba podniknúť kolektívne úsilie v záujme toho, aby kyjevská vláda začala viesť s regiónmi reálny dialóg a prestala “s rôznymi typmi” protiteroristických operácií.

Moskva na juhovýchode Ukrajiny nezopakuje tzv. krymský scenár

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov dnes vyhlásil, že nie je dôvod obávať sa, že Moskva sa po anexii Krymského polostrova pokúsi zmocniť aj juhovýchodnej časti Ukrajiny.

“My vonkoncom – a to podčiarkujem – nemáme v úmysle zopakovať na juhovýchode Ukrajiny tzv. krymský scenár. Niet dôvodu obávať sa toho,” uviedol Riabkov podľa agentúry Interfax pre internetový server Gazeta.ru.

Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.

Od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.

Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.

Príklad Krymskej republiky a mesta Sevastopol chceli nasledovať aj mestá na východe Ukrajiny – Doneck, Luhansk a Charkov, ktoré sa začiatkom marca stali dejiskom protivládnych protestov prívržencov federalizácie Ukrajiny. Protesty sa tam podarilo potlačiť, ale rozšírili sa aj do menších miest, napríklad Kramatorska a Slovjanska, kde došlo k obsadeniu vládnych budov proruskými aktivistami.

Ukrajinská vláda v snahe získať kontrolu nad regiónom spustila pred dvoma týždňami protiteroristickú operáciu, do ktorej nasadila aj armádu.

Rusko toto rozhodnutie kritizovalo a tento vývoj udalostí označilo za veľmi nebezpečný. Ukrajina zasa z rozpútania nepokojov na východe krajiny viní Rusko, ktoré tam podľa nej vysiela svojich diverzantov a agentov.

ru