Môj profil 
Predplatné
„Lídrom bol určite Tomáš Lavický, vtedajší profesor Strednej priemyselnej školy chemickej. On zorganizoval prvý pochod svojich žiakov spred školy až po budovu Závodov ťažkého strojárenstva,“ priblížila Pašiaková s tým, že celému hnutiu dal obsahovú motiváciu.
Pár dní po tomto sprievode sa v Tisovci odohralo aj prvé verejné zhromaždenie Nežnej revolúcie, ktorého sa podľa Pašiakovej zúčastnili stovky ľudí, a na pomery Tisovca šlo teda o veľké podujatie. „Každý z nás, ktorí sme tam boli, si spomína, že svoje posolstvo nám poskytol aj terajší diakon Ján Belica. Nahral ho na magnetofón a jeho manželka nám to pustila,“ dodala emeritná riaditeľka.
Ďalšou významnou osobnosťou revolúcie v meste bol podľa jej slov Juraj Kajba. „Bol veľmi charizmatický a presvedčivý. Niečo podobné ako Milan Kňažko – taký tribún revolúcie s krásnym hlbokým hlasom. Dokonca aj gestá sa snažil opakovať po ňom,“ načrtla Pašiaková s tým, že treťou líderkou bola Ľudmila Pánisová. „Bola veľmi pracovitá a taká iniciátorka. Zo zmeny bola veľmi nadšená, pôsobila veľmi autenticky,“ zakončila emeritná riaditeľka.
Na novembrové udalosti na severe okresu si spomína aj štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Bagačka, ktorý neskôr ako primátor 16 rokov viedol ďalšie mesto v regióne – Hnúšťu. Ako povedal pre TASR, v roku 1989 druhý rok študoval na vysokej škole a bol jedným zo zástupcov Hnúšte a celého severu okresu v orgánoch Verejnosti proti násiliu.
„Samozrejme, najprv sme každý deň sledovali, čo sa deje v Bratislave a Prahe. Potom k nám prenikli aj ďalšie informácie, nielen v rámci televízie a rozhlasu. Doteraz si pamätám, ako sa ľudia mobilizovali, ako počas generálneho štrajku húkali sanitky,“ zaspomínal si Bagačka.
Dodal, že zhromaždenia boli aj v Hnúšti, jedno z nich napríklad počas generálneho štrajku. „Mnohí ľudia sa však trošku aj báli, nevedeli, ako to dopadne. Aktívnejšia bola mladšia generácia,“ podotkol Bagačka.
.JPG)
