Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie usporiadalo v pondelok tlačovú besedu, na ktorej informovalo o svojich zisteniach o údajnom neefektívnom využívaní eurofondov (písali sme o tom TU).

Podstatou tlačovky bola škandalizácia videospotov, ktoré dalo predošlé vedenie Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (dnes Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie) vyrobiť, aby spropagovalo využívanie eurofondov na informatizáciu a digitalizáciu štátu medzi ľuďmi vo veku od 15 do 30 rokov.

Prekvapivé je, že ministerka Remišová tentoraz nespochybnila cenu, za ktorú bol tento projekt vytendrovaný – celá zákazka vrátane tých 12 videí stála niečo vyše 78 tisíc eur. Problém našla inde: ministerka tvrdí, že videá, namiesto toho, aby boli zverejnené, ostali niečou vinou „v šuplíku“. Podmienkou, aby tieto peniaze boli preplatené z eurofondov pritom je, že videá musia dosiahnuť na sociálnych sieťach najmenej stotisíc videní, inak Slovensko bude musieť tie peniaze vrátiť.

Remišová tiež dala neskrývane najavo, že tie spoty sú podľa nej škandalózne, nepozerateľné. „Napriek tomu, že si uvedomujeme nedostatky týchto videí, ktoré sme zdedili po bývalom vedení, chcela by som vyzvať ľudí, aby si ich pozreli a pomohli nám tak dosiahnuť tých stotisíc videní,“ vyzvala Remišová občanov v dojemnej snahe zachrániť pre štát aspoň časť peňazí, ktoré Fico prehajdákal alebo priamo ukradol. No možno nie úplne sám, ale bývalé vedenie úradu, ktoré iste bolo korupčné, nekompetentné, rozhadzovačné a darebácke už len preto, lebo… Fico.

Podľa bývalého poradcu vicepremiéra pre investície a informatizáciu Martina Dorčáka ministerka Remišová a jej ľudia nielen že nevedia nič o tom, ako funguje povinná publicita projektov a sociálne siete, ale nevedia ani to, čo sa deje na ich úrade. „Tieto videá si prevzali presne pred štyrmi mesiacmi – 24. apríla tohto roka – a boli súčasťou veľkého projektu na publicitu projektov informatizácie, ktorý schválilo Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR ako riadiaci orgán, a takisto scenáre týchto videí boli schválené jednotlivými ministerstvami, ktoré mali na starosti konkrétne projekty.“

Na otázku Hlavných správ, že ak boli tie videá držané v šuplíku, či bola identifikovaná konkrétna osoba, ktorá to má na svedomí, Remišová odpovedala: „Samozrejme, pri každom pochybení je niekto, kto za to zodpovedá, ale v zásade je zodpovedné vedenie, akým spôsobom usmerňuje a akým spôsobom vytvára stratégiu, či už v oblasti informovania o eurofondoch, alebo v samotných eurofondoch. Čiže zvaľovať to teraz na nejakého úradníka alebo objednávateľa, to si myslím, že nie je vhodné. Jednoducho, takýmto spôsobom, ale veď to ste mohli vidieť aj vy počas predchádzajúcich ôsmich rokov, tie peniaze… povedala by som, že toto je len špička ľadovca.“ Nuž, odvážne slová pani ministerky, ale dvojsečné: ostáva iba želať si, aby sme jej nemuseli tieto slová pripomenúť, keď v budúcnosti niektorý jej podriadený urobí nejaký prešľap.

A či sú tie spoty také zlé? Nuž, posúďte sami. Ak prispejete k tým stotisíc videniam, ktoré treba dosiahnuť, tak pomôžete ušetriť takmer 80 tisíc eur, ktoré tak nebudú musieť ísť zo štátneho rozpočtu, ale zaplatí ich Brusel.

Tie videá… no iste, pozerať sa to nedá, ale úprimne: problém nie je v samotných videách, v práci filmárov či herca, ale v chorej a skutočne iba veľmi ťažko realizovateľnej myšlienke cez sociálne siete prepašovať školenie o využití eurofondov v rôznych nezáživných inštitúciách štátnej správy medzi mládež, ktorá takúto agendu naozaj nemá medzi svojimi voľnočasovými top prioritami – ak to teda máme povedať slušným a kultivovaným jazykom.

Autori videí sa snažili urobiť ich čo najzábavnejšou formou a je otázka, či je vôbec možné s lepšie hranou úprimnosťou predstierať nadšenie pre uplatnenie eurofondov pri zavádzaní centrálneho registra regulácií, vynoveného obchodného registra a podobných atraktívnych vecí.

Uvedené videá nie sú oveľa ťažšie pozerateľné, než aj všetky ostatné eurofondové spoty, ktoré poznáme z televízie – za to však nemôžu filmári, ale smrteľne nezáživná a otravná téma, a tiež propagandistická mašinéria, ktorá má občanom vtĺkať do hlavy, akým požehnaním pre nás sú eurofondy, a ako by sme bez nich boli stratení.

Rozhodne si tie spoty nezaslúžia politicky motivované škandalizovanie, pretože je naozaj veľmi otázne, či by toto isté zadanie lepšie zrealizoval dodávateľ vybraný novým vedením úradu. Čo si naopak zasluhuje opovrhnutie, sú pokusy za peniaze daňových poplatníkov manipulovať verejnosť rôznymi úchylnými eurofondovými kampaňami, aby boli ďalšie generácie čoraz poslušnejšími a čoraz systémovejšími euroovečkami. Ale to je už trochu iný príbeh, než cirkus, ktorý rozpútala pani ministerka v pohári vody nad niekoľkými videami.

Ivan Lehotský