„Rozvoj cyklodopravy má pre Slovensko veľký prínos. Pomáha rozvíjať cestovný ruch a tvorbu nových, kvalitnejších pracovných miest. Zároveň predstavuje alternatívny a ekologicky čistý  spôsob dopravy, šetrí životné prostredie a prispieva k čistejšiemu ovzdušiu v mestách. Slovensko tento potenciál v cyklodoprave zatiaľ nedokázalo naplno využiť, preto som s Európskou komisiou v rámci pokrízovej pomoci  z balíka REACT-EU vyrokovala navýšenie podpory práve pre rozvoj bezpečnej cyklodopravy,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka regionálneho rozvoja Remišová po rokovaní s  predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja Erikou Jurínovou.

Podiel cyklistickej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce na Slovensku sa odhaduje približne na 5 %, v Českej republike je to 6 % a v Rakúsku 10 %.

Pri ďalšom rozvoji cyklodopravy je podľa Remišovej prvoradá otázka bezpečnosti cyklistov: „Minulý  rok na slovenských cestách zahynulo 20 cyklistov, čo je až 10 % z celkového počtu obetí na cestách. Počet tragických nehôd cyklistov z roka na rok stúpa, iba prednedávnom, v máji, šokovala Slovensko smrť 24-ročného deaflympionika Adriána Babiča, ktorého život vyhasol počas tréningu po zrážke s autom. Sama som vášnivá cyklistka a viem, akým problémom cyklisti na cestách čelia. Chýbajú cyklochodníky, ktoré by boli bezpečné nielen pre cyklistov, ale tiež pre chodcov a vodičov. Bezpečnosť je základnou prekážkou rozvoja cyklodopravy a preto v tejto oblasti musíme spraviť výrazný pokrok.”

Remišová zároveň podotkla, že v novom programovom období bude hľadať inovatívne riešenia na zvýšenie bezpečnosti cyklistov. Jedným z nich je, aby súčasťou obnovy a budovania ciest II.a III. triedy bolo tiež vytvorenie cyklopruhu alebo dostatočne širokej a bezpečnej krajnice.  Ministerka zároveň vyzvala k vzájomnému rešpektu cyklistov a ostatných účastníkov cestnej premávky.

Podľa vicepremiérky treba tiež zvýšiť dostupnosť zdieľanej cyklodopravy. „Systém zdieľaných bicyklov sa osvedčil už vo viacerých mestách, a preto budeme podporovať jeho ďalšie rozširovanie,“ uviedla.

V Žilinskom kraji je spolu vyše 3 000 km značených cyklotrás, najmä v horskom teréne, čo ho radí na druhé miesto spomedzi všetkých krajov. V pláne sú ďalšie cyklotrasy, vo výstavbe je napríklad nový 23-kilometrový úsek zo Žiliny do Terchovej, ktorý je financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) sumou vyše 6 miliónov eur.

„V investíciách do cyklistickej infraštruktúry musíme pokračovať, aby sa cyklodoprava pre ľudí stala naozaj zmysluplnou alternatívou. Rozvoj cyklodopravy prináša do regiónov tiež vyššie príjmy z cestovného ruchu a  nové pracovné príležitosti,“ zdôraznila Remišová.

Z najnovšej výzvy IROP môžu samosprávy, poskytovatelia verejnej dopravy aj mimovládne organizácie získať prostriedky na široké spektrum projektov, ktoré napomôžu rozvoju nemotorovej dopravy a zvyšovaniu jej atraktivity.

„Z výzvy podporíme nielen výstavbu a modernizáciu cyklotrás, ale budeme tiež financovať súvisiacu infraštruktúru, ako sú stojany na bicykle, nabíjacie stanice pre elektrobicykle či systémy automatických požičovní bicyklov. Podporíme aj propagáciu cyklodopravy v regiónoch prostredníctvom webových stránok či užitočných mobilných aplikácií,“ vysvetlila Remišová.

Na rozvoj cyklodopravy boli doteraz v aktuálnom programovom období z programu IROP vyhlásené dve výzvy. Podporu v nich spolu získalo 138 projektov z celého Slovenska v celkovej výške takmer 87 miliónov eur.

Vicepremiérka Remišová v Žilinskom kraji navštívila viaceré projekty, ktoré boli financované vďaka eurofondovým programom a grantom, ktoré riadi jej rezort. Z programu INTERREG bola napríklad podporená výstavba vyhliadkovej veže v meste Krásno nad Kysucou, ktorá zvýšila atraktívnosť lokality pre turistov zo slovenskej i českej strany hraníc. V Čadci z eurofondov z programu IROP financovali rekonštrukciu vnútrobloku na sídlisku. Namiesto bývalej močariny zarastenej trávou slúži obyvateľom zelený parčík s multifunkčným ihriskom.

„Práve teraz sme uzavreli výzvu, z ktorej sa budú  za 17 miliónov financovať ďalšie zelené riešenia pre mestá, vrátane takýchto rekonštrukcií vnútroblokov či parkov. Záujem bol obrovský – dostali sme 158 žiadostí v celkovej sume vyše 71 miliónov eur. Teraz vyberáme tie najlepšie projekty, ktoré zlepšia životné prostredie a pomôžu zmierniť dôsledky zmeny klímy,“ povedala ministerka.

V Žiline sa z Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru   pripravuje veľká rekonštrukcia Domu umenia Fatra, v ktorom sídli Štátny komorný orchester Žilina.

„Na obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je v havarijnom stave, ide takmer milión eur. Pre celý Žilinský región je to ikonická kultúrna inštitúcia s mimoriadne kvalitným komorným telesom, ktorá už desiatky rokov poskytuje celému regiónu neopakovateľné hudobné zážitky a začínal tu aj náš nadaný huslista Dalibor Karvay. Financovanie regionálnej kultúrnej infraštruktúry a jej obnovy je mimoriadne dôležité pre kvalitu života v regiónoch. Kultúrne inštitúcie nemôžu byť koncetrované len v hlavnom meste, ľudia musia mať prístup ku kvalitnej kultúre na celom Slovensku,” povedala Remišová.

Pred pár rokmi sa z EHP grantov v meste financovala tiež rekonštrukcia synagógy, ktorá získala dokonca architektonickú cenu a dnes tento unikátny priestor slúži kultúre.

“Práve investície do kultúrneho aj prírodného dedičstva, do cyklodopravy, do kvalitnejšieho a zdravšieho životného prostredia, sú rozhodujúce pre rozvoj turizmu, miestnej ekonomiky  a ľuďom v regiónoch prinášajú vyššiu kvalitu života. Časy, keď eurofondy boli len pre vyvolených a plnili vrecká oligarchov a rôznych vybavovačov sa skončili,“ ubezpečila ministerka investícií.  „Teší ma, že predstavitelia samospráv, s ktorými som dnes v kraji rokovala, vnímajú veľmi pozitívne naše zjednodušenia v eurofondoch. Ocenili najmä novú Jednotnú príručku k verejnému obstarávaniu. Doteraz mali jednotlivé programy a ministerstvá vlastné príručky, ktoré sa v mnohom líšili a mali vlastné podmienky a pravidlá, čo spôsobovalo chaos. Jednotná príručka celý proces upratala a zjednodušila ho. Dokopy sme zaviedli už päť balíkov antibyrokratických opatrení, aby eurofondy išli rýchlo a jednoducho tam, kde sú treba, kde najviac pomôžu ľuďom,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Redakciu informoval odbor komunikácie MIRRI SR.