Môj profil 
Predplatné
Pre ľudovcov sú však dobrou správou najmä zlé výsledky socialistov (PSOE), ktoré by mohli oslabiť vnútrostranícku pozíciu ich kontroverzného šéfa Pedra Sáncheza. Ten dosiaľ blokoval vytvorenie novej vlády v Madride pod vedením Rajoya. Iní poprední socialisti, ktorí sa na rozdiel od Sáncheza vyslovujú za tolerovanie vlády PP, by tak teraz mohli získať prevahu. Španielsko nemá v dôsledku patovej povolebnej situácie novú riadnu vládu od decembra 2015.
V Baskicku socialistov odsunula z tretieho na štvrté miesto protestná strana Podemos (Môžeme), ako oznámila regionálna volebná komisia po sčítaní všetkých hlasov. PSOE prišla o sedem z doterajších 16 kresiel v regionálnom parlamente vo Vitorii. V Galícii budú mať socialisti o štyroch poslancov menej (doteraz 18). V parlamente v Santiagu de Compostela síce budú naďalej druhou najsilnejšou stranou, v ľavicovom spojenectve s Podemos však majú len 14 mandátov.
V Galícii bude naďalej vládnuť šéf regionálnej samosprávy Alberto Núňez Feijóo, ktorý viedol tamojšiu kandidátku PP a ktorý je pri moci od roku 2009. V Baskicku zvíťazila Baskická národná strana (PNV) doterajšieho predsedu regionálnej vlády Iňiga Urkulla, ktorá však so ziskom približne 37,6 percenta hlasov podobne ako v roku 2012 nedosiahla nadpolovičnú väčšinu.
Parlament v Madride len začiatkom septembra neschválil opätovnú kandidatúru Rajoya na post španielskeho premiéra, ktorý zastával od roku 2011. Rozhodujúce boli pri tom zamietavé hlasy poslancov PSOE.
Španielskym politickým stranám sa nedarí zostaviť vládu už deväť mesiacov. Z oboch predošlých volieb, ktoré sa uskutočnili v decembri 2015 a júni 2016, nevzišiel jasný víťaz a rokovania o vytvorení vládnej koalície boli doteraz bezúspešné.
Ak sa politici v Madride nezhodnú na zvolení nového premiéra do 31. októbra, musí kráľ Filip VI. v súlade s ústavou rozpustiť parlament a vypísať ďalšie predčasné voľby, ktoré by sa konali 25. decembra.
.JPG)
.jpg)
