Všelikto na to už upozornil: správanie koaličnej junty v posledných dňoch pred referendom v mnohých ľuďoch vzbudzuje podozrenie, že ide o špinavú hru, pokus dosiahnuť, aby ľudia na referendum nešli. Tým, že odrazu naznačujú, že už niet inej cesty, než predčasné voľby, vlastne kladú pred ľudí otázku „načo vykopávať otvorené dvere, načo chodiť k referendu o predčasných voľbách, keď už je jasné, že aj tak budú?“

Všimol si to aj poslanec Ľuboš Blaha: „Je veľmi pravdepodobné, že to, čo teraz robia, je podvod na ľuďoch, aby ich demotivovali od účasti na referende, a akonáhle by náhodou nebolo úspešné, tak v pondelok alebo utorok sa postavia a povedia, že žiadne predčasné voľby nebudú.“ V prípade tejto koaličnej junty by takýto kotrmelec nebol ničím prekvapujúcim: už sme si zvykli, že u nich čo je jeden deň takto, na druhý deň môže byť úplne naopak a o dva dni zase celkom inak.

Blaha upozorňuje aj na fakt, že hoci koaličníci teraz intenzívne hovoria o predčasných voľbách, v skutočnosti nemajú ani ústavnú väčšinu potrebnú na zmenu Ústavy, a možno ju ani nebudú vedieť dať dohromady. To tiež vrhá na úprimnosť ich tvrdení o hotových predčasných voľbách tieň podozrenia, podobne ako aj to, že sa väčšinovo veľmi intenzívne hlásia k septembrovému termínu. Lenže prečo september, keď môže byť jún? Načo čakať? Od septembra to je do riadneho termínu volieb začiatkom roka 2024 len necelého pol roka…

Budeme im veriť?

Naozaj sa im oplatí veriť, že práve oni odrazu tak úprimne chcú predčasné voľby, že túžia si vypustiť svoj poslanecký rybník aj s peknými platmi, opustiť funkcie a prenechať štát Pellegrinimu, Ficovi a Uhríkovi? Zdá sa vám to uveriteľné? Vy, ktorí váhate či ísť alebo nie, zamyslite sa nad tým, prečo sa práve teraz tak veľmi usilujú nás o tom presvedčiť a medzi riadkami nás priviesť k myšlienke, že referendum už netreba…

Podľa toho, ako referendum dopadne, sú dve možnosti: buď bude platné, čím ľudia dajú až príliš jasne najavo, že tohto cirkusu a chaosu už bolo naozaj dosť – a koaličníci budú môcť tvrdiť, že vidíte, my sme to ešte pred referendom hovorili. Niektorí sa budú možno dokonca tváriť, že to referendum a jeho výsledok je vlastne ich, že oni sú lídrami toho procesu.

Druhá možnosť je, že referendum platné nebude a oni budú môcť povedať, že vidíte, ľudia nepotvrdili požiadavku po predčasných voľbách a my tu máme peknú, úplne novú šancu na dohodu v pôvodnej, či nejakej zlepenej koalícii ako polooficiálne v provizórnom režime, v chaose dovládnuť (prehašteriť sa, popregrckávať sa) až do riadnych volieb 2024.

O čom je referendum?

Pri referende treba vnímať dve roviny. Prvá je právna rovina: aké presné a jednoznačné dôsledky môžu vyplynúť z výsledku referenda v prípade jeho platnosti či neplatnosti. A druhá je spoločensko-politická rovina: aký je odkaz výsledku referenda vládnucemu politickému zoskupeniu a celej spoločnosti.

Vo verejnom diskurze sa referendum často zvykne spomínať iba v súvislosti s tou prvou rovinou: je referendum platné? Ak áno, je úspešné, referendová otázka zaväzuje politikov konať príslušným spôsobom. Ak nie je platné, tak sa nič nemení. Áno – nie. Buď – alebo. Nič medzi tým, len čierna a biela.

Lenže v spoločensko-politickej rovine je to inak: odkaz a sila referenda rastie s každým jedným percentom, s každým jedným hlasom. Pesimisti hovoria, že predsa vôbec nezáleží na tom, či na referendum príde 9 alebo 49 percent – bude neplatné a basta. Lenže ešte pesimistickejší pesimisti hovoria, že ani úspešné referendum nemusí ľuďom nič garantovať, lebo politici a právnici si vedia vymyslieť tisíc a jednu výhovorku, obštrukciu, kľučku či paragraf ako v konečnom dôsledku dosiahnuť, že ľudia tak či onak nedosiahnu cieľ, ku ktorému sa chceli referendom dopracovať. A práve preto sa na veci treba pozerať úplne inak.

Skutočný zmysel referenda v druhom pláne

Začnime od podstaty: čo je politika? Ľudová múdrosť hovorí, že politika je panské huncútstvo a páni napokon vždy dosiahnu čo chcú. Lenže – to nie je celá pravda. V skutočnosti páni môžu dosiahnuť vždy len to, čo im ľud dovolí.

Základnou pomôckou panstva, ktoré chce vládnuť, je akýsi pomyselný barometer tlaku verejnej mienky. Ak je ten tlak príliš vysoký, tak oni veľmi dobre vedia, že treba ustúpiť, lebo hrozí výbuch. Nie, nemusí to byť hneď demonštrácia spojená s dezinsekciou, deratizáciou a defenestráciou. V moderných časoch sa to môže prejaviť prepadom preferencií a zjavením sa nových prorokov, ktorí v najbližších voľbách predošlé panstvo pošlú do prepadliska dejín, prípadne im to môžu zrátať aj horším spôsobom.

A práve tu je ukrytá sila referenda, ak hovoríme o tej spomínanej druhej, spoločensko-politickej rovine. Referendum je totiž vážny odkaz ľudí panstvu. Oveľa väčší, ako iný prejav nespokojnosti národa, ako trebárs nejaká demonštrácia. Alebo dobre: povedzme, že je to taký silný odkaz, ako nejaká naozaj obrovská, státisícová demonštrácia. (Teda v prípade, že účasť na referende bude naozaj masová.) Dá sa na to aj takto pozerať: ak ste si zvykli chodiť na demonštrácie, tak toto je čosi podobné, ale ešte silnejšie.

V skutočnosti bude víťazstvom aj 29,5 percenta

Keď hovoríme o tomto dnešnom referende, treba si uvedomiť napríklad takúto vec: štvorčlenná koalícia, ktorá vyhrala voľby 2020, dostala z celkového počtu 4,4 milióna zapísaných voličov len 1,3 milióna hlasov, čo je iba necelých 29 a pol percenta. (Písali sme o tom tu.) Z toho vyplýva, že ak príde k referendu aspoň 30 percent voličov, ktorí povedia na referendovú otázku „áno“, tak to referendum už bude mať väčšiu legitimitu než celá koalícia. Bude mať reálne väčšiu legitimitu než všetko, všetky tie zákony a zmeny ústavy, ktoré oni za tie tri roky stihli poprijímať.

Samozrejme, vládnuce panstvo to k ničomu nebude zaväzovať a naďalej sa nám v takom prípade budú môcť veselo vyškierať do obrazoviek, to je nám všetkým absolútne zrejmé a jasné. Ale to bude Pyrrhovo víťazstvo pre týchto zradcov, amatérov a podvodníkov, ktorí národ v skutočnosti oklamali, opichali, okradli, rozhádali, zapredali cudzine do dlhového a vojenského otroctva a na sto rokov zbedačili: nech sa potom skúsia ešte ukázať ľuďom na oči a rozprávať niečo o demokracii, o svojej legitimite vládnuť, o právnom štáte – vysmeje ich už aj malé dieťa.

Už pri spomenutých tridsiatich percentách sa hra zmení: výsledok referenda poznačí každé politické jednanie, každú verejnú diskusiu, každý míting. Situácia už nebude taká ako predtým: už pri tridsiatich percentách sa stane pre vládnu juntu slovenská zem horúcou, každý strom a každý krík na nich bude volať: ste nežiaduci, choďte preč!

Je naozaj drahé? Veď si ho platíme sami!

Ďalším pochybným argumentom odporcov demokracie sú reči, že referendum bude drahé. Na to pekne odpovedal vo svojom videu (nájdete ho tu) Dr. Igor Bukovský, ktorý veľmi dobre zhrnul svoje štyri dôvody prečo ísť k referendu (písali sme o tom tu).

K tomu, že referendum údajne je mrhaním peniazmi štátu, Bukovský uviedol: „Štát sme my, občania, z ktorých veľká časť vytvára príjem štátu. To my dávame štátu a vláde peniaze, nie vláda nám. Vláda nikdy nikde žiadne peniaze nevytvorila, iba ich berie tým aktívnym členom spoločnosti, ktorí vytvárajú hodnoty. A potom ich neefektívne a neprehľadne používa rozkráda a vyhadzuje.

Politici, ktorí nám teraz do očí bez zábran klamú, že ide o vyhodené peniaze ak chceme konečne o nich rozhodnúť a sebe dať väčšiu moc v štáte, nekonajú v záujme demokracie a sú podľa môjho názoru extrémne podozriví zo zlovestných cieľov. My sme sa na to poskladali, a preto máme právo použiť naše peniaze aj na referendum.“ Čo viac k tomu dodať?

Viac moci do rúk občanov – čo je na tom zlé?

Realita je taká, že žiadny, ani 80-percentný výsledok tohto referenda nám nezaručí predčasné voľby. Už tridsaťpercentný pozitívny výsledok však zvýši tlak na túto nešťastnú zbierku politických desperátov a dobrodruhov. Oni sa tým predčasným voľbám vzpierajú ako škôlkar injekcii, a je možné, že nič na svete okrem masového povstania s vidlami a palicami ich neprinúti predčasné voľby pripustiť, ale skúsiť to treba. Ak máme aspoň malú šancu, tak by bol hriech ju nevyužiť.

Napokon je dôležité vyvrátiť ešte jeden zákerný mýtus: toto referendum nie je „Ficovo“, ako to prezentuje mainstream a koaličníci. Nie je iba o tejto koaličnej junte, o tejto opozícii a o nadchádzajúcich voľbách – toto referendum reálne dáva ľuďom aj v budúcnosti o trochu väčšiu šancu zasiahnuť do politického diania vo vlastnej krajine, než teraz, keď takmer jediný spôsob, ako sa na správe štátu, na demokracii (vláde ľudu) môžeme podieľať, je ísť raz za štyri roky k urne a hodiť do nej lístok s menami nejakých neznámych ľudí, ktorých si spomedzi iných vyberieme na základe neurčitých sľubov, ktoré nám predtým dali na bilbordoch a v televízii, a ktoré spravidla nesplnia.

Komu to takto vyhovuje, nech teda sedí doma. Ale kto chápe, že aj tá najdlhšia cesta sa začína prvým malým krokom, tomu netreba viac vysvetľovať. Drobná prechádzka by podľa predpovede počasia dnes mohla byť na väčšine územia chvíľami celkom príjemná…