Môj profil 
Predplatné
V parlamente je novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá sa okrem iného zaoberá aj otázkou sprísnenia podmienok interrupcií. Návrh troch poslankýň Slovenskej národnej strany sa v súčasnosti nachádza v druhom čítaní a ešte v utorok v ňom bola veta, ktorá lekárom prikazovala zabezpečiť, aby žena, chystajúca sa na potrat, mohla počas sonografického vyšetrenia vidieť obraz embrya a ak to bude technicky možné, počuť aj tlkot jeho srdca.
Medzitým na verejnosti táto téma rozpútala vášnivú diskusiu, ktorá vyústila dokonca do petície za odvolanie prednostu gynekologickej kliniky v Ružinove, ktorý tvrdí, že počúvanie srdca v prvom trimestri môže poškodiť plod. Niektorí iní odborníci totiž tvrdia, že pri správnom a opatrnom použití metodiky je vyšetrenie bezpečné aj pre plod v takto včasnej vývojovej fáze.
Jedna z autoriek novely zákona, poslankyňa Eva Smolíková (SNS) k nemu v utorok predložila pozmeňujúci návrh, v ktorom okrem iných zmien navrhla vypustiť povinnosť počúvať tlkot srdca plodu pred potratom, ostáva však povinnosť vyhotovenia záznamu zo sonografického vyšetrenia.
Opozícia proti tejto novele zákona, tak ako zvyčajne proti koaličným návrhom, tvrdo protestovala. Strana SaS sa nechala počuť, že „SNS prišla tesne pred voľbami veľmi lacno a hlúpo s návrhom zákona, ktorý má sprísniť potraty. My v SaS sme za ponechanie existujúcej regulácie, napriek tomu, že potraty nepovažujeme za dobré riešenie.“
Poslanci Demokratickej strany, odídenci zo strany SaS Natália Blahová a Jozef Rajtár k tejto téme dokonca usporiadali tlačovú konferenciu s názvom „Nedovoľme ohroziť plod dieťaťa! Posledná šanca, ako zastaviť nebezpečný zákon“. Prizvali si k tomu aj dvoch lekárov, kandidátov za Demokratickú stranu, Adama Hochela a Michala Buceka. Záznam z tejto tlačovej konferencie môžete vidieť TU.
Na tlačovke boli aj Hlavné správy a položili rečníkom otázku, že keď argumentujú poškodením plodu pri použití dopplerovského ultrazvuku v prvom trimestri, či existuje v tomto smere aj nejaká štatistika aké percento testovaných detí je týmto vyšetrením poškodené. Hochel odpovedal, že na to nie je jasná odpoveď, lebo to na ľudských plodoch nie je možné testovať, avšak testy na zvieratách ukázali, že tam poškodenia sú.
Druhá otázka bola, čo je lepšie: či toho budúceho človiečika zabiť rovno, alebo mu ešte dať poslednú a riskantnú šancu a pokúsiť sa presvedčiť matku s použitím vyšetrenia, ktoré je nebezpečné a v určitom, presne neurčenom štatistickom percente niekde medzi 0 a 100 spôsobí poškodenia mozgu, oka či srdca. Hochel odpovedal: „Ja vám odpoviem protiotázkou: komu pomáhame? Ak takýmito prostriedkami, ktoré sú apriori pre ten plod nebezpečné, ideme donucovať ženu, aby si ho nechala, a potom sa ukázalo, že sme mu ublížili, a že si ho buď nechá také poškodené, alebo ho potratí neskôr s väčšími zdravotnými rizikami, ja tu vidím len dve zlá.“
Okrem týchto dvoch ziel tu však je ešte možnosť, o ktorú autorkám návrhu išlo, a na ktorú Hochel zabudol: že matka sa nad dieťatkom zľutuje, vyšetrenie mu neublíži a narodí sa zdravý človek. Námietka redaktora Hlavných správ preto bola, či dať šancu životu nie je lepšie ako opačná možnosť, ktorou je definitívne rozhodnutie plod zabiť.
Hochel odpovedal: „Určite dávajme životu šancu, ale úplne iným spôsobom. Podporujme rodinnú politiku, podporujme prostredie po ekonomickej stránke tak, aby k týmto situáciám dochádzalo čo najmenej. Zlepšime osvetu, rozprávajme sa s mladými ľuďmi tak, aby prichádzali do života pripravenejší ako sú dnes, aby vôbec neprichádzali za lekármi rozhodnutí vykonať takéto úkony, ktoré žiaden lekár nerobí rád.“ Odporúčanie zlepšiť v spoločnosti ekonomické prostredie a osvetu pre mladých ľudí však nemusí byť až takou veľkou pomocou nádejnej ľudskej bytosti vo chvíli, keď sa rozhoduje, či jej začínajúci sa život bude o pár dní rázne ukončený.
Na túto otázku Hlavných správ zareagovala aj poslankyňa Blahová: „Ja by som ešte doplnila, možno explicitnejšie na vašu otázku. Ja sa vás pýtam: sú aj krajiny na svete, kde je niekto odsúdený na trest smrti, možno sa priblížim viacej k vášmu premýšľaniu, a keď ten odsúdený k trestu smrti si sadne na to elektrické kreslo, ale vy si ešte predtým poviete, že mu spálite oči, prepichnete srdce alebo niečo urobíte s mozgom a až nakoniec ho zabijete, zdá sa vám takéto vaše uvažovanie etické? Ak hovoríme teda o plode ako o živom človeku, ja sa vás pýtam, či sa vám zdá etické najprv niekoho mučiť a potom ho zabiť, alebo radšej ho zabiť, keď už hovoríme v týchto kategóriách.“
Poslankyni Blahovej však pri tomto prirovnaní uniklo niekoľko drobných detailov. Po prvé, je rozdiel medzi spôsobením vývojovej chyby na bunkovej úrovni a mučením. Predovšetkým však: toto vyšetrenie má za cieľ dať mu šancu na život. Ak sa teda máme vrátiť k prirovnaniu pani Blahovej, potom by tá voľba znela, či odsúdencovi ponúknuť voľbu, či riskne, že oslepne a možno dostane milosť, alebo ho zabijú bez nádeje na záchranu. To je principiálne iná situácia než tá, ktorú opísala Blahová: väčšina odsúdencov by neváhala a vybrala si možnosť záchrany aj za cenu možného oslepenia.
Blahová k našej otázke povedala aj toto: „Ja by som si vyprosila takéto argumenty, pretože ak ide o to, ako pomôcť situácii, v prvom rade je vo veľmi zložitej situácii žena. Ju tam nepriviedol rozmar, ju tam priviedlo niečo veľmi konkrétne, čo mala už dávno uvážené a aby neublížila svojej rodine, svojim deťom, ktoré má doma, aby neublížila svojmu manželovi, aby neublížila niekomu inému, tak sa takto rozhodla. A urobila tak po zrelej úvahe. Potom si ju vezme doktor, posadí si ju, veľmi dôsledne jej vysvetlí, čo sa bude odohrávať. Aj teraz to má v popise práce a v súlade s lekárskou etikou jej vysvetlí. Ale vaše nabádanie na týranie ešte predtým, než príde k interrupcii, je taká pochabosť, že mne tento argument vyrazil dekel, prepáčte.“
Poslankyňa Blahová tu hovorí o rozhodnutí zrelej ženy, ktorá sa objektívne ocitla v problematickej situácii a je zložitými okolnosťami tlačená k interrupcii – a nepochybne, aj také sú. Lenže zabudla spomenúť, že je veľa aj takých, ktoré idú na potrat len preto, že sa im dieťa skrátka len v danej chvíli nehodí do momentálnych plánov, ktoré sú vo svojom rozhodnutí bezradné a mnohé z nich ho potom celý život ľutujú ako najväčšiu chybu svojho života.
Je zaujímavé, že ľuďom ako poslankyňa Blahová nevadí bežné týranie pacientov nepríjemnými a bolestivými zákrokmi a vyšetreniami, ak cieľom má byť záchrana ich života, ale v prípade nenarodeného dieťaťa to už pre nich problém je. Človek by sa až čudoval, ako veľmi zrazu záleží týmto ľuďom, ktorí zastávajú právo matky ísť na potrat, na komforte a zdraví nenarodeného človeka, ktorý má byť vzápätí zabitý.
Oni tvrdia, že SNS prišla s návrhom tohto zákona iba v rámci predvolebného populizmu. A vo svojom džiháde proti všetkému, čo je populistické a účelové, títo ľudia pociťujú až takú dojemnú starostlivosť o zdravie nenarodeného dieťaťa, ktoré bude o pár dní usmrtené, že im to, ako povedala poslankyňa Blahová, vyrazí dekel.
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
