V časti rozhovoru kde v máji 2017 počas jeho služby neznámy muž vbehol do areálu prezidentského paláca, ktorý mal vtedy strážiť, pán Klein klame. Počas služby nebol pred bránou vonku ale vo vnútri objektu a videl ako cudzinec beží smerom k nemu. Napriek tomu, že v náplni jeho práce bolo kontrolovať osoby, ktoré sa snažia dostať dnu a von z objektu, neurobil vôbec nič, hladiac na cudzinca ho nechal voľne prejsť. V tomto prípade vyjadrenie, že nevedel prečo by ho nemal pustiť, hovorí samé za seba a nepotrebuje ďalší komentár.

Na otázku či sa Antona Kleina dotkol podstav aj inak odpovedá, že mal zrazu strašne veľa služieb, pričom sa nadčasy nezapočítavajú do dôchodku. Áno mal. Nadriadení mu prideľovali viac služieb na základe jeho vlastnej žiadosti, ktorá súvisela s jeho vtedajšou ťažkou životnou situáciou a z dôvodov, ktoré nie je preto možné bližšie rozvádzať.

Nadčasy sa do dôchodku nezapočítavajú, boli mu však v plnej miere preplácané. Je veľmi zarážajúce, že vedenie, ktoré malo ľudský prístup k jeho situácii a vychádzalo mu v ústrety, musí teraz znášať klamstvá na vlastnú adresu.

K časti rozhovoru o odlive policajtov. Úrad skutočne v istom čase zaznamenal odliv policajtov. Príčinou však nebola šikana vedenia ale pracovný nápor. Ochrankári napríklad museli zvládnuť Predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ, ktoré bolo dlhodobo veľmi náročné na personálne aj materiálno technické zabezpečenie. Neskôr prichádzali aj ďalšie náročné aktivity. Vyčerpanie ochrankárov po takýchto akciách bolo pochopiteľné a situácia si vyžiadala svoju daň.

K časti rozhovoru, kde Anton Klein tvrdí, že na porade malo zaznieť, že ľudia nad 40 rokov nemajú na úrade čo robiť. Ide o nepravdu. Na žiadnej z porád nikdy nezaznelo nič o tom, že by policajti mali odísť z úradu po dovŕšení 40. roku života. Aj napriek tomu, že existuje zákonný spôsob, ktorým bolo vtedy možné podľa zákona o policajnom zbore prepustiť policajta zo služobného pomeru ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku 55 rokov (teraz 62), nebol nikdy využitý. V súčasnosti pracujú na ochranke aj policajti, ktorí budú čoskoro oslavovať 60 rokov.

Na sugestívnu otázku či sa stal aj pán Klein nepohodlným, keďže mal 52 rokov odznela odpoveď zrejme áno. V skutočnosti však pán Klein sám prišiel za nadriadeným z vlastnej iniciatívy nakoľko chcel odísť do dôchodku. V článku sa síce spomína, že chcel odpracovať ešte dva roky, aby mal lepší dôchodok, čo ale nespomenul je, akým spôsobom sa chcel k tomu lepšiemu dôchodku dopracovať a prečo mu teda bola jeho žiadosť zamietnutá.

V texte, kde sa sťažuje, ako mu následne išlo vedenie po krku kontrolami na stanovištiach sa stretávame s podobným syndrómom ako pri iných nespokojných kolegoch z úradu. Vedenie vyžadovalo a vyžaduje dodržiavanie postupov pri práci, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť chránených osôb. Bolo a po niekoľkých incidentoch, ktoré sa v minulosti odohrali, je úplne bežné, že nadriadený chodí na kontroly viackrát do dňa.

Rovnako je zavádzajúca časť, kde rozpráva o tom, ako nedostal dovolenku. Dovolenka mu udelená bola. Existuje o tom záznam, ktorý preveroval aj Úrad kontroly a inšpekčnej služby na jeho vlastný podnet, ktorý podal po incidente preskočenia plota cudzincom. Inšpekcia ukončila šetrenie so záverom, v ktorom dáva nadriadeným p. Kleina za pravdu a teda, že nebolo zistené, že by vedenie čokoľvek porušilo. Na záver sa sám priznáva, že nevie, čo porušil on sám aj napriek tomu, že bol policajtom 31 rokov a teda tie smernice (Interné akty riadenia)mal poznať viac než dobre.

Klein v rozhovore pre denník Sme tvrdí, že na ochranku dotiahol pán Odler svojho kolegu Krajčiroviča. Faktom je, že pán Odler na úrad nastúpil v roku 2001, teda 2 roky potom ako „údajne“ dotiahnutý Krajčirovič.

A už len na záver pán Odler sa v celom článku spomína ako bývalý ochranca p. Fica (v skutočnosti exministra Roberta Kaliňáka) tak je naozaj neprijateľné, že takýto článok vznikol bez priestoru na vyjadrenie vedenia Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Poškodzuje tak dobré meno ľudí, ktorí svoju prácu považujú za službu Slovenskej republike.