Bangkok 19. augusta 2022 (HSP/FotoTASR/AP)

Podľa americkej tlačovej agentúry Associated Press, reakcia Číny na návštevu predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane nebola vôbec slabá. Čína vyslala vojnové lode a vojenské lietadlá na všetky strany samosprávneho ostrovného štátu a vypálila balistické rakety do blízkych vôd

Prach sa ešte neusadil, keďže Taiwan tento týždeň uskutočnil vlastné cvičenia a Peking oznámil, že plánuje ďalšie manévre, ale odborníci tvrdia, že z toho, čo Čína doteraz urobila a neurobila, sa už dá veľa vyčítať. Čína si z cvičení, ktoré sa viac podobali tomu, ako by vyzeral skutočný útok na ostrov, a z reakcie Američanov a Taiwanu, zoberie ponaučenie o svojich vojenských schopnostiach.

Počas takmer týždňových manévrov, ktoré nasledovali po návšteve Pelosiovej začiatkom augusta, Čína pravidelne preplávala loďami a lietala lietadlami cez strednú líniu v Taiwanskom prielive, pričom tvrdila, že táto hranica de facto neexistuje. Odpaľovala rakety nad samotným Taiwanom a spochybnila zavedené normy vypálením rakiet do výlučnej hospodárskej zóny Japonska.

“Myslím si, že nás čaká riskantné obdobie testovania hraníc a zisťovania, kto môže dosiahnuť eskalačnú prevahu v diplomatickej, vojenskej a hospodárskej oblasti,” povedal David Chen, analytik konzultačnej spoločnosti CENTRA Technology so sídlom v USA.

Pelosiová bola najvyššie postaveným členom vlády USA, ktorý navštívil Taiwan za posledných 25 rokov, a jej návšteva sa uskutočnila v mimoriadne citlivom čase, keď sa čínsky prezident Si Ťin-pching pripravuje na to, že sa koncom tohto roka bude uchádzať o tretie päťročné funkčné obdobie na čele vládnucej komunistickej strany.

Čína pod vedením Si čoraz dôraznejšie vyhlasuje, že Taiwan musí byť pod jej kontrolou – v prípade potreby aj silou – a americkí vojenskí predstavitelia uviedli, že Peking sa môže v najbližších rokoch usilovať o vojenské riešenie.

Napätie už bolo vysoké, keďže Čína pravidelne uskutočňuje vojenské lety v blízkosti Taiwanu a USA bežne posielajú vojenské lode cez Taiwanský prieliv, aby zdôraznili, že ide o medzinárodné vody.

Čína obviňuje USA, že predajom zbraní a angažovaním sa amerických politikov vo vzťahu k vláde ostrova podporujú nezávislosť ostrova.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Hua Chunying označila Pelosiovej návštevu za “vážnu provokáciu” a obvinila Washington z porušovania status quo a “zasahovania do vnútorných záležitostí Číny”.

“Čína nie je stará Čína spred 120 rokov a my nie sme Irak, Sýria ani Afganistan – nedovolíme žiadnej cudzej sile, aby nás zastrašovala, potláčala alebo zotročovala,” povedala novinárom v Pekingu. “Ktokoľvek to bude chcieť urobiť, bude na kolíznom kurze vočí Veľkému oceľovému múru, ktorý vykoval 1,4 miliardy Číňanov.”

USA naďalej trvajú na tom, že sa neodklonili od politiky “jednej Číny”, uznávajú vládu v Pekingu a zároveň umožňujú neformálne vzťahy a obranné väzby s Tchaj-pejom.

Čína zdržala svoje manévre, kým Pelosiová neopustila Taiwan, a obrátila svoje sily späť, skôr ako sa priblížili k pobrežiu alebo teritoriálnemu vzdušnému priestoru Taiwanu, čo je prejavom “miernej zdržanlivosti”, povedal Chen. Poznamenal však, že ďalšia návšteva Kongresu, ktorá nasledovala po návšteve Pelosiovej, vyvolala oznámenie ďalších cvičení.

“Pravdepodobne vstupujeme do obdobia pravidelných vojenských demonštrácií v čínskej námornej oblasti a v jej okolí,” povedal.

“Čínska komunistická strana je tiež celkom schopná vytvárať reakcie naprieč doménami, ako to bolo vidieť v kybernetickej oblasti. Okrem toho by sme mohli byť svedkami eskalačných krokov vo vesmíre, v Juhočínskom mori, Afrike, Indickom oceáne alebo v južnom Tichomorí.”

Taiwanský minister zahraničných vecí Joseph Wu uviedol, že rozsah a koordinácia cvičení naznačujú, že Čína sa zaoberá Taiwanom a chce si vytvoriť dominantné postavenie v západnom Tichomorí. To by zahŕňalo kontrolu Východočínskeho a Juhočínskeho mora cez Taiwanský prieliv a schopnosť zaviesť blokádu, ktorá by zabránila US
A a ich spojencom prísť na pomoc Taiwanu v prípade útoku.

Ak by nedošlo k ozbrojenému konfliktu, blokáda Taiwanského prielivu – významnej dopravnej tepny pre svetový obchod – by mohla mať závažné dôsledky pre medzinárodné dodávateľské reťazce v čase, keď svet už čelí narušeniu.

Najmä Taiwan je kľúčovým dodávateľom počítačových čipov pre svetové hospodárstvo.

Aj keď ide zdanlivo o reakciu na návštevu Pelosiovej, je zrejmé, že Čína svoje cvičenia už dlho plánovala, uviedla Mareike Ohlbergová, vedúca pracovníčka ázijského programu think tanku German Marshall Fund.

“Myslím si, že hľadali príležitosť na eskaláciu,” povedala. “Nie je to niečo, čo pripravíte po oznámení návštevy”.

Spojené štáty sa počas manévrov držali späť, pričom v regióne udržiavali v pohybe skupinu lietadlových lodí a dve obojživelné útočné lode, ale nie v blízkosti ostrova. Taiwan sa vyhol akýmkoľvek aktívnym protiopatreniam.

Kurt Campbell, koordinátor Bidenovej administratívy pre indo-tichomorské záležitosti, tento týždeň uviedol, že USA zaujmú “pokojný a rozhodný” dlhodobý prístup, ktorý bude zahŕňať pokračovanie prejazdov Taiwanskou úžinou, podporu taiwanských sebaobranných kapacít a iné prehĺbenie vzťahov s ostrovom.

Na tento účel USA vo štvrtok oznámili, že začínajú rokovania s Taiwanom o rozsiahlej obchodnej dohode.

Campbell uviedol, že Washington vníma kroky Číny ako “súčasť zintenzívnenej nátlakovej kampane proti Taiwanu, ktorá sa neskončila”.

“Očakávame, že sa bude vyvíjať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch,” povedal.

Americké ministerstvo obrany uznalo, že Čína má čoraz schopnejšiu armádu, a uviedlo, že sa stala skutočným súperom a v niektorých oblastiach vrátane stavby lodí už prekonala americkú armádu a v súčasnosti má najväčšie námorníctvo na svete.

Zdá sa, že zdržanlivá americká reakcia na nedávne cvičenia bola vypočítaná tak, aby sa predišlo akejkoľvek náhodnej konfrontácii, ktorá by mohla situáciu vyhrotiť, ale zároveň by mohla posilniť sebavedomie Číny, povedal Ohlberg.

“Základom čínskeho myslenia je, že USA upadajú a Čína je na vzostupe,” povedala.

USA a Čína boli azda najbližšie k úderu v roku 1996, keď Čína, podráždená tým, čo považovala za rastúcu americkú podporu Taiwanu, vypálila rakety do vôd asi 30 km od taiwanského pobrežia pred prvými ľudovými prezidentskými voľbami na Taiwane.

USA odpovedali vlastnou demonštráciou sily a vyslali do regiónu dve skupiny lietadlových lodí. Čína v tom čase nemala žiadne lietadlové lode a málo prostriedkov na ohrozenie amerických lodí, a preto sa stiahla.

Čína sa následne pustila do rozsiahlej modernizácie svojej armády a nedávne cvičenia sú dôkazom “obrovského skoku” v porovnaní s rokom 1996, pričom ukázali koordináciu spoločného velenia a riadenia, aká tu predtým nebola, povedal Chen.

Predtým, ako bude čínska armáda dostatočne sebavedomá na to, aby začala skutočnú inváziu na Taiwan, však podľa neho musí ešte urobiť viac, aby ubezpečila politické vedenie krajiny, že bude úspešná.

“Tieto najnovšie cvičenia sú pravdepodobne súčasťou dokazovania tejto schopnosti, ale je potrebné ešte viac pracovať na tom, aby si mohli byť istí uskutočnením obojživelnej invázie na Taiwan v plnom rozsahu,” povedal. “Demonštrovali len časti námornej blokády a kontroly vzdušného priestoru v rámci tejto kampane, a to bez odporu.”

Po návšteve Čína vydala aktualizovanú “bielu knihu” o Taiwane, v ktorej načrtla, ako by podľa jej predstáv mala vyzerať prípadná anexia ostrova.

Uviedla, že by sa riadila formátom “jedna krajina, dva systémy” uplatňovaným v Hongkongu. Táto koncepcia bola dôkladne odmietnutá v prieskumoch verejnej mienky na Taiwane, v ktorých respondenti v drvivej väčšine uprednostnili svoju súčasnú faktickú nezávislosť.

Je príznačné, že nová biela kniha sa vzdala záväzku z predchádzajúcej verzie, že na anektovaný Taiwan nepošle vojakov ani vládnych úradníkov.

Čína odmieta akýkoľvek kontakt s taiwanskou vládou od zvolenia prezidentky Tsai Ing-wen z Demokratickej pokrokovej strany podporujúcej nezávislosť v roku 2016. Tsai bola v roku 2020 drvivou
väčšinou opätovne zvolená.

Bojovná reakcia Číny na návštevu Pelosiovej môže mať nezamýšľaný účinok v podobe posilnenia DPP v strednodobých voľbách koncom tohto roka, povedal Chuang Kwei-bo, prodekan Vysokej školy medzinárodných vzťahov na taiwanskej Národnej univerzite Čcheng-čchi.

V ideálnom prípade by bolo v najlepšom záujme Taiwanu, keby sa obe strany stiahli a našli “rozumné spôsoby” urovnania sporov, povedal.

“Existuje staré príslovie, že keď sa dva veľké slony hádajú, trpí mravec a tráva,” povedal.