Môj profil 
Predplatné
Keď v marci 2003 vtrhol znova Bush mladší do Iraku, na základe klamstiev západných tajných služieb o tom, že v Iraku existujú zbrane hromadného ničenia, nikto neočakával, že o 15 rokov neskôr prestane Bagdad plniť arogantné americké príkazy. Vláda v Bagdade sa v posledných mesiacoch začala výrazne zbližovať s Iránom, ktorý patrí k hlavným súperom USA a Izraela v danom regióne. Američanom sa momentálne vymyká situácia z rúk a Bagdad s Teheránom začínajú z amerického pohľadu až veľmi úzko spolupracovať.
To však nie je jediná nepríjemná správa pre Američanov. Vyzerá to tak, že počas prezidentovania Donalda Trumpa sa sformuje silný protiamerický zväz, zložený s Iránu, Iraku, Sýrie a Ruska, ku ktorému inklinuje aj Turecko. Iránski lídri Ali Chamenei a vysoký vojenský veliteľ generálmajor Rahim Safavi už Bagdadu dali otvorený návrh, aby sa Iračania otvorene pripojili do protiamerického zoskupenia.
Irán už informoval, že bez problémov dodá Bagdadu vojenskú techniku a výbavu, v rámci obojstranného memoranda o vzájomnej pomoci a spolupráci v oblasti obrany a vojenského spojenectva. Irak by tak mohol získať nielen moderné zbrane, strelivo, obrnenú techniku, ale aj rakety a delostrelectvo.
Vojenskí odborníci Iránu a Iraku už úzko spolupracujú a konzultujú nielen bezpečnostné otázky, ale aj ďalšie prípadné kroky, takže v najbližšej dobe môžeme očakávať horúčkovité americké aktivity na irackej politickej scéne, spojené s nátlakom, aktivizáciou proamerických politikov, ktoré sa ponesú v znamení obligátnych amerických obáv o “osudy demokracie v Iraku”.
Iracký premiér al Abadi už vydráždil Američanov, keď oznámil, že Irak za žiadnych okolností nepripustí, aby sa územie Iraku stalo základňou pre americký útok na Irán. Iracký premiér upozornil, že nepovolí bojové aktivity NATO a ani USA voči Iránu na irackom území, čo vyvolalo nevôľu USA. Americkí bezpečnostní experti sú znepokojení, ako rýchlo sa rozvinula spolupráca medzi Iránom a Irakom v posledných rokoch.
V roku 2017, po prvýkrát za posledných 38 rokov, v iránskej provincii Kermanšah uskutočnili iracké a iránske bojové jednotky spoločné cvičenia. V uvedenej iránskej provincii žije kurdská menšina, takže Kurdi vnímajú zbližovanie Iraku a Iránu ako hrádzu pre kurdské štátoprávne aktivity.
Iracká a iránska spolupráca sa pretavila v prvých mesiacoch roku 2017 do spoločného vojenského postupu voči irackým proamerickým Kurdom v Kirkúku, ktorí utrpeli ťažkú porážku a museli Kirkúk opustiť, takže Američania stratili kontrolu nad bohatými miestnymi ropnými poliami.
Irán odsúdil kurdské referendum a odsudzuje aj kurdskú politiku v Iraku. Irán podporuje celistvosť Iraku a bude pomáhať Iraku rovnako ako aj Sýrii zabrániť Američanom parcelizovať územie Sýrie a Iraku.
Momentálne americkí diplomati a silový rezort horúčkovito pripravujú reakciu na iracko-iránsky postup, americkí diplomati sú však plne vyťažení situáciou v Sýrii. Američania zúria, pretože od útoku Busha mladšieho na Irak minuli takmer trilión USD a situácia momentálne nasvedčuje, že tie peniaze boli minuté nadarmo.
Natlačiť nových trilión USD bude samozrejme chvíľu trvať, dnes však USA nie sú v takej ekonomickej a politickej kondícii, aby si mohli dovoliť rovnako arogantný a razantný postup ako v čase prezidentovania Busha mladšieho či klanu Clintonovcov. Američanov dráždi najmä skutočnosť, že “bábková vláda” v Bagdade si dovolila zájsť priďaleko a nadviazala úzke kontakty s Teheránom, ktorý Washington a Tel Aviv považujú za hlavného sponzora terorizmu na Blízkom východe.
Američania samozrejme dokážu súčasnú neposlušnosť Bagdadu vyriešiť. Po dobrom Američania územie Iraku neopustia, rovnako ako po dobrom neopustili žiadne územie, na ktorom sa objavili americké vojenské základne. Americký vojenský kontingent, zložený s niekoľko tisíc vojakov a dôstojníkov v Iraku ostane a Američania urobia všetko preto, aby tam upevnili svoju moc. V Iraku stále existuje silná proamerická skupina irackých politikov, ktorá urobí všetko preto, aby Američanom podsunula svoju krajinu na striebornej tácke.
Američania sa však čoraz častejšie stretávajú s príznakmi odporu a americké sily sa začínajú trieštiť, pretože Američania musia neustále riešiť problémy vo vlastnom tábore, čo USA ekonomicky a politicky vyčerpáva. Pred 15-20 rokmi bolo nemysliteľné, aby štáty protestovali proti politike USA, ktoré plnili úlohu svetového žandára v pozícii svetovej veľmoci.
Obdobie americkej dominancie sa však skončilo, sme svedkami čoraz rýchlejšieho formovania multipolárneho sveta, ktorý sa nesie v znamení výrazného oslabovania USA.
.JPG)
