Kosti aj s tak dlhým odstupom času javili prítomnosť metastatického karcinómu, ktorý sa z pôvodného miesta výskytu rozšíril do ďalších častí tela. Nebolo však možné jednoznačne potvrdiť, či tento muž podľahol chorobe.
Výskumný tím z Durhamskej univerzity a Britského múzea uviedol, že hoci je rakovina jednou z najrošírenejších a hlavných príčin úmrtí na svete, až doteraz nebola v archeologických nálezoch tak jednoznačne určená ako to je v tomto prípade.
Podľa Michaely Binderovej, ktorá kostru objavila, by to mohlo pomôcť pochopiť takmer neznámu históriu choroby. Potvrdila, že je len veľmi málo objavov rakoviny z doby pred prvým tisícročím nášho letopočtu. Z kostí nie je možné určiť ani to, kde rakovina prepukla.
Čo bolo príčinou vzniku? Mohlo to byť z okolitého prostredia, alebo napríklad to mohli spôsobiť karcinogénne látky z dymu zo spaľovaného dreva, genetická, alebo mohla byť vyvolaná Schistosomóza – parazitárnym ochorením, ktoré dodnes spôsobuje rakovinu močového mechúra a prsníka v tejto oblasti Afriky.
Výskyt rakoviny v 20. storočí má stúpajúcu tendenciu, ktorá je do značnej miery podmienená vyššou priemernou dĺžkou života najmä vo vyspelých krajinách. Výskyt zhubných ochorení stúpa s vekom. To je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené tým, že karcinogénne faktory môžu na organizmus pôsobiť dlhšie a šanca na vznik rozhodujúcej mutácie sa zvyšuje. U detí a dospievajúcej mládeže sú najčastejšími formami rakoviny leukémie, sarkómy a nefroblastóm. Našťastie sú vzácne a ich liečenie v posledných rokoch značne pokročilo.
jf