Takto zlyhala hrádza voči progresivizmu

Na Filozofickej fakulte UK vyšla príručka pre pedagogický personál vysokých škôl s názvom Rodovo inkluzívne vzdelávanie na vysokých školách (Rešpektovanie potrieb osôb s rôznymi rodovými identitami a vzťahovými orientáciami). Vznikla v rámci podpory projektov Enlight+ a je výstupom grantového projektu Ministerstva školstva (!) pod titulom Multidisciplinárne aspekty feminizácie školstva. Áno, prosím, na takéto veci idú naše peniaze.

Prevýchova „učiteľstva”

Autori prišli s ideou uviesť akýsi manuál do praxe pre vysokoškolských učiteľov v smere k „rodovo citlivému” vzdelávaniu. Pretože podľa štatistík sa pansexuálne, asexuálne, nebinárne či transrodové osoby dostávajú na Slovensku a v Čechách na prah depresie. Preto má byť povinnosťou univerzít vytvárať inkluzívne prostredie, „otvorené a prijímajúce voči všetkým identitám.”

Súhlasím, a zároveň mám otázku: Doposiaľ to vari bolo ináč? Neexistuje rovnosť príležitostí? Zakazoval niekto niekomu, aby sa cítil v nesúlade so svojím pohlavím? Bol kvôli tomu niekto perzekuovaný, či obmedzovaný na vzdelaní?

Prosím, ukážte mi záznamy súdnych sporov.

Tu máš zoznam, odfajkni si

Manuál obsahuje dokonca tzv. „checklisty”, čiže zoznamy na odfajknutie položiek, ktorým má učiteľ kontrolovať sám seba – či vyvíja dostatočnú snahu o vytvorenie inkluzívneho prostredia. Jedna veľavravná položka za všetky: „Vyhľadávam možnosti ďalšieho vzdelávania v oblasti rodovej rovnosti, diverzity a inklúzie?”

Priatelia, pôsobil som istú dobu v akademickom prostredí, a garantujem vám, že sme mali dosť vlastnej práce na vedecko-výskumných projektoch či príprave výučby. Nieto aby sa človek ešte ďalej „vzdelával” v oblasti pavedy, akou sú trendové „rodové štúdiá” (gender studies).

Mimochodom, prečo by mal vôbec niekto zo študentov riešiť intímne otázky svojho bytia v rámci školských lavíc?

Tento projekt pôsobí, že vznikol hlavne preto, aby vznikol

Autori sa obracajú na profesorov dokonca s radami, aby aj výber odbornej literatúry podliehal rodovým kritériám. Vraj si treba položiť túto otázku: „Reflektujem, kto sú autorky a autori vybraných textov a či sú v nich zastúpené rôzne perspektívy a rodové identity?”

Uvedená veta má – z mojej perspektívy – fašizujúci charakter. Vyzýva totiž k tomu, aby pedagóg zahrnul do výberu aj diela autorov, ktoré možno kvalitatívne nie sú dostačujúce, no kvôli „rovnováhe” by ich predsa len mal zaradiť. To je čisto silový proces, priamy diktát.

Vávra: „Tieto „kecy“ musia skončiť! Progresivizmus patrí na smetisko dejín!“

Napríklad, ak mám študentom poradiť odporúčanú literatúru na tému teórie masovej komunikácie, tak pokiaľ sú piati štandardizovaní autori muži, nebudem silou-mocou pridávať ženu, alebo transženu, alebo už ani neviem.

To by bol nebezpečný precedens, ak mi rozumiete.

A súčasne naopak platí, že keď raz homosexuál Michel Foucault patril k popredným filozofom modernej doby, tak sa o ňom učíme v potrebnom rozsahu. Ide však primárne o jeho výnimočné myšlienky týkajúce sa spracovaných tém, a nie sexuálnu orientáciu (hoci jedno úzko súviselo s druhým).

Inými slovami, do kurikula sa nedostal preto, že bol homosexuál, ale preto, že bol veľkým filozofom (mimochodom, zomrel na komplikácie súvisiace s AIDS…).

„Rodovo citlivý” jazyk

Gender ideológia spolu s feminizáciou ako súčasť mentálnej kolonizácie zo strany anglosaských globalistov preniká priamo do slovenského jazyka. Autori publikácie tu vyzývajú k tzv. rodovej neutralizácii. Hovoríme o trende „rodovej citlivosti”, keď sa vyžaduje uvádzať napríklad v príhovoroch podstatné mená oslovenej skupiny v mužskom aj ženskom rode: vážení učitelia, vážené učiteľky, a pod.

Extrémnym príkladom je potom odmietnutie „binárnosti” a namiesto študenti-študentky je školská mládež pozdravená ako „študentstvo” (učitelia a učiteľky sú potom učiteľstvo?). To je však v rámci štandardného oslovovania surogátny patvar, neologizmus, orwellovský newspeak vytvorený len na uspokojenie chúťok liberálov a progresívcov (pracuje s ním napríklad platforma Otvorená kultúra).

Falošná hra s občanom

Falošná hra progresívnych síl bazírujúcich na rodovej inklúzii spočíva v tom, že ignoruje lingvistické fakty. Pretože pri oslovení istej skupiny (alebo aj konkrétnej osoby jej titulom riaditeľ – prezident a pod.) jazyk nerieši otázku pohlavia. Je použité gramatické maskulínum, resp. generický rod – označenie mužského rodu ako univerzálny, zástupný rod.

Slovom, gramatika a pohlavie (či rod) sú dve nesúvisiace kategórie. Predsa, keď ďakujeme „hrdinom povstania,” tak máme na mysli všetkých účastníkov bez ohľadu na vek alebo pohlavie či vnútorný pocit. Ale ešte jeden príklad, kvôli argumentácii: V opačnom garde si môžeme zobrať výraz (tá) ratolesť. Na naše deti, chlapcov aj dievčatá, povieme, že sú to ratolesti. Tam progresívcom neprekáža genderová „nekorektnosť”?

Preto: Kto sa snaží o nabúranie kodifikovanej slovenčiny módnymi inováciami, siaha na samé základy našej identity.

Toto by si mal uvedomiť každý, kto propaguje genderové či feministické, alebo iné invazívne jazykové nóvum.