Tusk môže „koalícii ochotných“ dvoriť koľko chce. Poľsko je z mierových samitov vylúčené

Poľsko je rozzúrené: Bolo diplomaticky odsunuté na vedľajšiu koľaj v súvislosti s možnou mierovou dohodou na Ukrajine, píše Politico. Varšava, hoci je jedným z najhlasnejších stúpencov Západu v otázke Ukrajiny, teraz musí bojovať aj o to, aby mohla sedieť za rokovacím stolom.

Keď sa tento týždeň v Londýne stretli lídri Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Ukrajiny, aby koordinovali svoje pozície k mierovému procesu vo Washingtone, Poľsko opäť nebolo na zozname hostí.

Jedná sa o druhé takéto vylúčenie za posledných pár mesiacov,  keďže Varšava nebola pozvaná ani na mierový samit v Ženeve 23. novembra.

„Neúčasť Poľska v Londýne je ďalším príkladom neschopnosti Donalda Tuska,“ povedal po stretnutí v Downing Street Marek Pęk, senátor z nacionalistickej strany Právo a spravodlivosť, a nazval Tuska „druhotriednym politikom“.

Minulý týždeň v Berlíne, stojac vedľa nemeckého kancelára Friedricha Merza, sa Tusk pokúsil zmierniť nepríjemnú situáciu okolo diplomatického vylúčenia Poľska.

„Nechcem vyvolávať emócie, ale buďme úprimní: nie všetci vo Washingtone – a už vôbec nikto v Moskve – si želajú, aby bolo Poľsko prítomné (na mierových rokovaniach, pozn.red.),” tvrdil Tusk a dodal, že  odsunutie Poľska na druhú koľaj vníma ako „kompliment”.

Poľská vláda hrdo stojí za svojím premiérom a trvá na tom, že jeho absencia v Londýne „nie je ničím nič neobvyklým“.

Zmena pomerov 

V prvých rokoch vojny však nebolo možné Poľsko ignorovať. Poslalo veľkú časť svojho arzenálu na Ukrajinu, presvedčilo Berlín, aby poslal tanky Leopard do Kyjeva, a slúžilo ako nenahraditeľné logistické centrum pre NATO, predovšetkým zo svojej leteckej základne neďaleko mesta Rzeszów.

Poľsko nielenže hostí milión ukrajinských utečencov a slúži ako najdôležitejšie zásobovacie centrum Ukrajiny, ale Varšava tiež zohráva kľúčovú úlohu v povzbudzovaní Európy na zbrojenie.

Okrem toho, Poľsko stojí na prvom mieste v rámci NATO, pokiaľ ide o výdavky na obranu v prepočte na obyvateľa, a chce viac ako zdvojnásobiť svoje ozbrojené sily, ktoré sú už teraz tretie najväčšie v aliancii, a to na 500 000 vojakov.

Odvtedy sa zásoby zbraní z čias Sovietskeho zväzu v Poľsku vyčerpali a jeho rozsiahly program zbrojenia v najbližších rokoch neumožní poslať do zahraničia, teda najmä na Ukrajinu, žiadne zbrane.

Medzitým Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo Ukrajine sľubujú nové systémy protivzdušnej obrany, rakety s dlhým doletom a, čo je ešte dôležitejšie, sú ochotné vyslať vojakov na akúkoľvek budúcu monitorovaciu alebo mierovú misiu na Ukrajinu. Aj keď zatiaľ ide len o sľuby, Poľsko túto možnosť už vylúčilo.

„Američania nás nechcú, európski lídri nás nechcú, Kyjev nás nechce – tak kto nás chce?“ povedal bývalý premiér Leszek Miller po rokovaniach v Londýne.

„Deje sa niečo nepríjemné a mali by sme prestať predstierať, že tomu tak nie je,“ dodal.

Podľa bývalého prezidenta Bronisława Komorowského, Tuskovho politického spojenca, absencia Poľska odzrkadľuje skôr geopolitickú realitu ako diplomatické zlyhanie.

Londýn spojil „tri najsilnejšie európske krajiny“ – politicky, vojensky a ekonomicky –, ktoré najviac prispievajú k vojenskému úsiliu Ukrajiny, povedal.

„Poľsko je proste slabšie a hoci Európa oceňuje úlohu Varšavy, musí si nájsť svoje skutočné miesto,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Poľsko nebolo pozvané na samit, na ktorom sa plánuje diskutovať o krokoch na ukončenie vojny
• Kyjev odovzdal Washingtonu upravený návrh plánu na ukončenie ruskej invázie