NEST Institute predstavil „analýzu hnevu“ na sociálnych sieťach a podľa nej sú najzlostnejší opäť konzervatívci. Čo tým autori sledujú a ako sa proti tomu dá brániť?

Analýza stratcom mimovládky NEST zverejnená v týchto dňoch (6. 12. 2025) nie je ani nepodarený mikulášsky darček slovenskej verejnosti, ale ani seriózny výskum, ktorý by odmeral hnev šíriaci sa na Facebooku.
Hoci grafy a výpočty vyvolávajú dojem psychologickej diagnostiky národa, v skutočnosti ide o mechanické prepočty vulgarizmov, pejoratívov a nálepkovacích výrazov v najviac šírených príspevkoch. Tieto výrazy sa následne násobia dosahom, čím vznikne rebríček mien, ktorý sa potom interpretuje ako mapa „najväčších zdrojov hnevu“.

NEST nemeria emóciu, iba jazykový prvok. Nevšíma si reakcie publika, intenzitu diskusie ani reálny dopad príspevkov. Meria len výskyt slov, nie to, či príspevok niekoho skutočne nahneval alebo polarizoval. Napriek tomu je výsledok prezentovaný ako dôkaz, kto údajne podnecuje napätie v spoločnosti.

Najväčším problémom nie je metodická slabosť, ale to, že výstup sa tvári ako objektívna analýza. V skutočnosti ide o graf, ktorý stigmatizuje konkrétnych ľudí a politické spektrum bez toho, aby meral to, čo tvrdí.

Asymetrický model, ktorý vidí len to, čo chce vidieť

Najvážnejším problémom metodiky NEST-u je jej hodnotová slepota. Zachytí autora, ktorý použije tvrdšie alebo expresívne slová, no úplne ignoruje komunikáciu, ktorá síce nie je vulgárna, ale je oveľa účinnejšia pri mobilizácii hnevu: moralizovanie, hanbenie oponenta, vykresľovanie nesúhlasného hlasu ako hrozby pre demokraciu či stigmatizácia „zaostalosti“. Progresívne prostredie tento typ komunikácie používa roky. Jazyk je uhladený, no spoločenský efekt býva často radikálnejší než pri priamočiarych, hrubších prejavoch.

NEST však tento obsah nevidí nie preto, že by bol menej ostrý, ale preto, že jeho kategórie sú nastavené tak, aby zachytili najmä jadrnú a expresívnu reč typickú pre konzervatívnu alebo protestnú scénu. Výsledkom je asymetrický obraz, ktorý polarizáciu prisudzuje takmer výlučne jednej časti spektra a druhú necháva mimo záberu.

Spoločnosť sa tak nedozvie, ako progresívne kampane po nástupe súčasnej vlády pracovali so strachom a morálnym odsúdením, ani ako tento jazyk prispel k atmosfére napätia, ktorá vyvrcholila až pokusom o vraždu predsedu vlády. NEST nemeria hnev. NEST ho presúva na tých, ktorých chce mať vopred označených.

NEST a stratcom kartel, ktorý si delí vplyv nad verejnou debatou

Aby sme pochopili, čo NEST svojou analýzou hnevu sleduje, treba sa pozrieť na prostredie, z ktorého vyrastá. Nejde o izolovaný výskumný projekt, ale o súčasť stratcom kartelu mimovládok, technologických platforiem a akademických centier, ktoré roky vytvárajú rámce pre reguláciu verejnej debaty a určujú, čo je dovolený názor.

Na tieto prepojenia sme upozornili v článku „Zlodej kričí chyťte zlodeja“, ktorý ukázal, že NEST nevznikol spontánne, ale ako projekt bývalých štátnych expertov na hybridné hrozby.

Jedným z pilierov tohto kartelu je technologická základňa firmy Gerulata Technologies, ktorá je napojená na európske grantové projekty a bezpečnostné štruktúry. Gerulata vytvára kategórie a metodické rámce, ktoré následne preberajú mimovládky aj výskumné centrá. Vzniká jednotný jazyk „toxicity“, „rizika“ a „polarizácie“, ktorý sa potom používa ako norma.

Do rovnakého okruhu patrí aj Kempelenov inštitút inteligentných technológií financovaný priemyselnými partnermi vrátane ESET-u. KInIT dodáva akademickú legitimitu a odborný závoj celému regulačnému mechanizmu, ktorý už dávno nevyzerá ako občiansky sektor, ale ako profesionálny obsahový dozor nad verejnou komunikáciou.

Na vrchole tejto siete stojí Rada pre mediálne služby, národný koordinátor DSA. Ako sme rozobrali v článku „Uzavretý ekosystém namiesto nezávislosti“, jej Kancelária je personálne prepojená s rovnakými mimovládnymi štruktúrami, z ktorých vyrastá NEST, Gerulata aj KInIT. Nejde teda o nezávislého arbitra, ale o centrum, ktoré potvrdzuje rámce vytvorené tými istými aktérmi.

V praxi to znamená, že dôveryhodní nahlasovatelia nevznikajú v rôznorodom prostredí, ale v rámci jedného mocenského kartelu. Mimovládka vytvorí analýzu, technologický partner dodá dáta, akademické centrum poskytne odborný jazyk a regulátor z rovnakého okruhu tomu dá legálnu pečiatku.

Výsledkom je obsahový regulačný kartel, ktorý si prisvojil právo určovať, čo je toxický obsah. Mocenská štruktúra, legitimizovaná Radou pre mediálne služby a Ministerstvom školstva, ktorá rozhoduje o tom, čo má byť v online priestore viditeľné a čo zmizne v tichosti algoritmov.

Gerulata Juno: mocný nástroj bez verejnej kontroly

Pri analýze NEST-u je nevyhnutné pozrieť sa aj na nástroj, na ktorom ich výstup stojí. Gerulata Juno sa prezentuje ako moderná platforma na monitoring sociálnych sietí a webu s možnosťou analyzovať texty, obrázky, videá, mapovať posolstvá a prepojenia v online priestore. V praxi ide o jeden z najvplyvnejších monitorovacích nástrojov na Slovensku, ktorý využívajú mimovládky, médiá a analytické centrá zapojené do boja proti dezinformáciám postaveného na umelej inteligencii.

Hoci Gerulata podrobne opisuje, čo Juno dokáže, takmer nič nehovorí o tom ako k týmto výsledkom dospieva. Nie je známe, kto nastavoval kategórie, kto model trénoval, kto ho financoval, ani či prešiel nezávislým auditom. Nástroj funguje ako technická čierna skrinka: výstupy treba brať ako fakt, no samotný proces ich vzniku je neprístupný verejnej kontrole.

Slovensko má problém, ak nástroj s nejasným pôvodom kategórií a nulovou transparentnosťou rozhoduje o tom, ktoré príspevky sú toxické alebo polarizačné. Gerulata Juno nie je len analytický softvér, ale nástroj, ktorého výstupy majú politické dôsledky. Používajú sa v analýzach, ktorými sa legitimizujú zásahy do obsahu podľa DSA.

Najmä ak tento nástroj využívajú aktéri, ktorí sa uchádzajú o status odborníkov pri tvorbe regulácie. Bez verejného auditu sa aj najpokročilejšia technológia stáva len nástrojom moci, ktorý môže byť zneužitý na selektívne označovanie nepohodlných tém či autorov.

Ak má niekto ambíciu formovať verejnú debatu, jeho metodika musí byť transparentná. Bez toho sa aj najlepšia analýza mení na produkt technologického kartelu, ktorý si prisvojuje právo určovať, čo spoločnosť smie a nesmie vidieť.

Budúcnosť cenzúry nebude vyzerať ako zákaz, ale ako ticho

Dnešná cenzúra už nie je o vypínaní stránok. Je o miznutí dosahu, znižovaní viditeľnosti a o tom, že príspevky človek jednoducho nevidí, hoci ich nikto formálne nezakázal. Legislatíva DSA vytvorila prostredie, v ktorom zásahy nevyzerajú ako zásahy: platforma stlmí dosah obsahu označeného dôveryhodným nahlasovateľom, pridá varovanie, zmení odporúčací algoritmus a používateľ si takmer nič nevšimne. Pluralita sa tak vytráca bez jedinej výstrahy.

Kto má v rukách metodiku, nástroje aj reguláciu, ten rozhoduje o tom, čo je hrozba. A keďže dnešné metodiky sú politicky selektívne, hrozbou je len to, čo sa do nich hodí. Stačí rozdeliť scénu na demokratickú opozíciu a nedemokratickú koalíciu a prísnejší dohľad automaticky dopadne na konzervatívnych, antisystémových či protestných autorov. Ich jazyk je viditeľný, uhladené progresívne kampane sú pre algoritmy a nahlasovacie mechanizmy takmer neviditeľné, hoci účinok tých druhých býva spoločensky silnejší.

Informačno priemyselný komplex NEST – Gerulata – RpMS je mocný nie preto, že má technológie a financie, ale preto, že nemá protiváhu. Na Slovensku neexistuje paralelná expertíza, ktorá by jeho analýzy preverila, spochybnila alebo ponúkla vlastný rámec. Regulátor môže tvrdiť, že koná podľa odborných podkladov, a mimovládky budú opakovať, že monitorujú priestor pre dobro demokracie.

Skutočný problém nie je existencia tohto kartelu, ale to, že nemá konkurenciu.

Paralelný ekosystém, ktorý nepotrebuje veľké peniaze

Ak chceme zastaviť moc informačno priemyselného kartelu NEST – Gerulata – RpMS, nestačí len kritika. Slovensko potrebuje alternatívny rámec, ktorý dokáže vytvoriť vlastný jazyk, vlastnú metodiku a vlastnú interpretáciu dát. Kým existuje len jeden monopolný zdroj „odbornej pravdy“, vždy bude určovať, kto je hrozba, kto je extrém a kto má byť umlčaný v mene bezpečnosti.

Paralelný ekosystém neznamená kopírovať drahé technologické riešenia. Najdrahšie nie sú dáta ani softvér, ale výklad, ktorý im dáva mocenský účinok. Skupina analytikov schopných rozoberať metodiky, odhaľovať selektívne kategórie, prepočty či manipulatívne rámce by dokázala preklopiť misky váh. Analýzy, ktoré ukážu, že jazyk „toxicity“ je len nástroj na triedenie názorov podľa ideologických preferencií, by dokázali obnažiť manipulatívnosť produktov celého kartelu.

Takýto paralelný systém má dve úlohy. Prvou je chrániť verejný priestor pred monopolom jednej interpretácie. Druhou je ponúknuť občanom aj médiám iný pohľad než ten, ktorý sa automaticky vyhlasuje za odborný. Bez tejto protiváhy zostane moc kartelu neobmedzená a DSA sa zmení na nástroj tichého potláčania nepohodlných hlasov.

Ak má Slovensko zachovať slobodu prejavu, musí si vytvoriť vlastnú expertízu a vlastný dohľad nad tými, ktorí dnes dohliadajú na všetkých ostatných. Len tak možno prelomiť monopol a obnoviť rovnováhu vo verejnej debate.