Cestička k Handlovej je lemovaná míľnikmi prepiatej zloby. Nemusíme pochybovať o tom, že zmienený autor i denník SME ich položili pre budúce historické skúmanie „dejín nenávisti v Európe“ skutočne dlhý rad.

Pseudoargumenty

Nadpisy rozhovoru v čísle 14 SME pre 10. až 12. máj 2024 (rozšírený je aj na webe) sú veľavravné: „Matica znie ako mačkopes, načo nám je dnes? Zlyhala za slovenského štátu aj mečiarizmu, dnes šíri proruskú propagandu.“ Aj vnútorný obsah pokračuje v línii jedinej povolenej pseudoliberálnej ideológie. Niektoré argumenty proti Matici majú korene ešte v 19. storočí: obvinenie z panslavizmu, rusizmu, potom nelogické prilepenie onálepkovania fašizmom a súčasne boľševizmom, plus nezabudli spomenúť krvavú vojnu u východných susedov. Áno, mačkopes tu je. Ale nie je ním Matica slovenská, ale samotný rozhovor. Niekto tu naozaj „zlyhal“, ako sa píše v nadpise. Ale v tomto prípade ide o profesionálne zlyhanie historika Lukáša Krajčíra, ktorý sa nechal zneužiť na takúto formu propagandy.

Zadávateľom objednávky útoku na Maticu si dali mimoriadne záležať. Pre istotu bol článok preložený do angličtiny a zavesený na internete spectator.sme.sk: „It has repeatedly failed and spread propaganda. Is Matica Slovenská, a national heritage body, relevant today? The organisation was quite different in the past.“ Anglická verzia bola uverejnená na internete 29. mája 2024. Je zjavné, že cieľom bolo za každú cenu diskreditovať Maticu nielen doma, ale i v zahraničí. Niekto sa chcel „vysoko hore dobre zapísať“ a skutočne sa zapíše! Lenže nie tam, kde pôvodne chcel …

Rozhovor zlyhal aj vo vlastnej propagandistickej koncepcii, i keď zapojenie historika malo navodiť dojem odbornosti. V tomto prípade to Peter Getting svojou netrpezlivosťou pokazil, keďže už pri kladení otázok demaskuje svoju angažovanosť a neobjektivitu. Nečaká na odpoveď a v otázke naznačí vopred určenú diskreditáciu. Súčasne sú perfídnou formuláciou nápadne podobné tými z dielne sovietskeho prokurátora A. J. Višinského či gottwaldovského prokurátora J. Urválka.

Pre názorný príklad z rozhovoru vyberáme: MS je dnes pre mnohých skostnatenou inštitúciou, ktorá namiesto vedy a kultúry robí politiku a vzbudzuje oveľa viac pochybností o svojom opodstatnení ako reálnej práce pre pestrú spoločnosť na Slovensku. Čím to je? … S dnešnou MS sa pritom spája aj šírenie protičeskej nenávisti … Po vojne prichádza krátke obdobie slobody, čoskoro je tu ďalší totalitný režim a MS znova zlyháva. Dobové fotografie zachytávajú poklonkovanie matičiarov komunistickým pohlavárom a dnes sa chvália, že pod vedením V. Mináča narástol počet pracovníkov na neuveriteľných 500 zamestnancov … A čo proruská orientácia Matice? Má korene v normalizácii alebo bola vždy jej súčasťou? Dnešná MS totiž aktívne šíri dezinformácie fabrikované v Rusku … Matičné vedenie sa kompromituje počas mečiarizmu, keď … Slovensko sa stalo čiernou dierou. To je už tretie veľké zlyhanie inštitúcie, nie? … Inak povedané, nadbieha tej-ktorej vláde, aby jej dala viac? Odpoveď L. Krajčíra: To je ten rozdiel oproti pôvodnému modelu financovania.

V roku 1863 na MS prispievali konkrétni prispievatelia, niekto dal menej, niekto viac. Dnes sa na Slovensku veľa hovorí o úspešnej finančnej zbierke na zbrane pre Ukrajinu. Nemalo by sa však zabúdať, že podobne úspešná bola kedysi aj veľká finančná zbierka na Maticu. Pozrime sa na úvodný odsek článku: Jej členmi boli aj Židia, aktívne spolupracovala s Ukrajincami. Bola nadstranícka a s jasnou európskou orientáciou. Len máločo z toho sa dnes spája s MS … Zlyhala v najtemnejších obdobiach našich dejín … podlieza politikom a nedokáže komunikovať s moderným Slovenskom a jeho potrebami … Konštruktívna diskusia o jej mieste chýbala už pri obnovení MS roku 1919. Úlohou matičiarov i politikov je neignorovať tieto hlasy, ale naopak – viesť debatu,“ hovorí historik. MS sa opäť dostáva do pozornosti, podporuje vládu R. Fica, ktorá jej navýšila dotáciu … V rozhovore sa dočítate: ako sa odlišovalo jej financovanie oproti dnešku, že najväčším podporovateľom bol T. G. Masaryk a inštitúcia bola až do sfašizovania prodemokratická a nadstranícka, ako sa skompromitovala za fašizmu, komunizmu aj mečiarizmu a či má šancu osloviť spoločnosť v 21. storočí …

Prenasledovaná

V skutočnosti od svojho vzniku v roku 1863 neustále politicky prenasledovaná Matica slovenská nesklamala či nezlyhala ani v temných a vôbec nie v svetlých križovatkách slovenských dejín. Matičná ustanovizeň bola založená takpovediac v poslednej chvíli, keď sa maďarizačný stroj uhorského polofeudálneho režimu začal radikálne rozbiehať. Slovensko v tom čase nebolo korunnou krajinou ani osobitným dištriktom v rámci monarchie a nemalo dokonca vytýčené administratívne hranice. Slováci boli občanmi druhej kategórie, ktorí nemali ani vlastné univerzity či zastúpenie v najvyšších štruktúrach monarchie. Rozhovor taktne zamlčal, že napriek všetkému práve Matica slovenská bola vo všetkých svojich obdobiach až po dnešok kľúčovou inštitúciou slovenskej občianskej spoločnosti, ktorej položila rozhodujúce základy spolu s prvými demokratickými princípmi. Už od založenia v roku 1863, čo platí dodnes, sú predseda, správca a členovia Výboru Matice demokraticky volení a ich konanie je ohraničené stanovami a prirodzeným demokratizmom inštitúcie. Matica vždy, aj dnes, združovala Slovákov rôzneho vierovyznania ‒ od katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych, gréckokatolíkov alebo ateistov. Spája členov rozmanitých filozofických i politických názorov a postojov, ale aj rôznych národností žijúcich na Slovensku i zahraničí, čo je ľahko preukázateľné.

V rozhovore sa uvádza, akoby to bola už dávna minulosť, že Matica spolupracovala s Rusínmi a Ukrajincami. Matica doslovne po súčasné hodiny vyvíja činnosť v súčinnosti s aktivistami slovanských národov. Rusíni nie sú minulosťou ani v roku 2024. V Matici existuje dlhé roky aktívny odbor Slovensko-rusínskej vzájomnosti A. I. Dobrianskeho. Pôsobia v ňom popredné osobnosti rusínskych kultúrnych aktivistov, ktoré sú i zanietenými matičiarmi. Činní sú dokonca aj „v matičnom parlamente“ ‒ vo Výbore MS. Slováci s rusínskym pôvodom a samotní Rusíni sú i medzi zamestnancami Matice. Je to prirodzené stošesťdesiat rokov a nik sa nad tým nepozastavuje. Spolupracujeme s viacerými rusínskymi organizáciami, napríklad posledne aj s Radou rusínskych regiónov. Mimochodom, medzi matičiarmi sú i občania Ukrajiny, poväčšine študenti a doktorandi, ktorí sa aktívne zaujímajú o slovenskú kultúru. Niektorí vystúpili na tohtoročnej úspešnej medzinárodnej vedeckej konferencii Slovenské ženy v národnom hnutí.

Spolupráca s Čechmi i Moravanmi

Rozhovor zavádza aj v prípade tzv. matičnej predpojatosti voči Čechom. Matičiari boli vždy zásadne proti všetkých formám umelého čechoslovakizmu, ktorý vyhlasoval, že existuje iba jediný československý národ. To nikdy nebránilo tomu, že Matica má dodnes nadštandardné vzťahy s osobnosťami kultúry i vedy v Čechách i na Morave. Úzka spolupráca v dnešných dňoch napríklad je s Maticou sliezskou, ktorá má sídlo v Opave. Rôznorodí českí zástupcovia sa pravidelne zúčastňujú na odborných matičných aktivitách a periodicky prispievajú do našich časopisov. Zástupcovia Matice sliezskej a delegáti aj z Moravy nechýbali pred pandémiou na kongresoch matíc a inštitúcií slovanských národov a nechýbali ani minulý rok na slávnostiach stošesťdesiateho výročia od založenia ustanovizne.

Rozhovor filozofuje nad tým, že diskusia o jej mieste absentovala pri obnovení MS v roku 1919 a prirovnáva zbierku na MS v rokoch 1862 až 1863 k zbierke na muníciu pre Ukrajinu. Treba zdôrazniť, že v tomto prípade ide o úplné nepochopenie právneho a historického postavenia ustanovizne. Matica slovenská bola založená podľa spolkového zákona za čias rakúskej ríše, dokonca pred transformáciou do Rakúsko-Uhorska 1867. Nebola založená štátom, štátu nepatrila a bola i dodnes je vo svojej podstate organizáciou sui generis, pričom postavenie verejnoprávnej ustanovizne je iba prepožičané zákonom. Bol to zároveň jediný slovenský národný spolok, ktorý bol povolený monarchiou, čím dostal v podstate oficiálny status. František Jozef I. síce, ako sa spomenulo, prispel na Maticu tisíc zlatými, ale samotný Štefan Moyses daroval dvetisíc zlatých, čo všeličo vypovedá o vzťahu panovníka k Slovákom. Mnohých prekvapím, ale zbierka pri založení napriek svojmu rozsahu a obetavosti bola vlastne z núdze aj tak iba veľká cnosť. Výskum dejín pokročil a dnes už vieme, že cisár dával opakovane vysoké sumy na nemecké i opozičné maďarské spolky, len nie na slovenský matičný. To aj spôsobilo, že slovenská veda bohužiaľ pri absencii pomoci vtedajšej monarchie spočívala na pleciach nadšencov než vedcov. Práve naopak, panovník sa onedlho bude prizerať na bezprecedentnú maďarizáciu Slovákov v Uhorsku.

Humanizmus

Ťažko uveriť, že sa zbierka na Maticu porovnáva so zbierkou na nákup zbraní na zabíjanie ľudí! Matičné posolstvo 1863 až 1875 je bytostne humanistické a antimilitaristické. Slováci mohli začať ozbrojený boj aj po revolúcii 1848 až 1849, ako sa na to napokon odhodlali Íri. Ale zbrane sme odmietli! Uhorskí predstavitelia sa pri všetkej svojej moci a možnostiach štátu mohli tomu najskôr vysmiať. Nevytvorili sme obdobu ozbrojených zložiek írskej Sinn Féin, predchodkýň IRA, ale stavili sme na dlhú cestu podpory literatúry i kníh pred montovaním a hádzaním bômb. Íri síce presadili vlastný štát sedemdesiat rokov pred nami v roku 1922, ale ich materčina v drvivej väčšine je angličtina. Slováci dosiahli zvrchovanú a demokratickú Slovenskú republiku až v roku 1993. Slovenská cesta sa ukázala ako prozreteľnejšia, keďže na rozdiel od írčiny v Írsku je slovenský jazyk bežnou súčasťou našich životov. Kto mal teda pravdu? Inak, aká je záruka, že rôzne vojnové finančné zbierky neskončia v zbraniach, s ktorými sa  napokon budú strieľať detskí vojaci v Afrike alebo na Blízkom východe?

Mudrovanie po sto rokoch o absencii konštruktívnej diskusie v roku 1919 aký malo zmysel obnoviť Maticu, je dokladom nepoznania alebo zatajenia historických súvislostí. Po vzniku Československej republiky bola MS obnovená už 1. januára 1919 dvoma reštitučnými dekrétmi, v právnom zmysle restitutio in integrum (uvedenie do pôvodného stavu), vydanými ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska Vavrom Šrobárom, ktorý patril neskôr medzi dlhoročných predsedov MS. V dekréte č. 1/1919 sa zrušili nariadenia uhorského ministerstva vnútra z rokov 1875 a 1885, ktorými bola MS z úradnej moci zakázaná a jej majetok zhabaný, čím sa poukázalo na nezákonné rozpustenie spolku. Po právnej stránke na zrušenie MS z roka 1875 sa nazeralo v republike tak, akoby k nemu nikdy nedošlo.

Nový štát sa síce mohol rozhodnúť, či sa oprie o Maticu, alebo nie. V tomto prípade to bolo iba hypotetické, keďže inteligencia bola na Slovensku z väčšej časti zmaďarizovaná a mnohé oblasti Slovenska v biednych sociálnych pomeroch. Matica nesklamala a celkovo v ťažkej východiskovej situácii obnovovala po roku 1919 slovenský kultúrny život, zakladala slovenské verejné knižnice, čitárne, kiná, miestne divadlá, regionálne noviny i časopisy. Miestne odbory v regiónoch sa stali predchodcami dnešných odborov kultúry a osvetových stredísk. Matičné ústredie iniciovalo učiteľské aktívy, intenzívne pomáhalo novým štátnym inštitúciám, vydávalo množstvo kníh i školských materiálov. Ako perličku uvediem, že v roku 1921 bola to práve Matica, ktorá vydala Právnický terminologický slovník maďarsko-slovenský. Štát Maticu podporil, ale ustanovizeň dala republike oveľa viac …

(Dokončenie v budúcom vydaní SNN)