Podľa Rafaja to premiér pokazil už keď pozval na hrad predstaviteľov Maďarov, keďže vnímajú Trianon ako traumu. „Namiesto toho, aby premiér SR na storočnicu výročia pozval politikov a diplomatov z Česka, Rumunska, Ukrajiny, Srbska, Chorvátka, Francúzska a Veľkej Británie a urobil oslavu, tak zvolá kar a plače na nesprávnom hrobe. Na hrobe vinníka a nie obetí! A ešte sa čuduje, že mu pri exhumácii „traumy“ politické zombie žijúce v zatuchnutej ére žalára národov vložili do rúk akúsi iredentistickú verziu „memoranda“, čím urazili dvakrát Slovákov!“
Rafaj v tomto prípade nechápe ani obhajobu premiérových koaličných partnerov, ktorí hovoria o tom, že to bola „dobrá myšlienka“ so „zlým krokom“. „Takto sa ospravedlňovala väčšina historickej nespravodlivosti.“
Podľa Rafaja je pravda taká, že premiérovi chýba prezieravosť a štátnickosť a vyzerá to skôr, ako keby kalkuloval s tým, ako dosiahnuť, aby ho na sociálnych sieťach lajkovali aj Maďari.
„Lenže štát sa nedá riadiť podľa lajkov a národ chrániť cez facebook aktivity. Jednoducho celé to bolo od myšlienky až po stretnutie zle načasované, malo to zlý zámer, námet, scenár, aj réžiu, a tak logicky tento triler, kde si Igor Matovič chcel zahrať rolu hrdinu skončil pre divákov ako prepadák, A tak sme svedkami neomarxistickej metódy zámeny obete a páchateľa,“ dodáva Rafaj na záver s tým, že autorom tohto celého je sám slovenský premiér.
Tatiana Stará