Bratislava 30. novembra 2020 (HSP/Foto:Facebook)
V nedeľu médiá publikovali ďalší prieskum verejnej mienky, ktorý potvrdzuje trend, že najviac priaznivcov má aktuálne nová strana Hlas-SD Petra Pellegriniho, ktorá vedie pred vládnym hnutím OĽaNO premiéra Igora Matoviča. Ak však nezoberieme do úvahy opozičnú ĽSNS s aktuálnou podporou v prieskume Focusu na úrovni 9,6 %, z politickej mapy sa pomaly vytrácajú ďalšie subjekty zamerané na pronárodnú konzervatívnu politiku. Tento jav v našej politike okomentoval bývalý poslanec za SNS Rafael Rafaj.

Upozornil, že médiá síce sledujú preferenčný súboj dvoch najsilnejších rivalov, ale na politicko-mocenskej podstate by sa podľa Rafaela Rafaja zatiaľ v podstate nič nezmenilo.
„Stále nie je alternatíva, ak predpokladáme súčasnú afinitu politických subjektov. Podstatné je, že okrem ĽSNS tam nie je ďalší vyhranene pronárodný a konzervatívny subjekt, ktorý by prevážil misky váh v prospech obhajoby národno-štátnych záujmov. Kto rastie a kto klesá nie je z vlasteneckého ani geopolitického kritéria až tak podstatné, aj keď národné sily sú zatiaľ v útlme.“
Rafaj dodal, že zrejme sa čaká, kto zdvihne zástavu hrdosti a chopí sa národnej alternatívy, pretože konzervatívno-národný potenciál sa podľa jeho názoru pohybuje okolo 15-25%.
Zhodnotil, že jeho bývalá strana SNS aj na jeseň potvrdzuje stagnujúci úpadok (2,2%). Ďalší subjekt – Vlasť Štefana Harabina viaže 2,4%, ostatné strany sú niekde na úrovni 0,8 -1,0 % dohromady.
Čo môže priniesť zmeny?
„Zamiešať karty môžu presuny. Klesajúca strana Za ľudí (4,1%) sa môže pretransformovať na nový pravicový model „SDK/Ú“ a preskočiť prah voliteľnosti, najmä ak tam prejde časť pravicovo vyhranených politikov z projektu Spolu (1,0%). Alebo sa črtá aj ďalší projekt fúzie Mosta-Híd so stranou Spolu. (dohromady by mali 3,1%), prípadne by radikáli z SMK pribrali aj Most a posilnili by sa etnicky. V inom prieskume hranicu päť percent už maďarskí iredentisti preskočili… Navyše SMK je už teraz jedna ruka s Matovičom.“
Rafael Rafaj otvorení hovorí o tom, že aktuálne „predbežné“ rozdanie kariet je debaklom národnej politiky, ktorá podľa neho stratila pozície kvôli strate autentickosti programu a autenticite vodcov.
„Na dvoch stoličkách si totiž nijaký vlastenec nemôže dovoliť sedieť. Nápravu a sebareflexiu nevidieť, ani nepočuť ani z radov SNS, ani z Vlasti. Podľa charakteru vládnutia a politickej orientácie na konzervatívne hodnoty a princípy suverenity a zvrchovanosti by sa, žiaľ, ani pri najbližších voľbách nič nezmenilo!“
Alternatívy súčasnej vlády
Podstatné z aktuálneho prieskumu sú podľa neho dve faktické skutočnosti. „Prvá: koalícia by ďalej vládla, aj keď nie s ústavnou väčšinou. Predpokladáme, že k jej jadru by sa pridali „hodnotovo“ príbuzné nové subjekty (PS a KDH). Pomer koalície k opozícii by aktuálne bol 79 : 71.“
„Druhá, ešte alarmujúcejšia skutočnosť je, že by opäť prepadla takmer pätina hlasov voličov – až 18,1 percent. Ak sa teda na národnej scéne neobjaví v blízkej budúcnosti nový alebo reštartovaný, uveriteľnejší subjekt aspoň s nejakými autentickými menami a ráznou víziou obnovenia slovenskej zvrchovanosti, alebo nedôjde k integrácii dvoch-troch kľúčových subjektov, potom je vidina predčasných volieb, vrátane zbierania podpisov pod referendum zbytočné placebo a míňanie energie.“
Rafaj píše, že ak má dôjsť k novej zmene, tak to musí byť zmena zásadná, kvalitatívna, stabilizovanejšia viac než len na jedno volebné obdobie, konštruktívna, s udržateľnou podporou v národe. „Lebo okrem národno-štátnych záujmov bude potrebné zachrániť ekonomickú situáciu štátu a zabezpečiť sociálne a životné istoty bežným ľuďom.“
„Takže hlavnou taktikou zdecimovaných národných síl je počúvať umenie vojny: Do bitky treba vyraziť vtedy, keď sme si istí víťazstvom. Nateraz je domácou úlohou pre do slovenských pŕs sa bijúcich skúsených či začínajúcich politikov okrem ostrenia odborných a rétorických zbraní aj správne zvolenie stratégie.“
Dodáva, že to znamená, že namiesto doterajšieho východiska o vlastnej nenahraditeľnej výnimočnosti, živenej syndrómom jediného alfasamca v národniarskom rajóne zmena postoja na spoluprácu v duchu svätuplukových prútov. „Záujem Slovenska a národa predsa za to stojím, či nie? A tak jedinou, aj to hypotetickou úľavou zatiaľ je, že hlava štátu by predčasných alebo budúcich voľbách mohla (ale aj nemusela) poveriť iného politika zostavením vlády, než je Igor Matovič, ktorý spojil národ zatiaľ len proti sebe…“