Môj profil 
Predplatné
Napríklad v prípade Veroniky Remišovej (Za ľudí) si všimol, že neodpovedala na konkrétne, Petrom Pellegrinim kritizované prípady nomenklatúrneho kádrovania a „krágľovania“ ľudí v štátnej správe. V relácii TA3 zase chaoticky a nervózne odpovedala všeobecnými frázami o „zmysluplnosti“ či „zjednodušení“ bruselskej byrokracie, hoci sama desať rokov pracovala na riadiacej pozícii pre Európsku komisiu.
„A tak pozornej mysli nemohol uniknúť paradox, že členovia koalície nedokázali zmapovať ekonomickú a sociálnu problematiku, ale stihli dotiahnuť okamžite kontroverzné personálne nominácie ‘priateľov strany’. Napríklad, keď čalúnnik si sadne do kresla Banského úradu… A tak sa podpredsedníčka vlády Remišová, ktorej vláda vytvorila na mieru ušité ministerstvo, zmohla na ďalšie klišé formulky o ‘podvodoch, chybách, neschopnosti’… V tejto hodnotiacej činnosti je naozaj dobrá. Je len otázka, či štát potrebuje pre efektívny výkon verejnej správy práve takýchto insitných moralizujúcich ‘expertov’ na riadiacich stoličkách, kde sa má vecne a skutočne odborne rozhodovať,“ píše Rafaj.
Ďalším spoločným menovateľom bola reakcia: „vieme, ale ešte nepovieme“, čo podľa Rafaja vzbudzuje pochybnosti o realite tvrdenia.
Ako z ríše politických divov pôsobilo podľa neho aj tvrdenie Remišovej, že nijaké dohody v koalícii na dopredu vybraných alebo vytipovaných menách (napr. na post generálneho prokurátora), vraj nie sú. Pritom predseda SaS Richard Sulík ale aj premiér Igor Matovič už v tomto prípade nejaké mená spomínali.
Ďalším rizikovým spoločným koaličným znakom, ktorý vyplával z debaty s moderátorom alebo s oponentom, bola podľa Rafaja neschopnosť riadiť alebo efektívne rozhodnúť.
„Bezzubým obranným nástrojom na nerozhodnosť či nemohúcnosť alebo komplikovanosť hľadania koaličnej zhody boli floskuly o ‘diskutovaní problému’. Po dvoch mesiacoch vládnutia to nevyzerá na vládu, ale na diskusný klub. V ňom akoby všetci len diskutovali o problémoch, ktoré sa počas ich rozprávania do vetra zhoršujú, hoci by mali rozhodovať a najmä riadiť. Lebo o tom je vládnutie. A tak je Slovensko zrejme svetový fenomén, kde je ľahšie moc získať ako ju realizovať,“ pokračuje.
V závere svojho príspevku Rafaj konštatuje, že škrípajúcich nezrovnalostí pribúda čoraz viac ako nádeje, že to táto vládna zostava zvládne.
„Nie virtuálne a marketingovo, a nie ‘coronu’, ale v praxi a reálne život na Slovensku. Ide totiž o to, či si v strane „Za ľudí“ stihli po voľbách prehodiť výhybku a začali konečne robiť ‘pre ľudí’ a pre Slovenskú republiku,“ uzatvára.
Tatiana Stará
.JPG)
.jpg)
