Bratislava 17. januára 2019 (HSP/Foto:Facebook-Rafael Rafaj)

Stáva sa to. Zrazu prídeme na niečo, čo už dávno objavili iní. Mimovládny sektor, najmä ten politicky angažovaný, platený vládnym sektorom z verejných zdrojov zo štátneho rozpočtu (našich daní) je už chronický problém. Je to epidémia, ak nie svetová pandémia rozkladu a likvidácie národných štátov, tradičnej rodiny a hodnôt

Po rokoch na to prišiel aj poslanec Ľuboš Blaha, keď ho nejaký profesionálny aktivita D. Millo, ktorý bol donedávna platený aj zo štátnych niekde menoval. Ale poslanec si všimol len červenú čerešničku antiruskej hybridnej propagandy a len jednej z mnohých mimovládiek – thin tankov (GLOBSEC-u), ktoré parazitujú aj na štátnych zdrojoch a na tej akože „správnej“ propagande.

Ako si tretí sektor urobil zo štátu otroka

Nuž v nebi sa ráta každá zblúdilá duša, ktorá sa vymanila z čiernej diery tretieho sektora, ale poslanec Blaha by mal vedieť, že akékoľvek použitie verejných zdrojov musí byť v prvom rade odklepnuté v štátnom rozpočte. Tam poslanci schvaľujú aj zámery, aj položky jednotlivých ministerstiev. Ako verejný činiteľ a vládny poslanec by Blaha mohol tlačiť na transparentné bilančné jednotky určené na podporu mimovládnemu sektora, alebo navrhnúť opatrenie, že okrem charity je akákoľvek štátna „pomoc“ nezákonná, pretože ide o mimovládny sektor, ktorý funguje vo svete na báze dobrovoľnosti a súkromných darcov. Dajú sa samozrejme prijať aj ďalšie systémové a obranné opatrenia na transparentné pôsobenie neziskových organizácií, ale na to musia mať politici g.le.  Verejnými zdrojmi sa štedro dotuje takmer všetko, najmä však politické think tanky a mimovládky, ktoré objavili v sebe nenahraditeľnú potrebu vzdelávať a vychovávať mládež. Dôvodom je každoročné hlbšie pribíjanie skoby – eufemicky a slovníkom politickej korektnosti nazývané – nášho „ukotvovanie“ na euroatlantické štruktúry a „hlbšiu európsku integráciu“. Ide o symbolickú, ale aj skutočnú postavu našej suverenity a štátnosti – slovenského Prométea, ktorého mimovládne organizácie aj za naše („štátne“) peniaze usilovne prikovávajú k euroatlantickej skale. Žiaľ, Ľuboš Blaha je súčasť kováčskej dielne a systému, ktorý dúcha do pahreby, na ktorej sa škvarí nielen slovenská suverenita a zvrchovanosť, ale kde sa opäť ako za totalitnej éry kovajú aj správne mainstreamové názory a euroatlantické postoje. Ľavičiari si štandardne vykupujú svedomie presvedčením, že pribíjajú na skalu len tú pravú ruku a len pravicového extrémizmu… Na nákove aj za štátnej asistencie, však žiaľ, už ležia aj hlavy a mozgy našich detí, žiakov a študentov. A systém aj s výpomocou štátu, úradu vlády a rezortov platí politickému tretiemu sektoru miliónové čiastky za propagandu a ideologické kovanie vykonávané externe  neomarxistickými, multikultúrnymi a genderovými kladivami na školách a aj za trvalé búšenie po hlave globalistickým megakladivom, aby sa mozgové závity mladej generácie vybrúsili tým správnym smerom a k správnym hodnotám.

Prečo sme to dovolili?

Lebo na začiatku prišiel zamaskovaný vlk z mimovládneho lesa a začal klopať na dvere štátu (vlády), aby ho vpustili dnu, k verejným zdrojom, lebo treba urobiť poriadok s pytliakmi-fašistami. Hurá a ľavé krídlo dvier sa otvorilo. Kľučku smerom nadol stískal aj Smer a Blaha. Treba sa len pravdivo pozrieť do zrkadla a zmeniť prístup. A potom si treťosektorý hladný vlk pribral ďalšie role a úlohy – samozrejme si za to vypýtal aj odmenu (granty, výzvy) – urobiť v košiari oviec „osvetu“ proti extrémizmu, samozrejme len tomu pravicovému a nacionalistickému rôznymi prednáškami, worshopmi či príručkami na školy. Nakoniec svorka vlkov z tretieho sektora si pravidelné prikrmovanie eurami zautomatizovala tak, že hlavný bača (štát) začal pre salaše na grúňoch vypisovať „výzvy a granty“ na tie oblasti, ktoré mu poradcovia vlčej svorky napísali na papier a aj do vyhlásenia vlády, veď pri vláde funguje od čias Radič-vlády aj Rada vlády pre mimovládne a vraj neziskové organizácie, kde sú nasáčkovaní tí správni aktivisti z tých správnych mimovládiek a think tankov ako napríklad Juraj Rizman. Parazitovanie vlkov z tretieho lesa sa však eufemicky a humanizujúcom slovníkom volá „participácia“. A pri Úrade vlády priebežne ďalej „participujú“ viac-menej stále tí istí vlci.

Mimovládne gastráče, čiže „granty“

A tak už nielen rezort diplomacie a obrany, ale aj ostatné ministerstvá dávajú grantové gastráče rôznym vlkom. Obrana a Lajčákov rezort  živí „grantami“ a projektovými výzvami vlka amerického za to, že bude zaháňať medveďa sibírskeho od slovenského košiara; vlka bruselského za to, aby bral ovciam národnú pašu, aby neboli nacionalisticky obézne; vlka multikultúrneho, aby sme otvárali náruč aj košiar migrantom z iných chotárov; rezort školstva štedro kŕmi mladé vlky, ktoré sa prezliekajú v školách za červené čiapočky a tie sa s deťmi hrajú na schovávanky a hľadajú s nimi tú správnu rodovú identitu, multikultúrnu „výchovu“ a na zemepise aj občianskej výchove a aj dejepise im vysvetľujú, že sever bol vždy a aj na večné časy bude len a len na Západe.

Keďže učitelia sú vyťažení a slabo platení, nadšene im naše školstvo, opäť aj so štedrou finančnou výpomocou pomáha mimovládnymi asistentmi, aby naše školstvo, výchova a vzdelávanie mládeže bolo predovšetkým angažovane a progresívne sošovsky „otvorené, nové, inkluzívne…“, no hrôza sa toho z uvedomelého tretieho sektora valí a tlačí do hlavičiek našich detí, mládeže a študentov. Aby keď prevezmú zodpovednosť – ale len za „krajinu“, nie za štát, ani vlasť (to sú predsa prežité stereotypy) – boli pripravení sa správne orientovať. Čo tam po vedomostiach! Už za boľševika predsa platilo, že dôležitejšie ako škola a vedomosti sú správne zaujaté postoje.

Dnes sa len boľševik vymenil na neomarxistu,  liberála , aktivistu tretieho sektora alebo pacifistu a správne postoje ostali, akurát sa zmenilo prúdenie vetra smerom na Západ a nikdy inak! Najvyšší čas zazvoniť veľkým zvoncom a túto rozprávku o dobrom mimovládnom vlkovi, ujovi rozprávkarovi Sorosovi a nebezpečnom nacionalistickom, ruskom a slovanskom lese ukončiť.

No najskôr systémovo treba ukončiť akékoľvek financovanie mimovládneho politického a politicko-výchovného sektora z verejných, vládnych zdrojov. Aspoň sa ukážu tie pravé charaktery, ktoré budú žiť len z vlastného progresívne nadšeného a angažovaného dobrovoľníctva, podporeného len zo súkromných a zahraničných zdrojov. Alebo upevníme charaktery tomuto predvoju nového vývoja a nového svetového poriadku aj zrušením cezhraničných finančných tokov?

Vizitka kto je kto: DANIEL MILO

Mediálna tvár mimovládnych organizácií, ale aj ministerstva vnútra na boj proti extrémizmu. Mainstream určil, že Daniel Milo (1975)  je rovno expert na extrémizmus a bodka. Profesionálny aktivista tretieho sektora predsa pracoval sedem rokov v združení Ľudia proti rasizmu, tri roky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, v Úrade pre demokratické inštitúcie a ľudské práva ako poradca na boj proti rasizmu a xenofóbii a tiež stíhal externe radiť exministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej.

Ako správne orientovaný expert prišiel na to, že najúčinnejšie v boji telo na telo s extrémistami sú zbrane kritického myslenia. A tiež progresívne objavil, že trestných činov v oblasti záujmu boja proti extrémizmu je podstatne viac, len sú latentne neoznamované.

A tu je ďalšia úloha mimovládnych organizácií a takýchto „expertov“ a tiež angažovaných aktivistov ako neosúdruhov Benčíka a Smatanu – „znižovať mieru latentnosti“ (iný výraz pre sliedenie a udavačstvo) a nezáujmu masy odhaľovať vnútorných triednych nepriateľov systému a demokracie, čiže vlády terorizujúcej správne orientovanej menšiny nad apatickou a nepodchytenou masou spoluobčanov… A tak pochopil, že nomen est omen a prispel ako tvorca nespochybniteľných dogiem a trvalých nemenných definícií aktivistických -izmov.

Okrem systémového a trestnoprávneho experta na extrémizmus je aj odborník na trestné činy z nenávisti (hate crimes). Neostal pri zemi, ale svoj talent na vyhľadávanie, určovanie a postihovanie nepriateľov systému rozšíril aj do digitálneho vesmíru aktivitami v oblasti nenávistných prejavov na internete (cyber hate). Pôsobil aj v Úrade vlády, kde sa venoval ďalšej angažovanej a progresívnej téme rovnakého zaobchádzania a diskriminácie. Skúsenosť zbieral, ale najmä tie správne opatrenia rozdával aj v kancelárii ministra vnútra (aj v čase ministra R. Kaliňáka) ako tajomník Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie. Dotiahol to až na národného koordinátora protiextrémistických politík na ministerstve vnútra.

A  kam odišiel z vládneho sektora a kam prišiel z mimovládneho tento nenahraditeľný expert? No opäť do mimovládneho, tentoraz robiť bezpečnostného experta do Globsec Policy Institute, čo naštvalo už aj Ľuboša Blahu. Milla totiž nadchlo venovať sa problematike nielen „propagandy, vplyvu zahraničných aktérov na našu domácu politickú scénu“ (ale len z Východu), ale aj „prepojeniu rôznych extrémistických skupín na zahraničie, rast konšpiračných médií či celkovo otázke geopolitického smerovania Slovenska“. No jednoducho univerzálny vojak a žoldnier otvorenej spoločnosti a tretieho sektora, tentoraz expert už aj na vonkajšieho nepriateľa a nové hybridné ohrozenia.

Za záver

P.S. Ľuboša Blahu treba povzbudiť v kritike voči rezortu vlastného ministra, ktorý sa montuje čoraz viac aj do sféry školstva a vzdelávania, ale aj pomknúť ďalej, aby neostal na polceste či nešiel len jedným smerom. Ak by mal poslanec úprimný záujem systémovo riešiť túto problematiku, v Inštitúte národnej politiky sme pripravení mu ukázať systém, metódy aj skutočnú hĺbku deep state tretieho sektora, ktorý pod rúškom demokracie, ľudských práv a boja proti rôznym -izmom a -istom nahrádza štát, vytvára paralelný nevolený a nekontrolovaný systém k tradičnému systému pluralitnej demokracie a zvrchovanosti ľudu vo svojej domovine a plní úlohy cudzích agentov a ideologických rozvracačov spoločnosti a tradičných hodnôt.

Rafael Rafaj, Inštitút národnej politiky