Bratislava 28. septembra 2022 (HSP/Foto:Facebook/Miroslav Radačovský)

Rozhodli sa ísť priamo do epicentra referend a ich bombardovania, aby spoznali skutočnú pravdu, nezaťaženú propagandou jednej alebo druhej strany. O synovej výprave na Ukrajinu sme sa rozprávali s europoslancom a predsedom strany Slovenský patriot Miroslavom Radačovským

Hlavné správy: Aj Slováci sa vybrali ako pozorovatelia na Ukrajinu do oblastí, kde sa konali referendá o pričlenení k Rusku. Aká skupinka to je?

Radačovský: Išli tam traja naši chlapci zo strany Slovenský patriot, vedie to môj syn Michal, ktorý odtiaľ posiela zaujímavé správy.

Hlavné správy: Nedávno ste spomínali, že aj vy osobne ste tam mali ísť. Prečo ste nakoniec nešli?

Radačovský: A ja som tam chcel byť, ale nešiel som z toho dôvodu, že som na čiernom zozname Európskeho parlamentu. Keď som sa informoval, či tam môžem ísť nie ako europoslanec, ale ako súkromná osoba, tak mi naznačili, že by som mohol mať dokonca problém trestnoprávneho charakteru.

Mňa už aj keď som bol v Rusku ako pozorovateľ na nedávnych voľbách, predtým ako ma dali na ten čierny zoznam, celý deň potom vypočúvalo vojenské spravodajstvo. Celý deň! Päťdesiat otázok mi dali. Aj NAKA v Košiciach. Slušní boli, nemôžem na nich nič zlé povedať, aj ma pekne poučili, že ako europoslanec nemusím vypovedať. Súkromne sa mi dokonca ospravedlňovali, že im je to ľúto, ale je taká doba.

Vypovedal som, čo som vypovedal a potom ma dali na ten „black list“, takže mám teraz obmedzené možnosti. Poviem vám pravdu, keby som bol sám, tak by som na to kašlal. Lenže ja zamestnávam ľudí, mám asistentov a nechcem aby oni mali problémy.

Na tú čiernu listinu som sa dostal zvláštnym spôsobom. V októbri som bol ako pozorovateľ na tých ruských voľbách v Baškirskej republike. Keď voľby končili, vystúpil som v Russia Today a povedal som číročistú pravdu o tom, čo som videl a zažil. Povedal som, že pokiaľ ide o priebeh volieb, malo to štandard dokonca vyšší ako v Európe. Dá sa dokonca voliť aj cez mobilnú aplikáciu, atď. Ja som tam nič neslobodné a nedemokratické nevidel. Použil som vtedy vetu: „Ja som nebol prítomný pri sčítavaní hlasov a ani nebudem, ale pokiaľ ide o priebeh volieb, tieto prebehli pokojne a bez problémov.“ Toto bolo v októbri, napísal som o mojej ceste správu a život išiel ďalej.

No a keď prišla ruská invázia na Ukrajinu, prišlo mi rozhodnutie, že som na čiernom zozname, a že až do konca volebného obdobia mám zákaz zúčastňovať sa akýchkoľvek pozorovateľských misií. Nikto mi to nezdôvodnil, nikto mi nevyčítal, že by som azda neobjektívne informoval.

Hlavné správy: Niekomu by to mohlo trochu pripomínať gangsterský spôsob ako boli v tom istom čase vypnuté niektoré nezávislé médiá: tiež bez akéhokoľvek upozornenia a zdôvodnenia. Ale vráťme sa k výprave členov vašej strany na aktuálne referendá v novoruských oblastiach. Nebudú aj oni po návrate „popoťahovaní“ po úradoch?

Radačovský: Vyzerá to tak, že aj oni môžu mať problémy. Volal mi syn Michal, že chlapcovi z Českej republiky, ktorý tam je spolu s ním, už oznámili, že keď sa vráti domov, bude zadržaný. Podotýkam, že oni tam naozaj nič zlé nerobia.

Sú tam pozorovatelia z rôznych štátov a aj ďalší z nich, hlavne tí z členských krajín EÚ, sa už dozvedeli, že keď prídu domov, chystajú sa ich zadržať za nejakú činnosť súvisiacu s podporou vojny. Naši aj preto zatiaľ nehovoria ako a kedy plánujú prísť domov, lebo aj oni sa obávajú, čo sa bude diať, keď sa vrátia. To aj napriek tomu, že reálne by ich skutočne nemali za čo zadržať.

Hlavné správy: Videl som na internete od vášho syna nejaké videá. A vidno, že je to tam drsné. To miesto, kde boli, akurát bolo počas filmovania ostreľované. Čo si myslíte vy o tom, čo sa tam deje?

Radačovský: Strana Slovenský patriot tam vyslala svojich ľudí nie preto, aby sa tam stavali na tú či onú stranu, ale jednoducho preto, aby sme objektívne vedeli, čo sa na tých územiach skutočne deje.

Na jednom zábere môžete vidieť ako Michal drží v ruke úlomok americkej rakety. Dnes ich bombardovali. To sú podmienky, v ktorých tam tí ľudia musia každý deň žiť.

Poslali mi napríklad informáciu o jednej veci, ktorá sa v západných médiách dezinterpretuje. Vraj vojaci chodia po domoch a nútia ľudí zúčastniť sa referenda. Z toho, čo tam naši videli, tak to je úplný nezmysel, čisté klamstvo. To je inak: vojaci sprevádzajú členov volebnej komisie ako ochranka, keď idú do volebnej miestnosti a naspäť domov, aby ich chránili pred možným útokom záškodníkov, ktorí sa tam potulujú, aby referendá prekazili.

Bližšie informácie o tom, ako to tam prebiehalo a čo sa tam dialo, budeme mať, keď sa vrátia. Radi budeme informovať aj Hlavné správy.

Hlavné správy: Opýtam sa naivne, ale pre istotu: kto ostreľuje tých ľudí a tie miesta, kde prebieha referendum?

Radačovský: Tá streľba na obytné štvrte, tie rozbité domy, ktoré môžete vidieť na tých videách, to všetko prichádza z územia držaného Ukrajinou.

Tu chcem povedať dôležitú vec. Ak by ma Michal informoval, že je to tak, ako tvrdia naše médiá, ja naozaj nemám absolútne žiadny problém to presne takto hovoriť verejnosti. Nám skutočne ide jedine o objektívnu pravdu. Ak by mi povedal, že tie civilné budovy bombardujú Rusi, nemám dôvod to nepriznať.

Stále im zdôrazňujem jednu vec: chlapci, držte sa tam, dávajte si pozor a buďte objektívni. Toto som im opakoval niekoľkokrát: objektivita predovšetkým, padni komu padni.

Hlavné správy: Európska únia hovorí, že tie referendá sú zmanipulované, robené pod nátlakom, ale neposlala tam pozorovateľov…

Radačovský: No práve: prečo tam neposlali pozorovateľov, ak mali podozrenie, že to môže byť robené pod nátlakom? Veď mohli dokázať, či to tak je alebo nie je.

Hlavné správy: Mne už dlhšie, vlastne už od referenda na Kryme v roku 2014 vŕta v hlave jedna vec, možno mi ju budete vedieť vysvetliť. O týchto novoruských referendách západné aj naše médiá tvrdia, že sú zmanipulované. To isté vtedy tvrdili aj o tom krymskom referende. Lenže ako vtedy dokázalo zopár desiatok tisíc ruských vojakov v priebehu pár dní prinútiť milióny tamojších obyvateľov sviatočne sa vyobliekať a s úsmevom sa postaviť do radu na referendum? Mimochodom, odvtedy sa nezjavilo žiadne obrazové svedectvo o nejakom nátlaku. A teraz tu máme referendá v štyroch oblastiach Ukrajiny, kde žije ešte oveľa viac obyvateľov ako na Kryme. Ruských vojakov je na celom tom viac ako tisíc kilometrov dlhom fronte možno 150 tisíc, lenže drvivá väčšina z nich je zapojená do bojov, majú úplne iné starosti ako nútiť obyvateľov ísť k referendu. Koľko Rusov tam môže byť teraz k dispozícii, aby fyzicky nútili ľudí ísť hlasovať? Kto a ako by reálne mohol dokázať za daných okolností prinútiť milióny ľudí zúčastniť sa referenda organizovaného nepriateľskou krajinou?

Radačovský: Ja vám odpoviem z úplne inej strany. Pýtal sa niekto obyvateľov Krymu na ich názor, keď ich Kremeľ v roku 1954 pripojil k Ukrajine? No nepýtal sa ich nikto. Pýtal sa niekto československej vlády a občanov Československa, keď nám v roku 1945 Kremeľ zobral Zakarpatie a pričlenil ho k Ukrajine? No nepýtal. A namietali to niekedy Ukrajinci? No nenamietali. Namietali niekedy Ukrajinci, že Kremeľ zobral Ľvov s okolím a pričlenil to k Ukrajine? Takisto nenamietali. Toto ich netrápi. Ale zato ich trápi, že Krym usporiadal referendum. Toto neobjektívne hodnotenie je prvá vec, ktorú tu treba spomenúť.

A druhá vec: môj otec ako Slovák bojoval v Červenej armáde, pomáhal oslobodzovať ruské aj ukrajinské mestá. Ešte žil, keď sa Krym vrátil do Ruska a na margo tých mediálnych rečí o nedobrovoľnom referende mi vtedy mi povedal: Miro, Rusov nedokázala celá fašistická mašinéria prinútiť aby sa na Kryme vzdali. Vybili ich tam dva milióny, ale oni sa nevzdali. A tu niekto chce tvrdiť, že takýchto ľudí niekto prinútil aby išli na referendum? To je totálny nezmysel.

Ivan Lehotský