Podľa The Washington Post – Irán, Rusko a Turecko plánujú budúcnosť Sýrie v tom čase, keď americký prezident Donald Trump hľadá možnosť ako zo Sýrie utiecť. Toto tvrdenie Washington Post pomerne presne opisuje skutočnosť, ktorá súvisí s trojstranným summitom v Ankare. Možno to povedať ešte presnejšie, Irán, Rusko a Turecko rysujú nové kontúry Blízkeho východu, bez ohľadu na to, čo si želajú USA.

Moskva, Ankara a Teherán sa dohodli na začiatku summitu v Ankare, že nepripustia žiadne pokusy vykonštruovať novú realitu pod obrazom boja proti terorizmu, o čo sa snažia USA. Takisto sa všetky tri krajiny dohodli na tom, že teritoriálna celistvosť Sýrii a jej suverenita sa musí zachovať, bez ohľadu na to, čo chcú Američania, Západ, alebo Kurdi.

Zároveň Rusko, Irán a Turecko uviedli, že je nevyhnutné pokračovať v dialógu medzi rôznymi sýrskymi skupinami a oficiálnym Damaskom. Ani toto nevyhovuje Američanom, pretože im ostáva už len niekoľko marginálnych skupín, ktoré sú ochotné zastupovať americké záujmy, drvivá väčšina sýrskej opozície s rozhovormi s Damaskom súhlasí. Predstavitelia Ruska, Iránu a Turecka nakoniec uviedli, že sýrska kríza musí byť riešená politickými metódami a nie s použitím zbraní, ako to vyhovuje Američanom.

Moskva, Teherán a Ankara tvrdo tlačia na USA. Pokiaľ ruské letectvo pomáha Sýrčanom, Iránčanom a Hizballáhu vyčistiť oblasti centrálnej Sýrie od proamerických bánd, pričom sa straty na životoch nevyhli ani americkým a západným príslušníkom špeciálnych jednotiek, Erdogan vyriešil problém s Kurdami v Afrine. Nezabudol poďakovať Rusku a Iránu za porozumenie ktoré Rusi a Irán preukázali voči tejto tureckej operácii. Erdogan potom jednoznačne vyhlásil, že turecká operácia v Sýrii bude pokračovať dovtedy, kým Turecko nezlomí moc Kurdov a jeho ďalším cieľom je Manbidž, kde Kurdom pomáhajú Američania.

A práve dianie v Manbidži je zaujímavé. Manbidž donedávna kontrolovali Američania, ktorí k tomu využívali kurdské sily. No ako vysvitlo v posledných dňoch umrelo v Manbidži približne 15 amerických vojakov, množstvo vojakov bolo zranených, čo stlmilo americkú bojachtivosť. Všetky útoky uskutočnili partizánske skupiny, ktoré ostreľovali americké konvoje, inštalovali výbušné zariadenia, alebo otvorene zaútočili na dom, kde sa americkí žoldnieri nachádzali.

Donald Trump na dianie v Manbidži reagoval plánom stiahnuť amerických vojakov zo Sýrie, čo odmietajú predstavitelia protitrumpovskej opozície. Ak neumožnia Trumpovi amerických vojakov zo Sýrie stiahnuť, straty Američanov budú narastať, čo Trump určite využije v boji proti americkej opozícii, americká verejná mienka bude pritom na jeho strane. Trump pritom argumentuje, že americkí vojaci svoj hlavný cieľ – porážku ISIS splnili, zvyšky ISIS už nebude problém v Sýrii vyčistiť, čo samozrejme Američania ešte dokončia.

Do krízy v Manbidži sa rozhodlo vstúpiť aj Francúzsko, ktoré sa snaží zvýšiť svoj rating. Francúzi už poslali 50 vojakov francúzskej Cudzineckej légie na pomoc Kurdom. Ide o propagandistickú účasť, francúzski vojaci v podobe inštruktorov nebudú môcť výraznejšie ovplyvniť turecké aktivity na severe Sýrie, 50 bojujúcich francúzskych legionárov takisto nepredstavuje hrozbu, ktorej by sa Turci a protureckí bojovníci obávali. Prípadný turecko-francúzsky konflikt by však mohol mať nepríjemný dopad na pevnosť NATO.

Západ bije na poplach kvôli rozširujúcej sa spolupráci triumvirátu Moskva – Teherán – Ankara. Tá sa pretavila okrem iného aj do dodávok moderných ruských zbraní Iránu a Turecku. Irán dosiaľ nezískal S-400, dodávka Turecku však predstavuje pre Rusko prioritu. Ak získa S-400 Turecko, je veľmi pravdepodobné, že tento zbraňový systém získa v pomerne krátkej dobe aj Irán. Netreba však zabúdať na skutočnosť, že triumvirát Moskva – Teherán – Ankara obsahuje viacero protirečení, pretože všetky tri krajiny sledujú aj svoje vlastné politické ciele a spája ich najmä spoločný cieľ a tým je eliminácia amerického vplyvu.

Američania sú v nezávideniahodnej situácii. Vstup Francúzska do konfliktu v Sýrii prináša so sebou ohrozenie celistvosti NATO, konflikt Washington – Ankara sa neohraničuje len na kurdskú otázku a nemá len taktický charakter. Ide o vážny strategický konflikt. Washington nedokáže zastaviť ambície Erdogana v moslimskom svete a rovnako sa Ankara vymkla spod kontroly EÚ, ktorá nedokáže presadiť svoje predstavy. Navyše Turci sa stavajú k Američanom a Západu značne podozrievavo, pretože neúspešný pokus o vojenský prevrat Erdogan západným politikom a USA len tak ľahko neodpustí. Pre Erdogana bol pokus o zinscenovanie štátneho prevratu v Turecku prekročením povestnej “červenej línie”, na základe tohto pokusu Erdogan proti USA a EÚ pritvrdil, využil k tomu pomoc, ktorú Turecku poskytlo Rusko.

Spoliehať sa na tureckú vďaku samozrejme Rusko nemieni. Rusko dokonale chápe pozíciu Erdogana a vie, že Erdogan sleduje v prvom rade vlastné záujmy a nemá žiadne problémy lavírovať. Spolupráca s Ruskom Turecku momentálne vyhovuje, Západ robí diplomatické chyby, takže sa Turecko nachádza v koalícii s Ruskom a Iránom. To sa však môže zmeniť, no Rusko, ktoré nezasahuje do vnútorných záležitostí Turecka a navrhuje všetkým stranám konfliktu výhodné riešenia je garanciou toho, že Turecko aj naďalej bude súčasťou protiamerického bloku na Blízkom východe.

Gevorg Mirzajan