Prezident Ruskej federácie takisto pripomenul, že Európsky parlament v nedávnom uznesení fakticky dal na tú istú úroveň “nacistických agresorov a Sovietsky zväz“.
“Takmer obviňuje Sovietsky zväz spolu s nacistickým Nemeckom z rozpútania druhej svetovej vojny. Akoby už zabudli, kto 1. septembra 1939 zaútočil na Poľsko a 22. júna 1941 na Sovietsky zväz,” povedal Putin.
Podľa ruského lídra sú navyše tí, ktorí sa pokúšajú polemizovať s týmto “nehanebným“ klamstvom, vopred obvinení z vedenia informačnej vojny proti “demokratickej Európe“.
Putin tiež zdôraznil, že Rusko na toto klamstvo odpovie pravdou a, že aj naďalej bude rozprávať o udalostiach Veľkej vlasteneckej vojny a zverejňovať archívy.
“Zdá sa, že niektorí z našich odporcov nevedia čítať, nevedia písať, nemajú oči a akoby nič nevedeli. A my o tom budeme rozprávať,” vyhlásila hlava štátu.
Prezident RF ďalej poznamenal, že je nutné vytvoriť všetky podmienky preto, aby sa taká tragédia, ako je Veľká vlastenecká vojna, už neopakovala.
“Musíme urobiť všetko preto, aby sme vytvorili podmienky, ktoré by v budúcnosti neumožňovali, aby sa opakovalo niečo podobné. A s týmto cieľom musíme predovšetkým propagovať pravdu o tragických udalostiach, o ktorých dnes hovoríme,” uzavrel vec ruský prezident.
Pomník vlasovcom
Zastupitelia pražských Řeporyjí v utorok aj napriek varovaniu ruského veľvyslanectva odsúhlasili, že postavia pomník vlasovcom.
S iniciatívou postaviť pamätník vlasovcom v pražských Řeporyjích prišiel kontroverzný starosta tejto mestskej časti Pavel Novotný. Svoj plán odôvodnil tým, že Vlasovci prespali jednu noc 6. mája práve v Řeporyjích. Na svojom facebookovom účte už skôr uviedol, že úplne zásadne ovplyvnili priebeh Pražského povstania a o osude Prahy sa fakticky rozhodlo v Řeporyjích.
Vlasovci boli totiž sovietski občania, ktorí sa v nemeckom zajatí nechali naverbovať do kolaborantskej ozbrojenej formácie Ruská oslobodzovacia armáda (ROA), ktorú vytvorilo nacistické Nemecko. ROA od začiatku roka 1945 bojovala na strane Tretej ríše, ale na konci vojny sa zúčastnila Pražského povstania, Prahu však do kapitulácie nemeckej armády v meste a vstupu Červenej armády opustila.