Putin odkázal Západu: Sme pripravení na všetko

Bratislava 13. marca 2024 (HSP/Foto:TASR/AP/Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin Pool Photo)

Ako uvádza Svobodnaja pressa kolektívny Západ nebude môcť vyčítať ruskému prezidentovi, že mu nedal na výber

Od rozhovoru Vladimira Putina s televíznym moderátorom Dmitrijom Kiseľovom, ktorý bol odvysielaný dnes ráno, mnohí očakávali, že pred začiatkom hlasovania 15. marca odkáže niečo voličom, ale nestalo sa tak. Jediné, čo prezident povedal priamo o voľbách, bolo, že Ukrajina sa im snaží zabrániť svojimi útokmi na ruské regióny. Venoval sa však samozrejme aj rozvoju ekonomiky, blahu obyvateľov a v tejto súvislosti spomenul aj zavedenie progresívneho zdanenia.

Rozhovor však bol určený najmä zahraničnému publiku. Prezident informoval Západ predovšetkým o pripravenosti Ruska na jadrovú vojnu:

O možnosti jadrového konfliktu

„Z vojensko-technického hľadiska sme, samozrejme, pripravení. Rakety sú v neustálej pohotovosti,“ povedal Putin, ale spresnil, že ich nemieni použiť proti Ukrajine.

O vstupe Fínska do NATO

Uviedol, že v reakcii na vstup Fínska do NATO budú na hraniciach tejto krajiny nainštalované ruské obranné prostriedky:„Nemali sme tam vojská – teraz ich budeme mať, nemali sme tam rakety – teraz ich budeme mať. Prečo to Fínsko urobilo?“ položil rečnícku otázku.Odmietnutím zbližovania s Ruskom a rozhodnutím vstúpiť do NATO Fínsko svoju bezpečnostnú situáciu rozhodne nezlepšilo.

O Makronovom strašení vstupom vojsk NATO na Ukrajinu

Sľuby francúzskeho prezidenta, že pošle vojská na pomoc Ukrajine v zóne ŠVO,Vladimír Putin vysvetlil Macronovou zúfalou reakciou na zlyhania bývalých kolonizátorov v Afrike a rastúci vplyv Ruska na čiernom kontinente.

O odpočutom rozhovore nemeckých dôstojníkov

Putin taktiež zhodnotil uniknutú nahrávku, na ktorej nemeckí dôstojníci hovoria o úderoch na Krymský most, v snahe o zastrašenie Ruska:„V prvom rade fantazírujú, povzbudzujú sami seba. Po druhé, snažia sa nás zastrašiť. Čo sa týka Spolkovej republiky Nemecko, tam sú ústavné problémy. Strely Taurus, ktoré by zasiahli časť krymského mosta, ktorý je ruským územím, by boli porušením ústavy Spolkovej republiky Nemecko,“ povedal prezident.

O mierových rozhovoroch

Keď hovoril o Ukrajine, Vladimír Putin nevylúčil mierové rozhovory s Kyjevom: „Rusko je pripravené na rokovania o Ukrajine, ktoré budú vychádzať z reálnej situácie na mieste, a nie z nejakých zbožných želaní po použití psychotropných látok“, vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin.„Rusko nedovolí, aby sa rokovania využili na to, aby sa Ukrajina pripravila na nové údery proti Rusku“.„Už nám bolo mnohokrát sľúbené, že sa NATO nebude rozširovať na východ a potom sa objavili na našich hraniciach. Sľúbili, bez toho, aby sme išli do histórie, že vnútorný konflikt na Ukrajine sa vyrieši mierovou, politickou cestou. Ako si pamätáme, do Kyjeva prišli traja ministri zahraničných vecí: Poľska, Nemecka a Francúzska. Sľúbili, že budú garantmi týchto dohôd. O deň neskôr došlo k štátnemu prevratu. Sľúbili, že budú plniť minské dohody, a potom verejne vyhlásili, že tieto sľuby neplnili, ale iba využili pauzu, aby vyzbrojili banderovský režim na Ukrajine. Sľúbili nám toho veľa, takže samotné sľuby nestačia. Bolo by smiešne, aby sme teraz rokovali len preto, že im dochádza munícia.

Putin zopakoval, že Moskva je „pripravená na seriózny rozhovor a na riešenie konfliktov mierovými prostriedkami. Malo by však ísť o seriózny rozhovor s bezpečnostnými zárukami pre Rusko, a nie o pauzu, ktorú chce nepriateľ využiť na prezbrojenie.“

O dohode so Západom

Na otázku o možnosti čestnej dohody so Západom Putin povedal, že nikomu už neverí, preto „Rusko potrebuje záruky, ktoré musia byť spísané a musia byť také, ktoré by nám vyhovovali, ktorým by sme verili.“ Podľa jeho názoru „je teraz asi predčasné verejne hovoriť o tom, čo by to mohlo byť. Ale určite sa nenecháme oklamať nejakými prázdnymi sľubmi,“ povedal Putin.

Koncom decembra ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že otázka mierových rokovaní s Ruskom je irelevantná, pričom Kyjev pracuje na vlastnom „mierovom vzorci“. Ruské ministerstvo zahraničných vecí upozornilo, že tzv. mierový vzorec „bol a zostáva zjavným ultimátom“. Moskva označila diskusiu určitých krajín o takomto mierovom vzorci bez účasti Ruska za veľmi ťažko vysvetliteľný proces.

O ekonomike Ruska

„Pokiaľ ide o to, či bohatneme alebo nie, hospodárstvo rastie, pričom v podmienkach ŠVO, v podmienkach takmer 15 tisíc absolútne divokých sankcií, to je fakt. A je to fakt, ktorý sme nezaznamenali my, ale medzinárodné hospodárske a finančné organizácie. Z hľadiska parity kúpnej sily sme skutočne predbehli Spolkovú republiku Nemecko a zaujali sme jej miesto, piate miesto medzi najväčšími ekonomikami sveta. Nemecká ekonomika sa v minulom roku zmenšila myslím, že o tri desatiny percenta. A my sme vzrástli o 3,6 percenta. Japonsko vzrástlo o malé percento. Ale ak sa bude všetko vyvíjať rovnakým tempom ako dnes, máme všetky predpoklady, aby sme Japonsko vystriedali a stali sa štvrtou ekonomikou sveta. A to v krátkej perspektíve, v nie príliš vzdialenej budúcnosti.

Ale, a tu musíme byť úprimní, objektívne je rozdiel medzi kvalitami našich ekonomík. Z hľadiska parity kúpnej sily, teda z hľadiska objemu, sme teraz skutočne piaty a máme všetky predpoklady zaujať miesto Japonska. Ale štruktúra ich ekonomík je, samozrejme, v porovnaní s našou priaznivejšia. A stále máme čo robiť, aby sme nielen z hľadiska parity kúpnej sily, ale aj v prepočte na obyvateľa mali dôstojnú pozíciu. Po prvé. A po druhé, aby sa zmenila samotná štruktúra, aby bola oveľa efektívnejšia, modernejšia, inovatívnejšia. Na tom budeme pracovať. Pokiaľ ide o príjmy, podľa parity kúpnej sily je to veľmi dôležitý ukazovateľ. Je to objem, veľkosť hospodárstva. Znamená to, že štát má prostredníctvom daňového systému na všetkých úrovniach k dispozícii prostriedky na riešenie strategických problémov. To nám dáva možnosť rozvíjať sa tak, ako si myslíme, že je pre našu krajinu potrebné.

Sankcie a preteky v zbrojení

Zradnosť Západu sa podľa Putina neobmedzuje len na sankcie. „Západ sa Rusko snaží zatiahnuť do nových pretekov v zbrojení, aby ho vyčerpal a zopakoval trik, ktorý sa mu podaril v 80. rokoch so ZSSR. Tu potrebujeme získať maximálnu návratnosť z každého rubľa investovaného do obrany. V sovietskej ére tam totiž tieto výdavky nikto nepočítal a, žiaľ, nikto nehľadel na efektívnosť. Výdavky na obranu predstavovali približne 13 % HDP krajiny – Sovietskeho zväzu. Nebudem sa odvolávať na naše štatistiky, odvolajme sa na Štokholmský inštitút (Stockholm International Peace Research Institute). V minulom roku boli naše výdavky na obranu 4 % a v tomto roku je to 6,8 %. To znamená, že sme ich zvýšili o 2,8 %. V zásade ide o citeľný nárast, ktorý však nie je absolútne kritický. V Sovietskom zväze to bolo 13 % a my sme teraz na úrovni 6,8 %.

Musím povedať, že výdavky na obranu podporujú ekonomiku, robia ju energickejšou, ale, samozrejme, existujú limity, to chápeme. Túto večnú otázku – čo je výhodnejšie, zbrane alebo ropa – máme na mysli, hoci, opakujem, aj moderný obranný priemysel je dobrý v tom, že nielen nepriamo ovplyvňuje civilný priemysel a výrobu, ale využíva inovácie potrebné pre obranu aj na výrobu civilných produktov. To je mimoriadne dôležitá vec. Ale predovšetkým, naše výdavky, samozrejme, nie sú porovnateľné, pretože v Spojených štátoch jeto 800 až 900 miliárd, áno, to je absolútne neporovnateľné s našimi výdavkami. Pritom vynakladajú obrovské množstvo peňazí na údržbuzákladní po celom svete, a to nielen na platy. A všetko tam ide do čiernej diery, nedá sa to spočítať. Tam sa míňa väčšina peňazí. Aj keď na výrobu obranných prostriedkov a zbrojenie všeobecne, tam sa tiež míňajú také peniaze, ktoré sa ťažko odhadujú.

Keď si napríklad spočítate, koľko ich stál, povedzme, ten slávny systém protiraketovej obrany, a jedna z hlavných súčastí prekonávania protiraketovej obrany z našej strany – Avangard, medzikontinentálna raketa. To sa jednoducho nedá porovnať. A my sme v podstate hyperzvukovými zbraňami zrušili všetko, čo urobili, všetko, čo investovali do tohto systému protiraketovej obrany. Takto musíme konať, ale samozrejme, bez akýchkoľvek pochybností, samotná ekonomika našich ozbrojených síl musí zodpovedať dnešným požiadavkám.

Názory politilógov na prejav

Podľa Antona Orlova, riaditeľa Inštitútu pre štúdium súčasnej politikyhlavnou myšlienkou, ktorú prezident tlmočil medzi riadkami bolo, že zlý mier je lepší ako dobrá bitka. Západ sa stále nedokáže zmieriť s tým, že Rusko posilňuje a mení sa na silného a nezávislého hráča, s ktorým treba počítať, preto pokračuje v expanzívnej politike v blízkosti hraníc Ruska.

Ochota rokovať a zároveň zmienka o jadrových zbraniach je akýmsi druhom ponuky mrkvy alebo palice, ktorú Putin prezentoval. Mnohí zčlenov NATO sú absolútne presvedčení, že Rusko nemožno poraziť na bojisku, ale neodvážia sa Američanom oponovať.

V skutočnosti Putin dáva ďalšiu šancu na zachovanie status quo bez ďalších strát, a to ľudských aj reputačných. Ak však predtým bol tento odkaz formálne adresovaný Zelenskému, teraz je adresovaný lídrom USA a európskych štátov. Tí si ešte môžu zachovať tvár a vymyslieť pre svojich občanov legendu, podľa ktorej vyjdú zo situácie ako víťazi.

Na otázku, či využijú takúto príležitosť Orlov odpovedal:„Kto vie? Ale keď si hlavy štátov naozaj sadnú za rokovací stôl, aby podpísali mierovú dohodu, čo sa skôr či neskôr stane, nikto nebude môcť vyčítať ruskému prezidentovi, že mu nenechal na výber,“ zhrnul Anton Orlov.

Jevgenij Minčenko, riaditeľ Medzinárodného inštitútu politických expertíz, zameral pozornosť na podmienky mierových rokovaní s Kyjevom a jeho západnými pánmi:„Kľúčovým bodom pre Západ je Putinovo hodnotenie podmienok možnej mierovej dohody alebo zmrazenia konfliktu na Ukrajine. Najdôležitejšie je zabezpečiť, aby sa v podmienkach, keď majú ruské vojská na fronte prevahu, rokovania nezmenili na oddych pre ukrajinskú armádu, po ktorom by nasledovalo obnovenie bojov.Inými slovami, hovoríme o dosiahnutí trvalého mieru, a na to by subjektmi rokovaní mala byť nielen ukrajinská strana, ale aj kolektívny Západ: USA a EÚ by mali Rusku garantovať stabilnú bezpečnostnú štruktúru.“

Americký podnikateľ Elon Musk reagoval na sociálnej sieti X (bývalý Twitter) na slová prezidenta Vladimira Putina o možnosti použitia jadrových zbraní v prípade existenčného ohrozenia krajiny jediným slovom: „Samozrejme“.

Prečítajte si tiež:

• Moskva má pre účasť na švajčiarskom mierovom summite dve podmienky
• Hlavným poučením z poslednej invázie Západu do Ruska je presvedčenie, že teraz má Západ lepšiu šancu