Nemeckí odborníci uznávajú, že hospodárstvo krajiny už nikdy nebude také ako predtým. A to je memento aj pre Slovensko, ktorého ekonomika je úzko naviazaná na nemeckú, ako nedávno pripomenul premiér Fico.

Po dvoch rokoch poklesu môže HDP Nemecka v roku 2025 vykázať takmer nulový rast. Informovalo o tom nemecké Centrum pre európsky hospodársky výskum (ZEW). Podľa najnovšieho prieskumu organizácie odborníci očakávajú, že hrubý domáci produkt Nemecka sa od januára do decembra zvýši približne o 0,2 %. K podobnému záveru dospeli aj analytici Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum (ifo Institute). „Podľa súčasných prognóz vzrastie HDP Nemecka v roku 2025 len o 0,2 %. To znamená, že hospodárstvo krajiny v tomto roku v podstate stagnuje,“ povedal Klaus Wolrabe, vedúci výskumného oddelenia ifo.  Predtým o zložitej hospodárskej situácii v krajine hovorila aj šéfka ministerstva hospodárstva Spolkovej republiky Nemecko Katerina Reicheová. V rozhovore pre noviny Bild uviedla, že nemecký HDP od roku 2019 takmer nerástol, pričom v súčasnosti sú v Nemecku 3 milióny nezamestnaných, náklady na energie zostávajú extrémne vysoké a „hospodársky rozvoj sa v posledných štvrťrokoch zastavil„.

Treba poznamenať, že v roku 2019 objem nemeckého HDP vzrástol o 1 %, ale v roku 2020 klesol o 4,1 % v dôsledku pandémie koronavírusu. V roku 2021 sa ekonomika začala zotavovať a vzrástla 3,7 %, ale už v roku 2022 sa rast spomalil na 1,4 % a v rokoch 2023 a 2024 ho nahradil pokles o 0,3 %, resp. 0,2 %, ako vyplýva z údajov Medzinárodného menového fondu. „Nemeckú ekonomiku ovplyvňuje viacero faktorov: odmietanie lacnej energie z Ruska, všeobecné problémy v eurozóne vrátane inflácie, ktorá zasahuje spotrebiteľský dopyt, starnutie obyvateľstva a nedostatok pracovných síl. Zároveň treba poznamenať, že v krajine je veľa práceschopných migrantov, ktorí poberajú dávky, a preto si nechcú hľadať stálu prácu,“ uviedla Natalia Milčaková, analytička spoločnosti Freedom Finance Global. Hlavnou výzvou pre nemeckú ekonomiku je však dlhotrvajúca energetická kríza, ktorá sa začala v polovici roka 2021, keď v Európe prudko stúpli ceny plynu. Igor Juškov, expert Finančnej univerzity a Národného fondu energetickej bezpečnosti, pripomenul, že vedenie EÚ sa rozhodlo upustiť od využívania fosílnych palív a staviť na rozvoj zelenej energie. To následne viedlo k poklesu investícií do uhoľného, ropného a plynárenského priemyslu, čo priviedlo k prudkému nárastu cien energií v EÚ.

„Orgány EÚ aktívne vyzývali podniky, aby neinvestovali do konvenčnej energie, ale len do energie z obnoviteľných zdrojov. Tvrdili, že po covide všetci vyjdú z karantény a prejdú na elektromobily. Podniky sa báli, že dopyt po konvenčnej energii klesne spolu s cenami, a prestali investovať do nových projektov, výstavby infraštruktúry a rozvoja ťažobných polí zo strachu, že prídu o svoje peniaze. Po covide sa však dopyt po rope a zemnom plyne obnovil, ale ponuka ho už nedokázala pokryť. Tak sa začala kríza, ktorú ešte viac prehĺbili sankcie proti Rusku v roku 2022,“ uviedol Juškov.

Sabotáž Severných prúdov a nemeckého priemyslu

Pripomeňme, že po začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine Berlín spolu s partnermi z EÚ zaviedol voči Moskve už 18 balíkov rôznych sankcií a teraz sa snažia schváliť 19.balík sankcií. Výsledkom je, že ak porovnáme údaje z roku 2021, podľa materiálov Európskej rady sa pod obmedzenia dostalo už 54 % vývozu z Európy do Ruska a 58 % dodávok z Ruska do EÚ.

EÚ predovšetkým uvalila embargo na dovoz ropy a ropných produktov z Ruska po mori a zakázala svojim spoločnostiam prepravovať ruské suroviny tankermi do iných regiónov sveta za cenu vyššiu ako 47,6 USD za barel. Európa svoje rozhodnutie vysvetlila snahou vyvinúť tlak na Moskvu a pripraviť ju o zisky z predaja uhľovodíkov. Okrem toho Nemecko zastavilo čerpanie ruskej ropy cez ropovod Družba. EÚ zároveň prudko znížila nákupy ruského plynu. Prečerpávanie suroviny cez plynovod „Jamal – Európa“ tak bolo úplne zastavené kvôli obmedzeniam zo strany Poľska a Ukrajina zastavila tranzit paliva z Ruska do EÚ cez svoje územie. Navyše bol pred tromi rokmi, 26. septembra 2022, vďaka sankciám a sabotáži zastavený tranzit cez plynovod Nord Stream. Spolu so zničením troch vetiev Severného prúdu bola narušená aj stabilita energeticky náročného nemeckého priemyslu. Nemecko zatiaľ nenašlo vhodnú a lacnú alternatívu k ruskému plynu a za vlády Angely Merkelovej boli v krajine navyše zatvorené uhoľné podniky a jadrové elektrárne. V dôsledku toho mnohé korporácie, predovšetkým výrobcovia minerálnych hnojív a chemických produktov, začali presúvať výrobu z Nemecka do krajín s lacnejšou energiou.

„Zelený” fanatizmus: Európska ekonomika v krachu, Afrika na vzostupe

Podľa hamburskej komerčnej banky zostáva index podnikateľskej aktivity (Purchasing Managers‘ Index – PMI) v nemeckom priemysle už viac ako tri roky pod kritickou hranicou 50 bodov, čo tradične naznačuje vývoj negatívnych trendov v priemysle. Podľa štúdie ZEW a Creditreform sa zároveň podmienky podnikania v Nemecku stali takými zložitými, že „čoraz viac podnikov sa vzdáva“ a ukončuje svoju činnosť. Koncom minulého roka tak v Nemecku ukončilo činnosť takmer 200 tisíc podnikateľov a spoločností. Predtým bolo možné podobný počet zaznamenať v roku 2011, keď krajina pociťovala dôsledky globálnej finančnej krízy. „Je to jasný poplašný signál pre tých, ktorí sú zodpovední za hospodársku politiku. Mnohé spoločnosti presúvajú svoju výrobu do zahraničia, zatvárajú výrobné závody alebo úplne prestávajú investovať v Nemecku,“ uviedol Patrick-Ludwig Hantsch, vedúci ekonomického výskumu spoločnosti Creditreform.    „Je pozoruhodné, že na pozadí pokračujúcej stagnácie a deindustrializácie Nemecko v posledných rokoch stratilo status najväčšej európskej ekonomiky a vypadlo z prvej päťky svetových ekonomík z hľadiska parity kúpnej sily, pričom ustúpilo Rusku. Uvádza sa to v materiáloch Svetovej banky.

Politika ničí ekonomiku

Podľa Igora Juškova má Spolková republika Nemecko stále možnosť napraviť súčasný stav v ekonomike obnovením dovozu lacného ruského plynu, najmä preto, že jedna zo štyroch vetiev Nord Streamu prežila sabotáž. Ako sa však domnieva expert, nemecké orgány sa k tomu pravdepodobne neodhodlajú, keďže v krajine teraz „prevláda politika nad ekonomikou“ a takýto krok môžu niektorí militantní spojenci Berlína vnímať negatívne. Podobný názor už skôr vyjadril aj ruský prezident Vladimír Putin. Podľa neho sa zastavenie dodávok cenovo dostupných energetických zdrojov z Ruska stalo jednou z hlavných príčin zhoršenia hospodárskej situácie v EÚ, ale vedenie Európskej komisie to odmieta uznať a zo všetkých svojich problémov ako aj z pokusov „vyvolať chaos v uliciach“ obviňuje Moskvu.

„Západné krajiny – európske krajiny – sa rozhodli odmietnuť naše energetické zdroje. No my spoluprácu neodmietame. Mimochodom, ešte je tu jedna vetva Nord Streamu na dne Baltského mora. Čo by mali spraviť nemecké orgány? Stačí stlačiť tlačidlo a všetko bude fungovať. Ale neurobili to z politických dôvodov. A ich najdôležitejší partner za oceánom… vytvoril také podmienky, že sa celý sektor nemeckej ekonomiky presúva do Spojených štátov, pretože tamojšie úrady vytvárajú výhodnejšie podmienky pre podnikanie… To vyvoláva zodpovedajúcu reakciu, pretože životná úroveň ľudí klesá. To je zrejmé, to sú štatistické údaje samotných európskych krajín,“ uviedol Putin.

Treba poznamenať, že v minulom roku bol spolu s Nemeckom zaznamenaný pokles HDP v ďalších štyroch európskych krajinách: vo Fínsku (-0,1 %), Estónsku (-0,3 %), Lotyšsku (-0,4 %) a Rakúsku (-1,2 %). Medzitým ekonomika celej eurozóny vyrástla len 0,9 %, ako ukázali údaje Európskej komisie. Stagnácia nemeckej ekonomiky vytvára tlak na tempo rastu HDP celej eurozóny. Nemecko už nebude môcť byť donorom pre ostatné európske krajiny, ktoré majú napríklad problémy s obsluhou dlhu. Navyše, pri slabej ekonomike môže samotná Nemecká spolková republika čeliť rastúcemu rozpočtovému deficitu a následne aj štátnemu dlhu, takže „klub“ najzadlženejších štátov EÚ bude mať pravdepodobne ďalšieho člena. Nemeckí experti však nestrácajú nádej, že sa nemecká ekonomika vráti na pozitívnu trajektóriu. Podľa analytikov ZEW tak môže HDP Nemecka v roku 2026 vzrásť o 1 % a v roku 2027 o 1,4 %. Odborníci ifo zase predpovedajú rast o 1,3 % v roku 2026 a o 1,4 % v roku 2027, ale uznávajú, že základné problémy hospodárstva sa v dohľadnej dobe pravdepodobne nevyriešia. „Oživenie bude poháňané najmä fiškálnymi expanzívnymi politikami, najmä zvýšenými verejnými výdavkami na obranu a infraštruktúru…. Oživenie však bude slabšie ako v minulých cykloch, keďže hospodárstvo naďalej ovplyvňujú štrukturálne obmedzenia, ako sú vysoké náklady na pracovnú silu a energie, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a znížený dopyt po vývoze v dôsledku amerických ciel,“ uzavrel Klaus Wolrabe.

Je cestou zelená oceľ?

Nemecký priemysel sa snaží prejsť na „zelenú“ oceľ, ale takýto projekt je nákladný, píše Süddeutsche Zeitung. Po prerušení dodávok ruského plynu sa náklady zvýšili a dopyt klesá. Zemný plyn už teraz znižuje emisie CO₂ o polovicu a pomocou zeleného vodíka možno vyrábať surové železo prakticky bez emisií. Nie všetky závody sú však pripravené zvládnuť tento tlak a časť modernizácie už bola zmrazená. Staré vysoké pece ešte stále horia, ale čoskoro by mala byť aj oceľ zelená. V podnikoch, ako je závod Salzgitter, sa rozhoduje o osude: či sa kedysi vlajková loď nemeckého priemyslu dokáže znovu vydať na more, alebo skončí na dne.

Podozrivý z účasti na bombovom útoku na Nord Stream bol zadržaný v Poľsku

Oceľ je všade. V nožoch, autách, mostoch, veterných turbínach, nádržiach. Práve oceľ umožnila priemyselnú revolúciu v 19. storočí a militarizáciu Nemecka v 20. storočí. Dnes nemecký oceliarsky priemysel zamestnáva približne 80 000 ľudí, väčšinou v ekonomicky slabších regiónoch. Výroba ocele však mimoriadne škodí klíme: priemysel je zodpovedný za približne 7 % emisií skleníkových plynov v krajine. Preto spoločnosti ako Salzgitter začínajú prechádzať na ekologicky neutrálne technológie. Vynakladajú na to miliardy eur, ale dostávajú aj štedré dotácie od štátu.

Odvetvie prechádza hlbokou krízou: vysoké ceny energie, slabé hospodárstvo, tvrdá konkurencia zahraničných výrobcov. Líder na trhu Thyssenkrupp Steel Europe ruší tisíce pracovných miest a možno ho predá indickým investorom. Dokonca aj spoločnosť Salzgitter pracuje so stratou a je nútená šetriť. Nie je vhodný čas na nákladný prechod na ekologické technológie. Rodia sa ďalšie pochybnosti: či sa „zelená oceľ vyrobená v Nemecku“ môže stať úspešným príbehom. Rozsah tejto výzvy možno vidieť na príklade závodu Salzgitter.

Aké sú perspektívy?

Nemecko zaznamenalo dva roky po sebe pokles HDP. Podľa ifo Institut v roku 2025 sa očakáva veľmi slabý rast alebo faktická stagnácia. Prognózy sa sústreďujú okolo ~0-0,3 % rastu. Inflácia sa zmierňuje, ale zostáva nad ideálnou cieľovou úrovňou. Reálne mzdy sa postupne zlepšujú, keďže inflácia sa v niektorých scenároch spomaľuje viac ako rast nominálnych miezd.  Očakáva sa, že nezamestnanosť v krátkodobom horizonte mierne stúpne a potom sa do roku 2026 mierne zlepší.

Riziká a slabiny nemeckej ekonomiky

• slabý zahraničný dopyt a obchodné napätie: Nemecko je veľmi orientované na vývoz. Clá, geopolitické narušenia, oslabenie dopytu v iných ekonomikách (najmä v Číne alebo USA) môžu byť silnou prekážkou.
• Váhavosť v investíciách a štrukturálne problémy: Vysoké úrokové sadzby, regulačná neistota, volatilita cien energií a pomalé udeľovanie povolení/byrokratické prieťahy – to všetko odrádza od investícií, najmä do ekologických odvetví alebo nových technológií.
• Náklady na prechod na nové zdroje energie: Odklon od fosílnych palív, postupné ukončovanie jadrovej energetiky, rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie, vodíková infraštruktúra atď. sú nákladné výzvy, ktoré ovplyvnia marže a konkurencieschopnosť.
• Demografické tlaky: Starnutie obyvateľstva, potenciálny nedostatok pracovných síl a rastúce dôchodkové/sociálne zdravotné zaťaženie. Tieto faktory zvyšujú verejné výdavky a obmedzujú ponuku pracovnej sily.
• Neistota v politike a vonkajšom prostredí: Obchodná politika USA, globálna inflácia, klimatická politika, možné narušenie dodávateľského reťazca, spomalenie globálnej ekonomiky – to všetko predstavuje významné riziká.