Imunita voči strachu: keď spoločnosť prekoná propagandu

Tento víkend prebehli v Česku parlamentné voľby (3. – 4. októbra 2025). Ich výsledky sú jasným signálom, že kampaň založená na strachu a moralizovaní prestala fungovať.

Napriek obrovskému nasadeniu médií, mimovládnych aktivistov a verejnoprávnych inštitúcií sa „demokratickým silám“ okolo Petra Fialu a Víta Rakušana, či Zdeňka Hřiba nepodarilo presvedčiť voličov, že voľba opozície znamená koniec demokracie.

Babišovo hnutie ANO posilnilo, SPD len mierne oslablo, no udržalo sa v Snemovni. A hoci Konečnej a Sterzikovo Stačilo! skončilo mimo parlamentu, hlasy, ktoré oba tieto politické subjekty stratili, nezískala vláda – pohltilo ich ANO.

Tento výsledok je najlepšia ilustrácia, že strašenie už nefunguje.

Na ľudí v Čechách mesiace pomaly z každej chladničky vyskakovali posolstvá o „národnej zrade“, „ruských tankoch“ či varovania „slovenským scenárom“. Napriek tomu pri volebných urnách na odkazy vládnych politikov nedali a rozhodli sa inak. Nechali sa viesť vlastnou skúsenosťou, nie vládnou propagandou.

Zlyhanie politiky strachu

To, čo sme videli pred voľbami v Česku, nebolo ničím novým, ale len aplikovaním rovnakého scenára, ktorý sa na Slovensku odohral v roku 2023. Vlastne sa u nás opakuje od Kuciakovej vraždy v roku 2018. Pamätníci by namietali, že už od roku 1998. „Demokratické“ sily s monopolom na vládnutie využívajú v predvolebnej kampani infantilne jednoduchú schému: ak nevolíš nás, volíš ZLO.

Aj v Čechách súčasné vládnuce elity, ktoré sa samy označujú za „demokratické sily“, vsadili na starý recept: zastrašiť voličov hrozbou návratu „zla“.

Na Slovensku sa v roku 2023 strašilo Smerom a Ficom, v Česku Babišom, Okamurom, Konečnou a „východným obratom“. V oboch prípadoch sa opakoval ten istý vzorec: ak nevolíš nás, volíš chaos, mafiu a Moskvu.

Politici, ktorí hovorili o „obrane demokracie“, vlastne priznali, že už neveria v silu vlastných argumentov.

Z demokracie urobili marketingovú značku, ktorej obsah sa vyprázdnil.

Výsledky volieb ukazujú niečo prelomové – volič sa nedá „ohrozením demokracie“ zastrašiť. Ani na Slovensku ani v Česku. Táto emocionálna vydieračská technika už jednoducho nefunguje. Spoločnosť z nej vycítila únavu, faloš a marketingový kalkul. Namiesto poslušnosti sa spoločnosť začala brániť – nie agresívne, ale tichým odmietnutím manipulácie. Strach, ktorý mal mobilizovať, sa vyčerpal.

A to je možno prvý zdravý signál, že ľudia začínajú myslieť samostatne.

Rovnaký scenár v dvoch krajinách

Na Slovensku mala apokalyptická kampaň pred voľbami na mobilizáciu voliča PS formu absurdných sloganov:

„1. októbra nevyjde slnko“, „fašisti rozhodnú“, „Rusko zvíťazí“, „stratíš slobodu“.

V Česku to bolo civilnejšie, ale rovnako manipulatívne:

„Vlna extremismu sa valí na Prahu“, „Babiš sa dohodne s Putinom“, „posun na Východ“, „slovenský scenár“.

Premiér Petr Fiala varoval pred „vládou národnej zrady“, minister Rakušan hovoril o „zápase o existenciu Česka“. Zjavná snaha bola rovnaká – vydesiť voliča predstavením katastrofy, ktorá nikdy nenastane.

O politickú diskusiu už dávno nejde. Na tú už „demokrati“ rezignovali. Ono je oveľa pohodlnejšie označiť oponenta nálepkou fašista, extrémista, či proruský kolaborant ako s ním diskutovať, v argumentácii hľadať pravdu. To, čo charakterizuje „demokratické“ kampane, je skôr psychologickou manipuláciou ako snahou o dialóg. Ich cieľom nie je hľadať pravdu, ale udržať moc tým, že sa voličovi zoberie odvaha pochybovať.

Kríza dôvery – keď slovo „demokracia“ stratí obsah

Ak niekto označí sám seba za „demokrata“ a oponenta za „extrémistu“, už to nie je demokracia, ale morálny monopol.

Scenár je rovnaký a aplikoval sa v oboch krajinách: spoločnosť sa rozdelí na „dobrých“ a „zlých“, pričom „demokratom“ stačí označiť ZLO. DOBRO voličovi vyplynie samo a stotožní si ho s tými, čo pomenujú ZLO. Toto dramatické rozdelenie spoločnosti podporia „nezávislé“ médiá a „apolitické“ zahraničím platené mimovládky. A dojem, že pre „demokratického“ voliča, existuje len jediná správna voľba je na svete.

Spochybniť ju môže len „nedemokratický“ volič. To je buď „dezinformátor“, „ruský agent“ alebo „fašista“ či kolaborant. A toho možno aj dehumanizovať, ako tvrdí dlhoročný politický komentátor, Peter Schutz a s ním aj redakcia SME, keďže jeho komentár končiaci výzvou na dehumanizáciu voličov Smeru, čo môže viesť k fyzickej likvidácii názorového oponenta, vydala. Dokonca v tlačenej podobe.

V mene obrany demokracie sa tak postupne stráca samotná podstata demokracie – pluralita.

Paradox boja proti dezinformáciám

Práve „obrancovia“ demokracie, ktorí najhlasnejšie kričia o klamstvách a ruských trolloch či proruských médiách, Putinom platenej piatej kolóne, vytvárajú obrovský systém, ktorý na šírení poloprávd a strachu sám stojí.

Po celej Európe – a v Česku obzvlášť – vznikli štátne agentúry, grantové centrá, mimovládne siete a „fact-checkerské“ platformy, ktoré dostávajú od štátu, z EÚ, USA, či Spojeného kráľovstva milióny eur na „boj proti dezinformáciám“. O jednej (Štít demokracie), pred voľbami u našich susedov veľmi aktívnej, ktorá našla spriaznené duše aj medzi slovenskými bojovníkmi proti dezinformáciám a „proruským“ médiám sme písali tu.

Imunita spoločnosti – precitnutie voliča

Lenže spoločnosť sa donekonečna masírovať nedá. Po rokoch moralizovania, strašenia falošnými apokalypsami, jednostrannej mediálnej masáže, sa v ľuďoch prebúdza zdravý skepticizmus. Nie vo forme rezignácie, ale vo forme kritickej imunity. Vyzerá to tak, že Česi už neberú vážne výkriky o „slovenskom scenári“ ani morálne prednášky o „hodnotách EÚ“. Zisťujú, že reálne problémy – inflácia, bývanie, bezpečnosť – nemá kto riešiť, pretože elity utiekli do ideologickej sebalásky.

Ľudia prestávajú veriť, že by ich slobodu mohol ohroziť niekto z opozície. Začínajú tušiť, že ju ohrozuje skôr ten, kto ich manipuluje v mene dobra. A je to správne. Človek by mal vždy spozornieť, keď mu niekto tvrdí, že vie, čo je pre neho dobré bez toho, aby mu išiel príkladom.

Paradoxom doby je, že ak sa niečo „demokratom“ naozaj darí, tak učiť ľudí kriticky myslieť. Nie cez drahé kurzy, príručky a grantové akadémie, ale práve cez svoje vlastné kampane založené na strachu a klamstve. Čím viac sa snažia manipulovať verejnosť, tým viac ju prebúdzajú.

Kriticky mysliaci volič sa odvracia od propagandy a hľadá autentickosť. Nie je to extrémizmus, ale pokojný protest proti pretvárke.

Keď propaganda stratí účinok

Dnešné kampane založené na strachu už nemobilizujú. Dokonca ani mladých, voličov bez životných skúseností, na ktorých sú primárne cielené. Aj tých skôr unavujú. Ľudia sa stali imúnni voči moralizovaniu aj zastrašovaniu. Klesá dôvera v médiá, fact-checkerov, zahraničím riadenú občiansku spoločnosť. A namiesto „boja proti dezinformáciám“ vzniká boj o dôveru.

Politici, ktorí nedokážu ponúknuť reálne výsledky, siahajú po starom triku – vyvolať paniku. V prvý deň volieb šírila polícia ČR na sociálnej sieti X správu o dronoch nad pražským letiskom. Správu, ktorá už na prvý pohľad spĺňala všetky znaky, ktoré má mať správny hoax, okamžite preberali všetky mainstreamové média:

O tom, že to už na voliča nezaberá svedčia aj komentáre pod príspevkom v duchu, že ide o trapné ovplyvňovanie volieb. Seznam.cz, ktorý sa tesne pred voľbami otvorene prihlásil k stranám vládnej koalície, teda „demokratickým silám“, sa nehanbil v deň volieb uverejniť:

„Velký počet policistů a vojáků zasahuje na pražském letišti kvůli anonymu. Opatření budou platit až do sobotního rána. Neznámá anglicky hovořící osoba oznámila, že na letiště přiletí „vyšší jednotky“ dronů. Policie z taktických důvodů nechce oznámit čas jejich údajného příletu.

„Relevanci informací vyhodnocujeme a veškerá opatření, včetně nasazení protidronové ochrany a aktivizaci odstřelovačů, vyhodnocujeme a opatření je čistě preventivní,“ oznámila policie.

Policie později doplnila, že je připravená okamžitě přijmout opatření s uzavřením vzdušného prostoru a všech příjezdových cest. „Odstřelovači cizinecké policie ze svých stanovišť sledují potenciální objekty ve vzduchu,“ oznámili policisté. Zdůraznili však, že stále vyhodnocují, zdali je hrozba reálná.

Mluvčí pražského letiště Denisa Hejtmánková Seznam Zprávám řekla, že provoz letiště zatím není nijak omezen.“

Cieľ bol jasný, na poslednú chvíľu poriadne vystrašiť ruskou hrozbou. Veď správa presne zapadá do aktuálne šíreného posolstva vojnychtivou EÚ, že ruské drony sa objavujú nad európskymi metropolami. Koho po voľbách bude zaujímať, že to bola neoverená správa. Dôležite je, že si to volič „správne“ vyhodnotí a nehodí svoj hlas „proruským“ kolaborantom, ale nám, ktorý nedovolíme, aby zlé ruské drony lietali nad Prahou a ohrozovali životy nevinných.

Lenže spoločnosť už tento trik prekukla. Český volič propagandistom ukázal, že už vie, ako to funguje: Keď sa hovorí o „hodnotách“, nasleduje obvykle zdražovanie. Keď sa spomína „obrana pravdy“, ide o útok na kritické myslenie, slobodu slova. Keď sa hovorí o spravodlivom mieri, tak nejde o bezpečnosť pre všetkých, ale o porážku Ruska vojenskou silou. A keď sa oponent nazýva „extrémistom“, väčšinou ide o politického konkurenta, na ktorého došli propagande argumenty.

Tým sa kruh uzatvára: propaganda stratila účinok, lebo stratila dôveryhodnosť. To, čo malo byť nástrojom udržania moci, sa stalo dôkazom jej úpadku.

Nádej v kríze

Áno, je to kríza. Ale nie kríza demokracie ako takej, ako tvrdia jej samozvaní obrancovia. Je to kríza jej falošnej verzie, ktorá si privlastnila morálne právo určovať, kto smie hovoriť a kto má mlčať. Je to začiatok jej očisty, návrat k pôvodnému zmyslu. K spoločnosti, ktorá sa nebojí myslieť samostatne a k voličovi, ktorý už nechce byť objektom masového psychologického experimentu.

Skutočná demokracia nezačína v úradnej budove na oddelení strategickej komunikácie ani v redakcii „nezávislého“ média, či sídle politickej mimovládky. Začína v človeku, ktorý sa nebojí myslieť inak, ako mu prikazujú. Ak sa ľudia stávajú imúnni voči propagande, znamená to, že sú ešte schopní rozpoznať pravdu od marketingu.

Demokracia sa nezrúti preto, že ľudia odmietnu moralistické kampane. Naopak – môže sa obnoviť, keď sa prestane zneužívať ako marketingová značka. A možno práve v tom je tichý triumf slovenských a českých parlamentných volieb: ľudia prestali voliť zo strachu. A to je v dnešnej Európe ten najdemokratickejší čin.