Návrhy na vyslovenie nedôvery Ursule von der Leyen predložili frakcie Patrioti pre Európu (Patriots for Europe, PfE) a Ľavica (The Left). Čo sa týka našich europoslancov sa za návrh vyslovili Milan Uhrík a Milan Mazurek z hnutia Republika (frakcia ESN) a tiež poslanci SMER-SSD (nezaradení).

Hneď dve hlasovania

Tri mesiace po tom, čo predsedníčka EK prežila svoj vôbec prvý návrh na vyslovenie nedôvery, Ursula von der Leyenová čelí nielen jednému, ale hneď dvom pokusom o zvrhnutie Európskej komisie.

Debata v Európskom parlamente sa uskutoční spoločne v pondelok, teda dnes 6. októbra  o 17:00, zatiaľ čo hlasovanie sa bude konať samostatne vo štvrtok 9. októbra o 12:00.

Hoci návrhy podané „krajnou pravicou“ a „krajnou ľavicou“, ako tieto frakcie mainstreamová tlač s obľubou označuje, sú podľa portálu Euronews odsúdené na neúspech, predstavujú novú výzvu pre von der Leyenovej zotrvanie vo funkcii a štýl riadenia, ktorý je od začiatku jej druhého mandátu pod čoraz väčším drobnohľadom.

Oba návrhy spája jeden spoločný motív: odpor voči obchodnej dohode medzi EÚ a USA a veľmi nevýhodným podmienkam, ktoré táto dohoda ukladá európskym vývozcom.

Dohoda, ktorá obsahuje aj nezáväzné sľuby vynaložiť 750 miliárd eur na americkú energiu a investovať 600 miliárd eur do amerického trhu, je naďalej terčom ostrej kritiky zo všetkých častí politického spektra.

V nedávnom prieskume 52 % respondentov označilo túto dohodu za „poníženie“ (rsp. hanbu) pre Európu.

Von der Leyenová pripustila, že dohoda je „nedokonalá“, ale trvá na tom, že je dostatočne „solídna“, aby prekonala obchodné turbulencie vyvolané americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Patrioti za Európu (PfE) a Ľavica (The Left), autori príslušných návrhov, majú spoločnú ďalšiu výhradu: dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Južnej Ameriky (Mercosur), ktorú von der Leyenová uzavrela v decembri minulého roka a ktorej právne texty sú teraz pripravené na prijatie. Obidve politické skupiny vyjadrujú obavy z potenciálneho negatívneho vplyvu na európskych poľnohospodárov.

Rovnako kritizujú aj nedostatočnú transparentnosť von der Leyenovej, čo bolo už prominentnou témou pri pokuse v júli, kedy bola hlavnou témou neslávne známa kauza „Pfizergate“, ktorá sa týkala obchodnej dohody o dodávkach vakcín medzi ňou a riaditeľom Pfizer-u Albertom Bourlom. m

V ostatných otázkach sa však návrhy líšia. Patrioti kritizujú prístup Komisie k nelegálnej migrácii a „nesprávne“ zelené politiky (Green Deal), zatiaľ čo ľavica útočí na jej „neúspech“ pri riešení klimatickej a sociálnej krízy a vojny, ktorú Izrael vedie v Gaze.

Minulý mesiac von der Leyenová navrhla čiastočné pozastavenie dohody medzi EÚ a Izraelom, čo je krok, ktorý už dlho presadzujú progresívni zákonodarcovia. Schválenie teraz závisí od členských štátov, ktoré zatiaľ nenašli kvalifikovanú väčšinu.

„Plánom je zvrhnúť Komisiu,“ povedal Thomas Shannon, hovorca strany Ľavica. „Nie je to plán na vytvorenie niečoho, čo by sme neustále opakovali dookola. Myslím si, že je úplne jasné, že teraz je ten správny čas,“ vyjadril sa.

Línie zlomu

Rovnako ako v júli sa očakáva, že von der Leyenová prežije hlasovanie o nedôvere vďaka podpore troch centristických strán: Európskej ľudovej strany (EPP), Socialistov a demokratov (S&D) a liberálov z Renew Europe (kde našli útočisko aj naši europoslanci z PS).

Proeurópska koalícia bola kľúčová pre znovuzvolenie šéfky Komisie v lete 2024, ale odvtedy sú v nej napäté vzťahy kvôli neformálnej spolupráci EPP s pravicovými frakcia a veľkému tlaku na zjednodušenie regulácií.

Napriek svojim výrazným rozdielom sa centristi zhodujú, že Parlament by nemal bagatelizovať návrhy na vyslovenie nedôvery v čase viacerých kríz doma i v zahraničí.

„Renew Europe sa nebude zapájať do tejto hry,“ vysvetlil Vincent Stuer, hovorca frakcie Renew Europe. „Hrozí nám, že znehodnotíme nástroj, ktorý by sme mohli potrebovať v oveľa vážnejších okolnostiach. Tento parlament má na práci iné veci,“ dodal.

Zelení (The Greens), ktorí majú k von der Leyenovej nejednoznačný vzťah, ju pravdepodobne podporia, hoci niektorí z jej členov môžu hlasovať za návrh Ľavice.

To znamená, že výsledky vo štvrtok rozhodne nedosiahnu potrebnú hranicu: dve tretiny odovzdaných hlasov zo 719 poslancov EP.

V júli bolo 360 hlasov proti jej odvolaniu, 175 hlasovalo za a 18 sa zdržalo hlasovania.

EÚ je politicky rozdelená

Samotná existencia dvoch po sebe idúcich návrhov však poukazuje na politickú polarizáciu, ktorej von der Leyenová čelí vo svojom druhom mandáte, okrem ekonomickej stagnácie, vojny na Ukrajine , Trumpovej administratívy, čínskej konkurencie a šírenia „dezinformácií“.

Počas júlových rokovaní predsedníčka Komisie reagovala na svojich kritikov a označila ich za „bábky Ruska“. Zároveň sa však dožadovala o obnovenie vzťahov s Parlamentom a uzdravenie rozporov v jej centristickej koalícii.

„Uznávam, že sú poslanci, ktorí síce tento návrh nepodpísali, ale majú oprávnené obavy v súvislosti s niektorými otázkami, ktoré sa v ňom spomínajú,“ povedala poslancom EP.

„To je v poriadku. Je to súčasť našej demokracie a ja budem vždy pripravená diskutovať o akejkoľvek otázke, ktorú si tento parlament želá prejednať, na základe faktov a argumentov,“ vyjadrila sa.

Hovorca Von der Leyenovej potvrdil, že predsedníčka sa zúčastní pondelňajšej plenárnej rozpravy a „bude mať príležitosť vypočuť si otázky a odpovedať na ne“.

Bude ju sprevádzať celé kolégium komisárov.

Prečítajte si tiež:

• Taliansko je paralyzované propalestínskymi protestmi
• Macron má vážny problém. Nový francúzsky premiér rezignoval. Do funkcie ho menoval len minulý mesiac