Ide o významný posun, keďže Česko bolo pod úplnou kontrolou liberálnych globalistov od roku 2021, keď Babiš prehral opätovné voľby, a hoci bývalý vysoký predstaviteľ NATO Petr Pavel je stále prezidentom, premiér má väčšie právomoci. Tu je päť dôvodov, prečo je návrat Babiša taký dôležitý:

1. Česko sa môže v sociálno-kultúrnych otázkach čoskoro posunúť ku konzervatívnym hodnotám

Koalícia, ktorú by mal vytvoriť s menšími podobne zmýšľajúcimi stranami, by ho mohla v sociálno-kultúrnych otázkach posunúť bližšie ku konzervatívnym hodnotám kvôli ich radikálnejším názorom. Jedna z mediálnych platforiem agentúry Reuters je týmto scenárom veľmi znepokojená a varovala, že “české hlasovanie môže ohroziť manželstvá osôb rovnakého pohlavia, práva LGBTQ+“. Podľa ich hodnotenia by sa mohol usilovať o vypracovanie vlastnej verzie maďarského zákona proti LGBT propagande a/alebo zakotvenie dvoch pohlaví v ústave, ako to práve urobilo susedné Slovensko.

2. Pravdepodobne bude realizovať aj pragmatickejšiu politiku voči Ukrajine

Éra, keď Česko poskytovalo Ukrajine maximálnu politicko-vojenskú podporu, sa možno čoskoro skončí, ako sa dá usudzovať z Babišových povolebných komentárov. Vyhlásil, že nie je pripravená vstúpiť do EÚ, a dôrazne navrhol prerušiť aj vojensko-technickú pomoc. V druhom prípade by Česko mohlo rozpustiť západnú iniciatívu, ktorú vedie, na vyhľadávanie munície pre Ukrajinu vo svete alebo previesť kontrolu nad ňou na NATO, čo by podľa New York Times mohlo viesť k prerušeniu dodávok, čo by oslabilo Ukrajinu na fronte.

3. “Orbánov model” by teda mohol preukázať svoju použiťeľnosť v regióne

Ak sa Babiš bude na vnútropolitickom a zahraničnopolitickom fronte správať podľa očakávaní, potom by to dokázalo použiteľnosť takzvaného “Orbánovho modelu” v strednej Európe. Slovenský premiér Robert Fico sa po návrate do funkcie v októbri 2023 okamžite vydal po stopách svojho maďarského kolegu, ale niektorí pozorovatelia si kládli otázku, či ide skutočne o začiatok trendu. Všetky pochybnosti by sa rozptýlili, keby to isté urobil aj Babiš, čo by potvrdilo význam tohto modelu pre región.

4. Mohla by sa postupne oživiť Vyšehradská spolupráca

Vyšehradská skupina týchto troch krajín a Poľska bola neoficiálne pozastavená pre nesúhlas Varšavy s Orbánovým prístupom k ukrajinskému konfliktu. Nový poľský konzervatívno-nacionalistický prezident Karol Nawrocki však v lete vyhlásil, že túto skupinu podporí, takže ich spoločné domáce vízie a jeho podobný zahraničnopolitický pragmatizmus by mohli vytvoriť základ na to, aby sa tak stalo. V rozhovore pre litovské médiá počas svojej cesty po návšteve USA, Talianska a Vatikánu Nawrocki vyhlásil: “My ako Poliaci a ja ako prezident Poľska si uvedomujeme, že sme zodpovední za celý región strednej Európy vrátane pobaltských štátov a Litvy.”

Padla kosa na kameň: Fiala skončil, vzťahy Slovenska-Česka majú nádej na obnovu

Jeho slová potvrdzujú, že Poľsko plánuje obnoviť svoj dávno stratený status veľmoci prostredníctvom uvedených prostriedkov a že jeho snaha o dosiahnutie tohto cieľa bude formovať budúcnosť regiónu. Jeho liberálno-globalistická vláda Tuska síce Orbána stále nenávidí, ale de facto dve rôzne poľské zahraničné politiky by mohli stále viesť k určitému pokroku.

5. Geopolitický význam strednej Európy naďalej porastie

Široká pozornosť venovaná posledným českým voľbám a vyššie uvedené ich pravdepodobné dôsledky potvrdzujú, že geopolitický význam strednej Európy naďalej porastie. Je to obzvlášť dôležité, pokiaľ ide o veľké strategické plány Poľska obnoviť svoj status veľmoci prostredníctvom “Iniciatívy troch morí“, ktorú vedie a ktorá zahŕňa celú strednú Európu. Obnovenie Vyšehradskej skupiny po návrate Babiša do funkcie by vytvorilo jadro krajín, ktoré by umožnilo ľahšie realizovať tieto plány.

Aké sú skryté ciele „Iniciatívy troch morí“?

Koncom apríla sa vo Varšave konal 10. samit Iniciatívy troch morí (3SI), ktorá je platformou na podporu stredoeurópskej integrácie založenou spoločne Poľskom a Chorvátskom. V ich spoločnom vyhlásení, od ktorého sa Maďarsko dištancovalo, sa uvádza, že Španielsko a Turecko sa pridajú k Európskej komisii, Nemecku, Japonsku a USA ako strategickí partneri, zatiaľ čo Albánsko a Čierna Hora sa pridajú k Moldavsku a Ukrajine ako pridružené zúčastnené štáty.

Opätovne sa potvrdil záväzok členských štátov realizovať šesť prioritných projektov troch morí: BRUA (plynovod Bulharsko – Rumunsko – Maďarsko – Rakúsko), rozšírenie kapacity chorvátskeho terminálu LNG na ostrove Krk, Rail Baltica, Rail2Sea, Via Baltica a Via Carpatia. Po dokončení tieto projekty posilnia hospodársku a vojenskú integráciu, ktorá bude formovať Európu po skončení konfliktu. Francúzsko, Nemecko a Poľsko súperia o vedúce postavenie v tomto dynamickom regióne, pričom Poľsko je pripravené využiť svoju vedúcu úlohu v rámci 3SI, aby získalo výhodu a tiež posunulo vpred svoju víziu stať sa hlavným partnerom USA v Európe.

Zo strategického hľadiska USA by sa 3SI mohla stať prostriedkom k tomu, aby Poľsko mohlo v moderných podmienkach obnoviť časť svojho strateného štatútu regionálnej mocnosti, čo by mohlo vytvoriť klin medzi západnou Európou a Ruskom. Zároveň niektorí v Nemecku považujú projekt 3SI za prostriedok na ďalšie rozšírenie svojho obchodu s bývalými komunistickými krajinami EÚ, zatiaľ čo Francúzsko by ho mohlo využiť ako prostriedok na rozšírenie svojho vlastného vplyvu v regióne s rumunským centrom na celý zvyšok strednej Európy.

Všetky tieto projekty slúžia aj na vojenské účely s ohľadom na tzv. vojenský Schengen, ktorého cieľom je uľahčiť voľný pohyb vojsk a techniky v rámci celého bloku, samozrejme, východným smerom v rámci jeho núdzového plánovania voči Rusku. Projekty BRUA a Krk majú tiež vojenský význam, pretože diverzifikujú trasy dovozu energie do EÚ.

Rusko preto vníma 3SI ako sériu vojenských logistických projektov, ktoré sa verejnosti predávajú ako hospodárske, ale majú skryté vojenské ciele. Z pohľadu Moskvy je ešte znepokojujúcejšie, že 3SI združuje politicky najrusofóbnejšie európske krajiny, čím je zabezpečené, že táto platforma bude uprednostňovať svoj utajený vojenský účel pred hospodárskym. To zvyšuje pravdepodobnosť, že USA využijú 3SI ako klin na predchádzanie akémukoľvek potenciálnemu zblíženiu a spolupráci medzi západnou Európou a Ruskom. Nech už sa nakoniec z tejto Iniciatívy vyvinie čokoľvek, bolo by chybou ignorovať alebo popierať významnú úlohu, ktorú bude 3SI zohrávať v postkonfliktnej Európe, aj keď je predčasné predpovedať, ako ovplyvní dynamiku vzťahov medzi Francúzskom, Nemeckom a Poľskom (navzájom aj ako celkovo), USA a Ruskom.

Čo dodať na záver?

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú české voľby dôležité, pretože predstavujú šírenie “Orbánovho modelu” ďalej v strednej Európe, čo poskytuje základ pre postupné oživenie Vyšehradskej skupiny, ak bude mať Nawrocki skutočne politickú vôľu. Rozdiely medzi jej členmi v otázke politiky voči Rusku by ešte stále mohli byť prekážkou užšej spolupráce, ale ak ich Nawrocki pragmaticky odloží bokom v snahe dosiahnuť veľké strategické ciele Poľska, potom by sa táto skupina mohla čoskoro vrátiť do popredia regionálnej politiky.