Bratislava 9. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Juraj Hrabko sa vyjadril aj k aktuálnemu tlaku opozície na zmeny vo vláde

V Európe sa presadzuje nový typ opozičnej politiky, postavený na presadzovaní zámerov, ktoré jej aktéri nie sú schopní reálne napĺňať, ak na to napokon dostanú príležitosť. “Takíto ľudia síce dokážu deštruovať, presadzovať záujmy, ktoré považujú za dobré a oprávnené, ale keď má prísť k ich realizácii, tak sa zľaknú a cúvnu,” komentoval pre TABLET.TV publicista  rozhodnutie britského protieurópskeho politika Nigela Faragea odstúpiť po vyhratom referende z postu lídra Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva a rozhodnutie konzervatívneho exstarostu Londýna Borisa Johnsona nekandidovať na post lídra Konzervatívnej strany.

“Teraz, keď by mali prevziať zodpovednosť za to, čo chceli a za čo bojovali, jednoducho odišli. Tento spôsob robenia politiky považujem za nešťastný. Kto má teraz viesť krajinu k rokovaniam s Európskou úniou?,” opýtal sa Hrabko. Za nesprávne však považuje aj výzvy predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a šéfa europarlamentu Martina Schulza, aby Veľká Británia implementáciu výsledkov referenda urýchlila.

„Myslím si, že výsledok referenda prekvapil aj samotné Spojené kráľovstvo. Vždy je treba počkať, kým hlavy vychladnú. Vyjadrenia oboch pánov považujem za nenáležité. Je vecou Veľkej Británie, ako s výsledkami referenda naloží,“ povedal Hrabko.

Reagoval aj na poznámku lídra #Siete Radoslava Procházku, ktorý upozornil, že sa medzi priority slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie nedostalo rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu. „Existuje takmer oficiálna stopka pre ďalšie rozširovanie Európskej únie. Treba si najprv upratať doma, v rámci EÚ, a potom sa môže pokračovať v rozširovaní. Z týchto dôvodov sa to nedostalo medzi priority. To neznamená, že sa nemôžu viesť rokovania, môže ich viesť aj minister Lajčák, ale nie ako prioritu nášho predsedníctva,“ povedal Hrabko.

Vyjadril sa aj k aktuálnemu tlaku opozície na zmeny vo vláde. „Neviem predpovedať, či odstúpi minister vnútra, nepredpokladám to ani v čase predsedníctva, ani v roku po ňom. Čo môžem povedať, je, že parlament neodvolá žiadneho člena vlády, vrátane premiéra Roberta Fica. Ak bude koalícia donútená k nejakým personálnym zmenám, vyrieši si ich vo svojom vnútri,“ povedal.

Zároveň konštatoval, že opozícia má podľa neho právo na protestné demonštrácie a aj na zvolávanie mimoriadnych schôdzí s cieľom odvolať niektorého člena vlády. „Je právom opozície, ak nie je spokojná s výsledkom rokovania, podať návrh na odvolanie ministra každý týždeň, môžu podať dvojité návrhy, tridsať poslancov a jeden návrh jeden deň, druhých tridsať poslancov a ďalší návrh na nasledujúci deň. To všetko sa dá robiť, otázka je, kam to povedie,“ povedal s tým, že ak by sa zmenou rokovacieho poriadku parlamentu obmedzilo právo opozície navrhovať vyslovenie nedôvery členovi vlády, bolo by to podľa neho v rozpore s ústavou.

Hrabko pochybuje, že by zmeny v rokovacom poriadku dokázali zlepšiť aktuálnu úroveň rokovania v Národnej rade, aj keď ju nepovažuje za dobrú. „Nedá sa to zastaviť zákonom, nariadením. Tým iba povzbudíte k ďalšej inšpirácii tých, ktorých sa to týka, aby vymýšľali niečo nové. Oblek si môžete dať ušiť, aký chcete. Ak sa zakážu tričká, viem si predstaviť, že bude mať Matovič oblek s nápisom „Fico chráni zlodejov“,“ povedal Hrabko s tým, že podľa neho sú vizualizácie lídra OĽaNO z marketingového hľadiska efektívne, nepatria však do parlamentu.

„Máte parlamenty, kde tečie krv, keď sa poslanci bijú a hádžu po sebe stoličky. Faktom je to, že súčasný parlament, dianie, ktoré súvisí najmä s týmito schôdzami a návrhmi na odvolávanie, pripomína trhovisko a kofy na trhu,“ poznamenal Hrabko.

„To, čo sa teraz deje, je možné označiť za akúsi zákopovú vojnu. Na jednej strane mimovládne strany, prím tam hrá OĽaNO a SaS, a na druhej strane zákopov je vládna koalícia. Tu už nájsť dohodu bude mimoriadne obtiažne. Hoci si myslím, že by bolo potrebné sa o ňu uchádzať. V tejto chvíli však nevidím nikoho, kto by o takúto dohodu stál a kto by ju vyjednal,“ dodal s tým, že napríklad kotlebovci sa do tohto sporu zámerne nemiešajú.

„Vyhovuje to ĽS-NS. Môže poukazovať na chyby v systéme. Pozrite sa, čo robia tí demokrati v parlamente. My to vyriešime, za nás takéto veci nebudú,“ naznačil Hrabko.

Problémom SaS a OĽaNO podľa neho je, že nepredstavujú reálnu alternatívu voči aktuálnej vláde. „Ak by mimovládne strany boli alternatívou k tejto vláde, nie je problém. Ale sú? Nie sú Richard Sulík, Igor Matovič, slovenskými náprotivkami Johnsona a Faragea? S kým chcú kooperovať po ďalších voľbách? Nehľadajú partnerov, urážajú aj tých, s ktorými by v budúcnosti mohli tvoriť vládu,“ povedal.

„Môžu vyvolávať nepokoje, ale čo potom? Keď sa stane to, čo chcú, aby sa stalo. Richard Sulík ani Igor Matovič nemôžu ísť do vlády, sami na to nebudú mať dosť voličov a nemajú nikoho, s kým by mohli ísť. Potenciálnych koaličných partnerov iba od seba odháňajú a tí sa primkýnajú bližšie k SNS a Smeru,“ uzavrel Hrabko.