Washington 21. marca 2023 (HSP/nypost/Foto:TASR-Michal Svítok)
Koľko pre vás znamená fotografia? Pre Alvina Bragga zrejme znamená dosť veľa. Všetko nasvedčuje tomu, že Bragg, progresívny manhattanský prokurátor, obžaluje Donalda Trumpa za jeho platbu za mlčanie Stormy Daniels v roku 2016, informuje The New York Post
Stará veta Karla Marxa hovorí, že história sa opakuje najprv ako tragédia, potom ako fraška. Toto historicky prvé obvinenie bývalého prezidenta Spojených štátov by preskočilo rovno do frašky.
Po prvé, ide o nevkusnú a relatívne triviálnu tému.
Trumpa jeho kritici z ľavice obviňujú z podnecovania povstania s cieľom zvrhnúť ústavu a trestný čin, za ktorý sa ho chystajú dostať, pramení z milostného vzťahu s pornohviezdou v roku 2006.
Potom, čo je dôležitejšie, je tu otázka podstaty. Ak Bragg nemá na Trumpa niečo nečakané, zdá sa, že ide o obžalobu, ktorá hľadá právnu teóriu.
Všetko nasvedčuje tomu, že Bragg má väčší záujem vystaviť Trumpa poníženiu, ktoré je spojené s obvinením (prihlásenie sa, odobratie odtlačkov prstov a fotografovanie), a rozptýleniu pri obhajobe proti trestnému obvineniu než presvedčivosti samotného prípadu.
Ako minulý týždeň napísal denník The New York Times, Braggov prípad “stojí na neoverenej, a preto riskantnej právnej teórii zahŕňajúcej zložitú súhru zákonov, ktoré sa rovnajú trestnému činu nízkeho stupňa”. Inými slovami, presne to, z čoho chcete obžalovať bývalého prezidenta.
Ťažkosti s obvinením Trumpa vyplývajú z toho, že platby za mlčanie sú síce špinavé, ale legálne. Braggov prípad sa teda týka účtovníctva okolo platby.
Existuje dôvod, prečo Braggov predchodca Cyrus Vance prípad Stormy prešiel. Vyzeralo to tak, že Bragg sa namiesto toho chystá vyzdvihnúť širší obchodný prípad proti Trumpovi. Keď od toho prokurátor upustil, jeho progresívni stúpenci boli pobúrení.
Teraz, hľa, vrátil veci v plnom kruhu späť k Stormy.
Trump ako prezident brojil proti svojim politickým nepriateľom a žiadal ich zatknutie. Boli to hanebné a znepokojujúce veci, hoci, samozrejme, k žiadnemu zatknutiu nedošlo.
Bragg sa zjavne chystá urobiť to, o čom Trump fantazíroval a čo celý ľavicový vesmír charakterizoval ako zneužitie moci, keď o tom republikán iba uvažoval.
Perspektívne Braggovo trestné stíhanie sa nijako nelíši od toho, čo by sa stalo, keby bol šerif Joe Arpaio stále vo funkcii a nejako by našiel spôsob, ako dostať oslabený právny hák na Joea Bidena.
Čo by na to povedali demokrati?
Argumentom v prospech Braggovho perspektívneho kroku je, že Trump je jedinečný a jedinečne zraniteľný voči právnym obvineniam.
Trump údajne zaplatil 130 000 dolárov za mlčanie v roku 2006 po údajnej afére so Stormy Daniels.
Niečo na tom je, ale Bill aj Hillary Clintonovci mohli byť trestne stíhaní, a neboli. To isté s Richardom Nixonom po omilostení Geraldom Fordom, ktoré dnes takmer všetci považujú za štátnické a správne.
Žiadny demokrat by si nemal byť istý, či Biden nie je zapletený do toku pochybných peňazí do svojej rodiny, a už teraz vieme, že porušil zákon pri manipulácii s tajnými dokumentmi.
Niežeby prezidenti a bývalí prezidenti stáli nad zákonom, ale stará norma zhovievavosti je namieste.
Nemali by sme chcieť uskutočniť experiment, čo sa stane, keď sa prezidentský kandidát s intenzívnym sledovaním, ktorý je ostro naladený na potenciálne nespravodlivé zaobchádzanie, podrobí otvorenému politickému stíhaniu.
To znamená, že by malo byť Trumpovou zodpovednosťou nevyhrocovať už aj tak vyhrotenú situáciu, ale je to tak. To je však ďalšia predvídateľná nevýhoda toho, že sa v tomto konkrétnom prípade vydáme touto cestou.
Trumpovi nepriatelia sa nikdy nevzdali myšlienky, že “múry sa zatvárajú”, a rozhodli sa, že tam, kde majú moc, ju uskutočnia.
Opäť sa cítia oprávnení porušovať normy v reakcii na Trumpovo ohrozenie noriem.
Ako sa zhoduje väčšina všetkých, Braggovo stíhanie pomôže Trumpovi v boji o nomináciu GOP, aspoň spočiatku. Ak on má šťastie na svojich nepriateľov, krajina ho nemá, uzatváta The New York Post.