Narodil sa 12. apríla 1721  vo Vrádišti,  keď veľký  požiar, ktorý zachvátil Skalicu, zničil aj dom jeho rodičov. Skalickým mešťanostom  sa stal  už  jeho  starý otec  Martin Jakubačovič z Radimova, bakalár trnavskej univerzity (1676). Jeho otec bol mäsiarom.

Pochádzal z 10 detí, viaceré zomreli v detskom veku. Keď  mal dva roky, rodičia  sa presťahovali  späť do Skalice. Po ročnom pobyte  v mestskej škole,  kde mu boli  učiteľmi Feltin a Štefan Humora, už ako 8-ročný  študoval v rokoch 1729 – 1739 na  jezuitskom  gymnáziu.  Učiteľmi  mu  boli:  1729  Mag.  G. Foltinovič,  1730 Mag. F. Esterraicher  1731  Mag.F.X. Hallwax, 1732  Mag. J.  Zimmermann,  1733  principista Mag.  E. Koller, 1734 grammatista Mag. F. X. Esterraicher, 1735 syntaxista Mag. F. X. Roys,  1736 syntaxista P. V. Dudek,  1737 poeta Mag. Ch. Cederer,  1738  rhetor  P.  M.  Múnich,  1739  rhetor  Mag. J. Stančák.

Bol určite hudobne nadané  dieťa, preto ho rodičia od roku 1730  nechali študovať spev  a pravdepodobne aj  organovú hru  u organistu  farského kostola  Vavrinca Istvánffyho. Roku 1732 sa stal figurálnym spevákom, najprv diskantistom farského kostola, od  roku 1738 tenoristom  u jezuitov. Aj  keď na jeho hudobné  vzdelanie  rodičia vynaložili  nemalé  prostriedky, neskôr  to  rodine  prinieslo   aj  určité  úľavy.  Vo  svojej autobiografií potvrdzuje,  že  ako  člen  jezuitského kolégia dostával zadarmo  stravu a ošatenie.

Po ukončení rétoriky  sa Bajan rozhodoval  o ďalšej životnej  dráhe. Spomedzi viacerých ponúk si  vybral dráhu františkána,  rehoľníka zaväzujúceho sa žiť  podľa  pomerne  prísnych  pravidiel  osobitne  v oblasti chudoby. Dôvodov, prečo sa  rozhodol vstúpiť k františkánom, bolo asi  viacero,   ale  rozhodujúcim  bol   pravdepodobne  osobný príklad, osobná  skúsenosť, sympatia. Ponuky,  ktoré dostal od paulínov či jezuitov, boli určite výhodnejšie.

V júni 1740 sa stal novicom v Pruskom a prijal meno Paulín. Roku 1741 bol preložený  do  Jágru,  kde  začína  študovať  filozofiu. V nej pokračuje  od  roku  1744  vo  Váci  a tu  prijíma  aj nižšie svätenia. V rokoch  1746 – 1747 bol v Leviciach ako organista a pripravoval sa  na záverečné skúšky. V novembri 1746 prijal v Trnave  prvé  dve  vyššie  svätenia  a 4.  12.  1746 tu bol vysvätený za  kňaza. Primície mal  v Skalici 9.  januára 1747, prvú nedeľu  po sviatku Troch kráľov.  Primičnú hostinu mal vo františkánskom kláštore. Bol tam  prítomný celý mestský senát, pre ženy a iných hosťov bola hostina v rodičovskom dome.

Ako mladý  kňaz pôsobil  vo Váci, v Szécsény  a Jágri.  Venoval sa predovšetkým hudbe, ale tá ho neuspokojovala. Po prosbách ho predstavení  preložili   najprv  do  Prešova,   po  niekoľkých mesiacoch do Hlohovca, kde  pôsobil mimo jednoročnej prestávky v rokoch 1757-58 v Beckove,  takmer desať rokov ako organista, učiteľ  spevu a organovej hry  novicov a chodil kveštovať po okolí.

V roku  1760 prichádza  do Skalice.  Možno to súviselo s jeho rodinnými problémami. V Roku  1747 mu zomrel otec, 1750 brat  Michal, po  smrti brata  Gašpara roku 1762  tu zostala sama starnúca chorľavejúca matka, vzorná terciárka. Tu mu pridelili post kazateľa,  čím sa mu  splnil životný sen.  Okrem kazateľa najprv farského, neskôr františkánskeho kostola, kázaval Bajan na púťach,  pohreboch, primíciách i v okolí Skalice, na oboch brehoch Moravy.

Hudbe sa  asi venoval len príležitostne. Jeden rok  1771/1772 pôsobil  v Beckove,  kde sa  necítil dobre.  Po návrate  do  Skalice  sa  mu  ušli  už  len hudobnícke funkcie učiteľa  spevu  a organovej  hry.  Kázaval len príležitostne.      Intenzívne  komponoval  a odpisoval  hudobné  zborníky,  pre vlastnú  potrebu   i na  objednávku   iných  kláštorov.  Jeho zdravotný  stav sa  od polovice  sedemdesiatych rokov postupne zhoršoval. Od  roku 1775 mu slabol  zrak. K čiastočnej porážke v decembri  1783  pribudlo  prechladnutie,  problémy  s nohami i úplná  slepota.  Od  roku  1784  už  vykonával  len  funkciu spovedníka.  Zomrel  vo  veku   71  rokov, po  siedmich  rokoch trpezlivo znášanej slepoty. Pochovaný  je v krypte pod dlažbou františkánskeho kostola.

Jeho  dielo zahŕňa  podľa súčasného  poznania 4  zväzky kázní z rokov 1772 až 1776 pod  spoločným  názvom  Simplicianus moralis. Názvy zväzkov:  Devoti sermones  in Dominicis omnes ab Adventu usque ad Pascha inclusive, Devoti sermones in Dominicis omnes  a Dominica Albis usque  ad finem anni, Devoti sermones  in festa  Beatissimae Virginis  Mariae at  Sanctorum totius  anni,  Devoti   semones  quadragesimales  de  Passione Domini. Majú vyše  4 000 strán a je v nich 602 kázní prevažne jeho vlastných.  Majú nábožensko –  moralizujúce a didaktické zameranie. Bajan v nich obsiahol všetky kladné  i záporné stránky vtedajšej spoločnosti, ktoré  často ilustroval konkrétnymi  príkladmi zo svojho  prostredia. V kázňach zachoval  doklady o niektorých vtedajších  obyčajoch (svadby,  fašiangy, svätojánske ohne, stavanie  májov,  priadky  a pod.).  Jeho  reč vyznievala ako otcovský  a priateľský  rozhovor.  Spestroval  ho  rečníckymi otázkami a zvolaniami. V jeho  kázňach nie sú zriedkavé žarty, vtipy, irónia,  a rozličné veselé  príhody. Príklady čerpal  aj z vlastnej   skúsenosti  a súčasnosti.  Svojím  realistickým prístupom k človekovi, sociálnym a humánnym cítením, prednesom a štýlom   predstavuje  typ   ľudového  barokového   kazateľa. Pripravil  ich pre  tlač,  ale  pre finančné  ťažkosti zostali v rukopise.

Vyhotovil aspoň  14 hudobných zborníkov, z toho je jeden nezvestný. Sú to tieto  zborníky: Jubilus Cordis III Szépcsény 1749  zborník je  nezvestný poznáme  ho čiastočne  z odpisu A. Kmeťa. Jubilus Seraphicus II Hlohovec 1752. Harmonia Seraphica I Hlohovec 1755.  Cantionale chorale Hlohovec  1755. Beckovský slovenský spevník Beckov  1758. Promptuarium hebdomadae Sactae Hlohovec 1759. Harmonia Seraphica II Skalica 1775. Pre kláštor v Hlohovci  Jubilus   Cordis  I Skalica   1776.  Pre  kláštor v Hlohovci  Harmonia Seraphica  III Skalica  1777. Pre kláštor v Pruskom Jubilus Cordis II Skalica 1777 pre kláštor v Pruskom Harmonia Seraphica IV Skalica 1779. Jubilus Seraphicus Skalica 1779.  Promptuarium chorale  Skalica 1780.  Možno pre  kláštor v Okoličnom. Skalický slovenský  spevník Skalica 1783. Skladby sú  v zborníkoch  zaznamenané,  ako  je  to  pre františkánov typické  v partičele  a väčšinou  anonymne. Identifikácia je obtiažna. Jadro jeho zborníkov okrem vlastných skladieb tvoria diela  spolubratov  P.Norbera  Fojta,  P.Engelberta Krena, Fr. Adama Marmankoviča, P. Juraja  Zruneka. Tiež skladby rakúskych františkánov,  tiež  zborníky  domáce (Cantus  Catholici)  aj české. Z nášho pohľadu je pozoruhodná  skutočnosť, že väčšinu zborníkov vyhotovil  práve v Skalici. Sú  tam také kompozície, ktoré majú miestny význam  a vznikli zo skalického prostredia, napr.  omše  na  počesť  sv.  Juraja,  sv. Pavlína, sv. Urbana a iné.

V JKS  používanom i dnes z celkového počtu 541 piesní až 21 uvádza autora P. Paulína Bajana. K najčastejšie spievaným patria č. 201 Raduj sa Cirkev Kristova, č. 385 Veseľ sa nebies kráľovná, č. 5  Buď Mária pozdravená, č.  22 Už z neba  posol schádza, č. 81  Sem  pospešte,  nemeškajte,  č.  211  Žiaľ  v radosť sa už premenil, č. 429 Sv. Peter, sv. Pavol.

Doteraz  sa  nespomínal   Bajanov  traktát  z morálnej teológie,  Vác  1745-46.  Pravdepodobne  je  to jeho záverečná práca  teologického  štúdia.  Má  vyše  700  strán  latinského rukopisu.  Je   to  vlastne  12   traktátov  zaoberajúcich  ba jednotlivými   sviatosťami,   problémami   ľudských skutkov, svedomia, desatora a podobne.

Životná  dráha P.  Paulína Bajana  má vo františkánskej reholi tri  etapy, v ktorých  sa jeho hudobnícka  a kazateľská činnosť prekrývali  len obmedzene: 1.  etapa 1740 –  1760 bola poznamenaná  komponovaním,  odpisovaním  hudobných  zborníkov a pedagogickou činnosťou. V 2. etape 1760 – 1775/76 bola hudba v úzadí,  venoval  sa  kazateľskej  činnosti.  V 3.  etape sa dostala  k slovu  opäť  hudba,  o čom  svedčí 8 zborníkov aj početné nové  skladby, kazateľskú činnosť  vykonával len popri hudbe.  Sám sa  cítil v zmysle pôvodu  ako Skaličan a Slovák.

Chcel   byť   predovšetkým    dobrým   kňazom.   Hoci   patril k najvýznamnejším  hudobníkom,  no nemôžeme  ho  pokladať  len za osobnosť slovenskej hudby, literatúry, jazyka. Na prvom mieste bol  kňazom a kazateľom a až akosi  „z núdze“  i hudobníkom. Cítil  sa byť  duchovným  otcom  chudobného ľudu.  Bol obľúbený najmä  medzi jednoduchým  ľudom, o čom svedčí  skutočnosť, že práve jeho  si želali v najťažších chvíľach života.  V službe ľuďom videl svoje hlavné poslanie.

Ľudovít Košík