Keď niektorí demokrati pripomínajú, že aj Slováci emigrovali do USA a Kanady, kde hľadali prácu, porovnanie s utečencami z Blízkeho Východu absolútne neobstojí. Emigranti – Európania v cudzej krajine dodržiavali obvyklé pravidlá hry, prispôsobili sa, mnohí sa prakticky asimilovali. Prisťahovalci z Afriky a Ázie majú iba jeden taký maličký nedostatok: nikdy sa neprispôsobia pravidlám hry v krajine, do ktorej nasťahujú. Chcú tam nastoliť vlastné zákony a žiť tak, ako si zvykli vo svojej krajine pôvodu. A potom už aj domáci sa cítia ako cudzinci. Viaceré európske mestá majú vlastné „blízkovýchodné raje“. Iba jeden – jediný príklad. Skúste si odskočiť do krásneho historického francúzskeho mesta Marseille…

Niet sa čomu čudovať, že lídri viacerých európskych štátov, ktorí vycítili nálady verejnosti, sa postavili na parohy a robia všetko, aby sa na ich územie nedostali žiadne utečenci z Afriky a Blízkeho Východu. Čudujeme sa im? A práve tento problém zázračne zjednotil všetkých premiérov V-štvorky, ktorí húževnato odolávajú nátlaku zo strany Bruselu, Berlína a Paríža. Aj na nedávnej schôdzke s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom počas rokovaní v Bratislave odmietli prerozdeľovanie utečencov v rámci Európskej únie na základe kvót. Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko sú pripravené pomôcť riešiť migračnú krízu na základe dobrovoľnosti. Sú ochotní pomáhať utečencom – ale radšej na ich území. Sú ochotní podniknúť viaceré aktivity v domovských krajinách utečencov – len aby zostali tam a neťahali sa do Európy. Možno to nie je zlý nápad – urobiť poriadok v týchto krajinách…

Žeby sa takto búrili iba postsovietske krajiny? Vôbec nie. Napríklad naši susedia v Rakúsku tiež diametrálne zmenili prístup k prisťahovalcom. Rakúsko v krátkom čase pozastaví všetky nové azylové konania a sústredí sa na vracanie a vyhostenie odmietnutých azylantov. Potvrdila to aj rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová.

To, že utečencov nechcú Anglosasi, to už vieme. Briti odmietajú prijímať utečencov a využívajú svoju váhu mocného štátu – nech sa im niekto pokúsi rozkazovať! Je zaujímavé, že presne tak postupujú aj Anglosasi na opačnej strane zemegule. Austrália platí utečencom tisíce dolárov za to, aby stiahli žiadosti o azyl a vrátili sa do domovských krajín. Nie sú to chýry. Oficiálne to potvrdil aj austrálsky minister pre imigráciu a ochranu hraníc Scott Morrison. Dosť prísne pravidla platia aj pre tých, ktorí sa mienia presťahovať do Kanady.

A čo naši kamaráti v malých štátoch Európy – takých, ako Slovensko? Každý sa bráni po svojom. Napríklad nová dánska vláda plánuje znížiť na polovicu sociálne dávky, ktoré dostávajú od štátu prisťahovalci. Asi netreba vysvetľovať, čo je cieľom tohto opatrenia: spomalenie a radšej zastavenie prílevu imigrantov do krajiny. Tieto opatrenia presadzujú predovšetkým pravicoví populisti z Dánskej ľudovej strany, ktorí držia pri moci menšinovú vládu premiéra Larsa Lokkeho Rasmussena. Navyše zakladateľka tejto strany Pia Kjaersgaard sa v piatok stala predsedníčkou dánskeho parlamentu, kde má širokú podporu.

Okrem toho dánska vláda mieni zaviesť kontroly na hraniciach, aby zastavila pašerákov a nelegálnych migrantov. Dánsky minister zahraničia Kristian Jensen vysvetlil, že toto opatrenie neporuší pravidlá schengenského priestoru, kde platí voľný pohyb osôb, a bude prijatý po dohode s Európskou úniou. Dánska vláda uviedla, že sociálne dávky pre prisťahovalcov klesnú zo súčasných 11 300 dánskych korún (zhruba 1 500 eur) mesačne na 6 tisíc dánskych korún (okolo 800 eur). Tí, ktorí zložia skúšku z dánštiny, dostanú bonus vo výške 1 500 dánskych korún (okolo 200 eur) za mesiac. Do budúcna vláda plánuje aj ďalšie sprísnenie pravidiel pre presťahovalcov.

Analytici pripomínajú, ž vlani požiadalo o azyl v Dánsku okolo 15 tisíc ľudí, čo je dvojnásobok v porovnaní s rokom 2013. Niet sa čomu čudovať, že dánska vláda reguluje prílev cudzincov. Podobné opatrenia pripravujú viaceré európske štáty. Kým Brusel, Paríž a Berlín presadzujú kvóty a vymýšľajú nové pravidla, ako prijímať prisťahovalcov, drvivá väčšina európskych štátov pracuje práve na tom, ako maximálne obmedziť alebo úplne zastaviť tento proces. A hlavnou príčinou je neprispôsobivosť prisťahovalcov.

Eugen Rusnák