Príliv migrantov do Európy sa zvyšuje. Riešenie ponúka Rakúsko aj Taliansko

Európa 7. júna 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Petros Giannakouris)

Migranti si do Európy hľadajú nové cesty, po uzavretí tých doterajších. Rakúsky kancelár požaduje ochranu vonkajších hraníc, ale aj vnútorných

Web idnes.cz informuje, že po zákroku pobrežnej stráže v Líbyi si pašeráci ľudí začali vo väčšej miere presúvať svoju nekalú činnosť do susedného Tuniska. Keď sa počas víkendu potopil čln so 180 ľuďmi a zahynulo najmenej 68 migrantov, väčšinou to boli Tunisania utekajúci pred nezamestnanosťou a ekonomickou krízou v krajine. Podľa nemenovaného tuniského ministerského úradníka, v tomto roku sa na tuniských brehoch zadržalo okolo 6-tisíc migrantov, pričom v rovnakom období minulého roka to boli len stovky.

A nejde len o trasy z afrických krajín. Aj na Balkáne si hľadajú možnosti, ako prejsť. Bosna zaznamenala prudký nárast počtu príchodov migrantov, ktorí sa potom snažia dostať do Európskej únie cez susedné Chorvátsko. Bosniansky minister bezpečnosti Dragan Mektić vraví, že počas víkendu zaznamenali zvýšený počet ilegálnych migrantov, okolo 350. “Niekde sa im podarilo objaviť cestu, ktorú sme ešte neidentifikovali,” poznamenáva.

Stránka InfoMigrants pridáva údaje od Mektića, že Bosna mala vyše 5-tisíc nelegálnych migrantov zaregistrovaných v roku 2018 a letné mesiace by mohli počet ešte zvýšiť, takže do konca roka by sa to mohlo viac ako zdvojnásobiť.

Bosna má však nedostatok financií, slabú infraštruktúru, ktorá ešte stále pretrváva od balkánskej vojny, a aj ďalšie nedostatky. Aby ako-tak zvládla prílev utečencov, Mektić musel požiadať rozvojovú banku Rady Európy (CEB) o 1 milión eur. Pomáha aj Červený kríž, ktorého pracovník Selam Midzić vraví, že každý deň privezú autobusy zo Sarajeva okolo sto migrantov. “Robíme všetko, čo treba, ale aj my máme svoje medze,” povedal agentúre AFP s tým, že situácia si vyžaduje isté riešenie.

K niekoľkým sľubným pokusom už aj došlo. Napríklad v blízkosti Mostaru na juhu krajiny bolo zriadené prijímacie centrum pre migrantov a ďalšie dve sú plánované blízko Sarajeva a do blízkosti chorvátskej hranice. Ale podľa Mektića by sa siete pašerákov rýchlo objavili aj pri týchto strediskách. Tí údajne pýtajú 1000 eur za každú osobu, ktorú sa pokúsia previesť do Chorvátska. Hranicu tvoria rieky a horské pásma, čo sťažuje prechod.

Riešenie, ako si poradiť s migrantmi, ponúka nový taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Ten pre agentúru ANSA v stredu povedal, že vláda vytvorí “uzavreté” centrá migrantov a repatriácií, takže čakatelia na deportovanie do svojej vlasti nebudú môcť vyjsť z migračného strediska. “Ľudia nechcú, aby niekto odchádzal ráno o ôsmej a vracal sa o desiatej večer a robil problémy v priebehu dňa, pretože nevedia, čo robiť,” vyhlásil Salvini s tým, že súhlasiť budú aj niektoré regionálne správy, hlavne tie, kde sú predstavitelia sympatizanti Ligy Severu.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz vyzýva posilniť hranice

Kancelár Kurz v stredu pri stretnutí s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudem Junckerom zdôraznil, že občania európskych krajín očakávajú od EÚ zaistenie stability a poriadku. S tým súvisí aj zvládnutie migračnej krízy, čo je prioritou blížiaceho sa rakúskeho predsedníctva Európskej únie.

Už dva roky nemožno nájsť riešenie v azylovej reforme. Aj nedávne rokovanie ministrov vnútra ukázalo hlboké rozpory kvôli názorom na mechanizmus kvót, ktoré odmietajú krajiny strednej a východnej Európy, ku ktorým sa pridáva aj Rakúsko. Rokovať o tom budú ešte premiéri členských krajín na samite koncom mesiaca.

Kurz bude stáť na tom, aby sa zlepšila ochrana vonkajšej hranice, ale aj tých vnútorných. Okrem kvót, kde sú zložité rokovania, v iných veciach podľa neho je vcelku zhoda, ako napríklad zvýšenie financií aj mandátu európskej pobrežnej a pohraničnej stráže či snahy o čo najväčšie obmedzenie migračných prúdov ešte pred vstupom do Európy. Juncker je za odstránenie existujúcich kontrol na vnútorných hraniciach a za posilnenie ochrany vonkajších hraníc.