Môj profil 
Predplatné
Dôveru Slovákov v Rusko mohol napríklad ovplyvniť rusofilský odkaz niektorých Štúrovcov, sociálne skúsenosti Slovákov po druhej svetovej vojne či technologické pozdvihnutie slovenského poľnohospodárstva za komunistického režimu. “V Poľsku je nedôvera k Rusku hlboko zakorenená v historických skúsenostiach a je podporovaná i aktuálnym politickým diskurzom,” povedala dnes na tlačovej konferencii v Bratislave Oľga Gyarfášová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Vzťah k Ukrajine je vo V4 poznamenaný vysokou nedôverou, upozornil inštitút. Môže ísť o obavy z politickej nestability a hrozby súvisiace s rusko-ukrajinským konfliktom. Pod prevažujúcu nedôveru sa tiež mohli podpísať nižšia informovať o Ukrajine či trvalejšie faktory.
Vyšehradskú spoluprácu považuje za najviac zmysluplnú Slovensko (70 percent) na rozdiel od Česka (50 percent), Maďarska (43 percent) a Poľska (41 percent). Za vysoké percentá u Slovákov môže verejne prezentovaný záujem slovenskej politickej reprezentácie o spoluprácu V4. Obyvatelia všetkých štyroch krajín preferujú najmä vzájomnú ekonomickú a obchodnú spoluprácu. Nasleduje bezpečnosť a obrana, na treťom mieste je presadzovanie spoločných záujmov v rámci Európskej únie.
Vo V4 si nadpriemerne dôveruje Česká republika a Slovensko – takmer štyri pätiny respondentov v oboch krajinách vyslovuje dôveru tej druhej. Slováci potom dôverujú Rakúšanom (49 percent) a Poliakom (40 percent). Maďari sú až na deviatom mieste (30 percent).
Poliaci najviac dôverujú Slovákom (69 percent), nasledujú Česi (61 percent) a Maďari (61 percent). U českej verejnosti v rebríčku dôveryhodnosti nasledujú po Slovákoch (79 percent) a Francúzoch (59 percent) Poliaci, Angličania a Rakúšania (58 percent), Maďarom verí 37 percent.
Maďarsko je spomedzi krajín V4 jedinou, kde má verejnosť najpriaznivejšiu bilanciu dôvery a nedôvery ku krajine mimo V4 – Nemecku (62 percent). Za ním nasleduje Poľsko (58 percent). Česko a Slovensko sa delia o štvrté a piate miesto (obe krajiny po 40 percent).
.jpg)
