Môj profil 
Predplatné
Američania sú v súčasnosti viac znepokojení Iránom ako bezpečnostnou hrozbou pre Spojené štáty, než boli minulý rok, no len málo z nich by podporilo “preventívny” útok na iránske ozbrojené sily. Ak by však Irán napadol vojenské jednotky USA ako prvý, podľa štyroch z piatich Američanov by Spojené štáty mali reagovať vojensky – úplnou inváziou alebo obmedzenými leteckými údermi, ukázal prieskum zo 17. – 20. mája.
Historicky napäté vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom sa zhoršili v máji po tom, ako prezident USA Donald Trump pritvrdil svoj protiiránsky postoj a obnovil všetky sankcie zamerané voči vývozu iránskej ropy. Ešte vlani rozhodol o vystúpení Spojených štátov z tzv. jadrovej dohody veľmocí s Teheránom z roku 2015.
USA vyslali začiatkom apríla do oblasti Perzského zálivu lietadlovú loď a ďalšie sily, čo označili za reakciu na spravodajské informácie, podľa ktorých môže Irán pripravovať útoky na americké záujmy, čo Teherán popiera.
Predstavitelia Spojených štátov i Iránu uviedli, že si vojnu neželajú, aj keď na oboch stranách sa objavili bojovné vyhlásenia, konštatuje Reuters.
Takmer polovica – 49 percent – Američanov nesúhlasí s tým, ako republikán Trump postupuje v prípade vzťahov s Iránom, vyplýva z prieskumu. Dôrazný nesúhlas v tejto otázke v ňom vyslovilo 39 percent respondentov.
Prieskum tiež ukázal, že 51 percent dospelých Američanov si myslí, že USA a Irán sa dostanú do vojny v najbližších rokoch. Ide o osem percent viac v porovnaní s podobným prieskumom z júna minulého roka.
Irán označilo 53 percent dospelých v USA za buď “vážnu” alebo “bezprostrednú” hrozbu (o šesť percent viac než vlani). Severnú Kóreu za hrozbu považuje 58 percent a Rusko 51 percent Američanov.
Väčšina – 61 percent – Američanov okrem toho stále podporuje dohodu z roku 2015, ktorú svetové veľmoci dosiahli s Iránom s cieľom zabrániť mu získať jadrové zbrane – výmenou za zrušenie sankcií.
.JPG)
