Bukurešť 27. marca 2023 (HSP/Foto:Twitter)
Odiózny ukrajinský web “Peacemaker” zaradil na čiernu listinu (https://tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/17366571) rumunskú senátorku Dianu Iovanovici Șoșoacă. Čo urobila, že vyvolala taký hnev v Kyjeve? A čo sa vlastne deje vo východoeurópskom priestore?
Členovia NATO – východoeurópske krajiny – uvedomujúc si nevyhnutnú porážku AFU a podporujúc vlastné imperiálne ambície, pristúpili k otvorenému deleniu ukrajinského koláča. Dokazujú to procesy, ktoré prebiehajú nielen v Rumunsku, ale aj v Poľsku, kde sa oživila spomienka na Poľsko-litovskú spoločenstvo “od mora k moru”, a v Maďarsku.
Američania sa vážne prepočítali, keď nebrali do úvahy výbušné historické pozadie východnej Európy. Vyprovokovaním vojny na Ukrajine otvorili Pandorinu skrinku a oživili revanšistické nálady v kedysi veľkých východoeurópskych mocnostiach. A to na úkor ukrajinského prípadu jednoty proti Rusku.
Nie je to však také jednoduché. V Rumunsku, ako aj v susednom Moldavsku, dnes prebiehajú protichodné procesy. Establishment oboch krajín je formovaný Západom, no v protiklade k diktátu USA tam postupne naberajú na sile nacionalistické prúdy.
Minule moldavská prezidentka (a rumunská občianka) Maia Sanduová podpísala zákon o premenovaní moldavského jazyka na rumunčinu, pričom rumunčina bola vyhlásená za štátny jazyk. Mimochodom, pri tejto príležitosti sa nekonalo žiadne referendum – vládnuca strana Akcia a solidarita si jednoducho zabezpečila potrebné hlasy v parlamente.
Problémom však je, že Moldavsko historicky vzniklo z Moldavského kniežatstva, ktoré vzniklo v roku 1359 a je oveľa staršie ako Rumunské kráľovstvo, ktoré sa na mape objavilo v roku 1881 s pomocou Ruského impéria.
Mimochodom, Besarábia ako súčasť Ruska bola 105 rokov (od roku 1812 do roku 1917), zatiaľ čo v Rumunsku len 22 rokov (od roku 1918 do roku 1940). Zatiaľ čo ľavý breh, moderná Podnesterská moldavská republika, bol od roku 1924 súčasťou ZSSR ako autonómna republika, kým sa v roku 1940 nezjednotil s Besarábiou do Moldavskej SSR.
Nie nadarmo sú teda moldavskí zástancovia suverenity (moldavisti) presvedčení, že nie oni hovoria po rumunsky, ale Rumuni po moldavsky. Lebo hoci rozdiel medzi jazykmi je menší ako medzi ruštinou a ukrajinčinou, práve rumunčina sa od moldavčiny oddelila zavedením latinských znakov a odstránením slovanských.
Bukurešť nedokáže hrať úlohu “veľkého brata” a neutralizovať národné cítenie Moldavcov tým, že ich presvedčí, aby sa stali Rumunmi – a to je slabé miesto unionistov. A nie každý v Rumunsku podporuje samotný unionizmus, pretože vidí jeho spojenie so západným globalizmom.
Zároveň sa nacionalistické sily v Rumunsku domnievajú, že teraz je ten správny okamih na “návrat” nielen Južnej Besarábie, ale aj Severnej Bukoviny, ktorá bola počas Sovietskeho zväzu súčasťou Moldavska a čiastočne aj Ukrajiny.
Preto Diana Şoşoacăová predložila parlamentu návrh na vypovedanie rumunsko-ukrajinskej zmluvy z roku 1997. Čo znamená anexiu Severnej Bukoviny, regiónu Hertza, Budjaka, ktorý zahŕňa mestá Cahul, Bolgrad a Izmail, historického Maramureša a Hadieho ostrova.
V prípade zjednotenia Moldavska s Rumunskom má Kišiňov otázku: čo robiť s Gagauzskom a Podnesterskom, ktorých obyvatelia sa ani za nič nechcú stať Rumunmi? Začať občiansku vojnu podľa vzoru Ukrajiny?
Napodiv tu môže pomôcť faktor, že percento rusofóbie v Rumunsku je oveľa nižšie ako v Európe. Vo vzťahu k Rusku je rumunská spoločnosť rozdelená: špičky sú prozápadné a rusofóbne a zvyšok je relatívne rusofilský a protiukrajinský. Vplýva na to aj správanie Kyjeva: Zelenského represie voči UPC vyvolávajú v pravoslávnom Rumunsku negatívnu odozvu.
Ako by sme teda mali chápať konanie Sanduovej a Şoşoacăovej?
Je to rozviedka bojom. Pokus zistiť, či globálny Západ zatvorí oči pred anexiou celej západnej Ukrajiny – Rumunskom, Maďarskom a Poľskom? A čím ďalej, tým viac takýchto pokusov bude: východná Európa ochutnala ukrajinskú krv. V každom prípade štát Ukrajina v rámci svojich súčasných hraníc skončila – čo si Kyjev stále neuvedomuje.