Môj profil 
Predplatné
Mimo pozornosti médií hlavného prúdu sa odohrala v minulých mesiacoch operácia ruského vojenského námorníctva, ktorá bola tak trochu ako z akčného filmu. Konvoju lodí sprevádzajúcich prakticky nenahraditeľnú špecializovanú loď Akademik Čerskij na kladenie podmorských potrubí sa podarilo bezpečne dostať do Baltického mora po dobrodružnej plavbe cez pol Zemegule.
Prečo musela absolvovať cestu z tichomorského prístavu Nachodka cez pol sveta v sprievode vojenských lodí? V súčasnosti má totiž mimoriadnu cenu: je to jediné dostupné plavidlo, pomocou ktorého môže byť dokončený geopoliticky veľmi dôležitý plynovod Nord Stream 2.
Výstavba tohto plynovodu bola zastavená potom, ako sa Spojeným štátom americkým podarilo politickým nátlakom a hrozbou sankciami prinútiť švajčiarsko-holandskú spoločnosť Allseas Group, ktorej lode kládli potrubie na dno Baltického mora, aby sa z projektu stiahla. A keďže na takúto prácu je potrebná špeciálna technika a takýchto lodí je na svete len zopár, pričom na viaceré sa vzťahujú americké sankcie, ostala budovateľom plynovodu jediná možnosť: použiť loď Akademik Čerskij, ktorá však vtedy kotvila na opačnom konci planéty.
A tak sa začal výnimočný presun: Rusi totiž nenechali nič na náhodu. Aby sa loď „náhodou“ nestala obeťou pirátov v Adenskom zálive, „náhodnej“ kolízie s inou loďou, či inej „náhodnej“ poruchy či nehody, rozhodli sa vyslať loď na dlhú plavbu spôsobom, ktorý bol naposledy použitý počas druhej svetovej vojny: v sprievode konvoja vojenských lodí.
Preto bol vo februári z Nachodky vypravený konvoj, v ktorom okrem lode Akademik Čerskij bol remorkér Viktor Koneckij, torpédoborec ruskej tichooceánskej flotily Admirál Vinogradov, ktorý bol neskôr vystriedaný raketovou fregatou Jaroslav Mudryj, a pravdepodobne jedna alebo dve ponorky. Vojenské lode boli samozrejme vybavené vlastnými systémami protivzdušnej obrany stredného a krátkeho dosahu a primerane vyzbrojené pre prípad, že by niečo „náhodou“ priletelo vzduchom alebo pod vodou.
Konvoj sa od Srí Lanky pohyboval s vypnutým odpovedačom a jeho trasa sa menila nepredvítateľným spôsobom. Až napokon symbolicky, deviateho mája, po takmer trojmesačnej plavbe, Akademik Čerskij zakotvil v nemeckom prístave Mukran.
Výstavba projektu Nord Stream 2 sa tak opäť rozbehne a hoci sklz je značný, optimisti hovoria, že by sa mohlo podariť ho dokončiť už v roku 2021, prípadne dokonca ešte v roku 2020.
O strategickej dôležitosti tohto plynovodu, ktorý zdvojnásobí možnosť priamej prepravy plynu z Ruska do Nemecka, nikto nepochybuje: po jeho uvedení do prevádzky sa výrazne zmenší energetická zraniteľnosť Nemecka a možnosť jeho vydierania Spojenými štátmi, prípadne Poľskom či Ukrajinou týmto spôsobom.
Známy ruský ekonóm Chazin dokonca tvrdí, že spustenie Nord Streamu 2 by mohlo viesť až k zbaveniu Európy podstatnej časti amerického vplyvu.
USA zdôvodňujú zavedenie sankcií proti Nord Streamu 2 údajnou energetickou bezpečnosťou Európy a hrozbou nadmernej závislosti Európy na ruskom plyne. Čo však nehovoria, je, že by chceli, aby Európa bola závislá na dodávkach ich plynu, ktorý je až o tretinu drahší.
Plynovod je z veľkej časti hotový, z 1200 kilometrov, čo je vzdialenosť medzi ruskou Usť-Lugou a nemeckým Greifswaldom, chýba potiahnuť potrubie už iba v dĺžke okolo 160 kilometrov.
Ešte stále však nemajú budovatelia plynovodu celkom vyhraté: ešte stále môže EÚ pod tlakom USA prijať nejaké obštrukcie (nemecký sieťový regulátor má voči projektu výhrady), ktoré plynovod postavia mimo súťaž, prípadne sa môže stať nejaká „nehoda“, ktorá termín jeho uvedenia do prevádzky odsunie do nedohľadna.
Dodajme ešte, že Rusko s partnermi buduje aj „južný obchvat“ problémovej Ukrajiny, to je TurkStream budovaný v dvoch vetvách cez Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. Tento plynovod má však podstatne menšiu kapacitu ako Nord Stream 1 a 2.
Posilnenie väzieb medzi Nemeckom a Ruskom, resp. Čínou, ktorého sa USA tak veľmi obávajú, by bolo výrazným impulzom pre rozvoj európskej, resp. euroázijskej ekonomiky.
A čo by prijatie plynovodu Nord Stream 2 mohlo znamenať pre Slovensko? Na jednej strane to môže zmenšiť objemy plynu plynúce cez Ukrajinu na naše územie, a teda obmedziť naše zisky z tranzitu. A tiež zvýšiť pre nás nákupnú cenu plynu, ak by sme ho kupovali z Nemecka aj s prirážkou. Na druhej strane, mohlo by to celkovo znížiť cenu ruského plynu v Európe a zväčšiť objem plynu predaného zo Slovenska na Ukrajinu, keďže je predpoklad, že Kyjev, pre svoje problémové vzťahy s Ruskom, potenciálne môže kupovať plyn od nás.
Ivan Lehotský
.jpg)
.JPG)
