Odkryté boli základy masívneho kruhového chrámu aztéckeho boha vetra Ehecatla a menšej časti rituálneho ihriska, ktoré spomínajú aj prví španielski kronikári pri opise pôvodného Tenochtitlánu, hlavného mesta ríše Aztékov. “Na základe takýchto zistení môžeme preukázať skutočné lokalizácie a rozmery každej zo stavieb popísaných v kronikách,” vraví Diego Prieto, vedúci hlavného mexického inštitútu antropológie a histórie.
Archeológovia tiež podrobne vysvetlili nález 32 krčných stavcov, čo súviselo s konanými rituálmi na ihrisku. “Bola to obeta spojená s loptovou hrou, blízko schodiska,” vysvetľuje ďalší archeológ Raul Barrera. Zachovala sa však len časť pôvodne 50 metrov dlhého ihriska, spomínané schodisko a časť hľadiska.
Z častí chrámu sa zachovali niektoré pôvodné biele štuky z rokov 1486-1502 za vlády aztéckeho panovníka Ahuizotla, predchodcu Montezuma, ktorého potom zosadil španielsky conquistador (dobyvateľ) Hernan Cortéz. Španielske písomnosti sa dokonca zmieňujú o tom, ako mladý Montezuma hral na rituálnom ihrisku proti staršiemu spojeneckému kráľovi a prehral, čo bolo považované za znamenie, že aztécka ríša padne.
Chrám sa svojím okrúhlym tvarom s dĺžkou 34 metrov a výškou 4 metre odlišoval od mnohých iných štvorcových chrámov, ktoré prevládali na najsvätejšom ceremoniálnom priestore pre Aztékov. Archeológ Eduardo Matos uviedol, že vrchol chrámu bol pravdepodobne postavený tak, aby pripomínal stočeného hada, a kňazi prichádzali cez dvere na vrchole špirály.
Po dokončení výkopov bude na mieste postavené múzeum.