Naši ministri financií – smieme porovnávať neporovnateľné?
Bratislava 2. septembra 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Parlament vyhovel námietkam prezidentky Zuzany Čaputovej a zároveň opätovne schválil zmeny súvisiace s procesom výberu a voľby generálneho prokurátora. Zo 127 prítomných za prijatie vrátenej novely hlasovalo 85 poslancov vládnej koalície
Poslanci na návrh hlavy štátu vypustili z novely zákona o prokuratúre dôvody súvisiace s odvolaním šéfa generálnej a špeciálnej prokuratúry, ak prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Prezidentka argumentovala, že právomoc parlamentu posudzovať, či generálny prokurátor vykonáva svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne je v rozpore s ústavou, pretože jediným subjektom, ktorý disciplinárne koná voči generálnemu prokurátorovi, je ústavný súd.
Hlava štátu tiež uspela v parlamente s námietkou, že ak sa stane generálnym alebo špeciálnym prokurátorom aj neprokurátor, tak po ukončení funkcie nezostane prokurátorom. Ak podľa prezidentky generálny resp. špeciálny prokurátor vie, že po skončení vedúcej funkcie stratí povolanie prokurátora, bude s blížiacim sa koncom svojho funkčného obdobia vystavený neprimeranému tlaku. „Bude odkázaný hľadať si nové profesionálne uplatnenie mimo prokuratúry, čo sa môže prenášať aj do výkonu jeho právomocí generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora,“ argumentovala Čaputová.
Parlament v polovici júla schválil novelu zákona o prokuratúre. Z nej vyplýva, že o pozíciu kandidáta na post generálneho prokurátora sa bude môcť uchádzať aj osoba, ktorá nie je prokurátorom. Zároveň má platiť obmedzenie, že ten, kto bude chcieť kandidovať za generálneho prokurátora, nesmie posledné dva roky vykonávať politickú funkciu. Tento zákon si kvôli tejto úprave získal meno “Lex Lipšic”, pretože toho by vláda najradšej videl v čele prokuratúry alebo na poste šéfa špeciálnej prokuratúry. Doterajší zákon mu však neumožňoval sa o tento post uchádzať, pretože nie je ani nikdy nebol prokurátorom.
Ťažko povedať, či si to poslanci pri schvaľovaní tohto zákona uvedomili, ale podľa tohto znenia zákona alebo len s drobnými úpravami, sa po zmene mocenských pomerov bude môcť stať generálnym prokurátorom aj Robert Kaliňák, Robert Fico, alebo niektorí ďalší politici súčasnej opozície.
Zákon tiež rozširuje okruh navrhovateľov kandidátov do funkcie generálneho prokurátora. Podľa aktuálne platnej legislatívy môžu návrhy predkladať výlučne poslanci parlamentu. Po novom by tak mohli urobiť aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov, právnická fakulta vysokej školy so sídlom v SR a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Kandidáti absolvujú verejné vypočutie pred ústavnoprávnym výborom. Voľba generálneho prokurátora bude v parlamente verejná.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár definitívne skončil vo funkcii 10. augusta. V súčasnosti šéfa prokuratúry zastupuje prvá námestníčka generálnej prokuratúry Viera Kováčiková. Bude to tak až dovtedy, kým parlament nezvolí a prezidentka nevymenuje nového generálneho prokurátora. Podľa predbežných odhadov by nový šéf prokuratúry mohol byť známy v októbri alebo v novembri. Opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) avizovala, že sa obráti na ústavný súd, aby prijatú novelu posúdil. Smer-SD ostro kritizuje, že šéfom prokuratúry sa bude môcť stať aj osoba, ktorá predtým nevykonávala funkciu prokurátora.
.JPG)
.jpg)
25.3°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
25.6°C
