Putinov Davos alebo trhovisko globálnej väčšiny?

Nedávno ste sa zúčastnili na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade (SPIEF). Západná tlač toto podujatie často dehonestuje. Ako to vyzeralo priamo na mieste?

SPIEF je mimoriadne významná udalosť. Západné médiá ho síce hanblivo nazývajú „Putinov Davos“, no tento rok sa tam zišlo približne 20-tisíc účastníkov zo 130 krajín sveta. Je to akási alternatíva voči západnému Davosu a západnej hegemónii. Rozdiel je však v tom, že kým Davos je klubom bohatej menšiny, petrohradské fórum je veľkým trhoviskom takzvanej globálnej väčšiny.

Viac v rozhovore:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Hneď v deň otvorenia fóra však došlo k útoku ukrajinských dronov na energetické ciele v Petrohrade. Ako reagovali účastníci a ako médiá?

Ráno ma zobudili výbuchy, ako pracovala protivzdušná obrana. Počas cesty na fórum sme videli čierny dym z ropného terminálu. Západná liberálna tlač to okamžite začala oslavovať ako obrovský úder Putinovi a dôkaz, že Západ vyhráva. To je ich svet – svet riadený emočnými výlevmi a účelovou propagandou, len aby bolo niečo namierené proti nepriateľovi. Priamo na fóre to však chod podujatia nijako neovplyvnilo.

Naše médiá neustále opakujú, že Rusko je v úplnej medzinárodnej izolácii a západní investori z neho odišli. Stiahli sa naozaj?

Tvrdí to napríklad The Guardian. Možno je to pravda pre tých, ktorí chceli spáchať ekonomickú či podnikateľskú samovraždu. Ja osobne som na fóre videla množstvo zástupcov západných biznisov – nemecké firmy, a po rokoch dokonca opäť aj amerických predstaviteľov. Západná tlač radšej vypichne mená ako Gerhard Schröder, Candace Owensová alebo bratia Tateovci, ktorých tam mimochodom nikto ani nevidel, len aby celú udalosť dehonestovala. Ignorujú však podstatnú otázku: prečo tam boli ministri z Kuby, Saudskej Arábie, Bieloruska či prezidenti Uzbekistanu a Tanzánie?

Precitnutie z koloniálneho sna

Prečo majú krajiny Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky k Rusku diametrálne odlišný prístup ako Európa? Kto vlastne dnes tvorí tú „väčšinu sveta“?

Túto väčšinu tvorí Globálny juh – dnes je to 85 % svetovej populácie a 80 % globálneho ekonomického rastu. To nie je Európa a nie sú to ani USA. Tieto krajiny už odmietajú byť mlynskými kameňmi v novej studenej vojne, ktorú vyvoláva Západ. Nechcú si vyberať medzi Washingtonom a Pekingom, ani medzi Bruselom a Moskvou. Majú totiž svoju historickú pamäť a nepríjemné postkoloniálne skúsenosti s Európou. Chcú rovnoprávnosť a partnerov, ktorí nerozdávajú sankcie, ale stavajú infraštruktúru a robia reálny obchod. Napríklad Čína len pred pár mesiacmi úplne zrušila dovozné clá pre Afriku.

Menia sa globálne pravidlá hry rýchlejšie, než sme schopní v Európe vnímať?

Svet sa mení obrovskou rýchlosťou. Naše európske elity si to podvedome uvedomujú, a preto je ich rétorika čoraz agresívnejšia. Dochádza k démonizácii „tých druhých“, pretože elity cítia, že strácajú moc. Už nie sme v koloniálnom nastavení 19. storočia, kedy sa svet točil okolo Londýna a Paríža. Ázia zažíva neuveriteľný technologický pokrok, India robí nezávislú politiku a Afrika sa orientuje smerom k Číne a Rusku. Európa sa demograficky, ekonomicky aj politicky zmenšuje, no jej lídri sa stále správajú, akoby mohli celému svetu rozkazovať.

Logika biznisu verzus morálna nadradenosť

Ako je možné, že kým politici hovoria o sankciách, európske a americké firmy v Petrohrade normálne rokujú? Pretože biznis sa neriadi ideológiou, náboženstvom ani vnútornou politikou štátov.

Nadnárodné korporácie nemajú štátnu vlajku a nie sú verné žiadnej krajine. Logika biznisu vyžaduje neustály rast, nové trhy a inovácie. Pokiaľ krajiny ako Rusko alebo Čína vytvoria atraktívne podmienky a budujú alternatívne finančné infraštruktúry, biznis tam proste pôjde. Západ fatálne podcenil sebestačnosť a potenciál krajín ako Rusko, Čína či Irán. Mysleli sme si, že bez nás neprežijú. Oni sa však spojili, zdieľajú technológie a európska politická elita, ktorá sa hrá na „morálnu čistotu“, tým izoluje akurát tak samu seba a poškodzuje vlastnú ekonomiku.

Vidíte v tomto pragmatizme rozdiel medzi Európou a USA?

Jednoznačne. Pozrite sa na USA pod vedením Donalda Trumpa. On nie je ideológ, je to obchodník. Jeho platforma America First je čisto pragmatická. Nezaujíma ho domáca politika Číny ani to, kto tam vládne. Uvedomuje si, že ignorovať čínsky trh je ekonomická samovražda, preto tam aj vycestoval. Amerika sleduje svoje tvrdé záujmy bez sentimentu. Naopak, Európa sa utápa v presadzovaní akejsi morálnej nadradenosti, čím likviduje vlastnú konkurencieschopnosť.

Pasca dvojitých metrov a cenzúra rozumu

Znamená vaša účasť na takomto fóre automaticky podporu ruskej politiky?

Samozrejme, že nie. Ak niekto cestuje na západné fóra alebo do Davosu, tiež to neznamená, že bezvýhradne schvaľuje všetko, čo robí Európa alebo Amerika. Tieto podujatia sú platformy na dialóg. Na SPIEF prebiehali stovky prednášok a panelov od umelej inteligencie, médií a biznisu až po udržateľný rozvoj a finančné systémy.

Rozdeľovanie sveta v Európe na „čisto dobrých“ a „čisto zlých“ je absolútne neproduktívne, zavádzajúce a nebezpečné. Keď naša europoslankyňa vyhlási, že „bezpečnosť sa začína tým, že rozpoznáme, čo je zlo“, príde mi to až desivé. Je to zneužívanie filozofických konceptov. Akonáhle diskusiu zredukujeme na takto primitívnu úroveň, racionálny rozum dostáva stopku a nastupuje čisto účelová emočná propaganda.

Prečo Západ tak rýchlo stráca dôveryhodnosť v očiach zvyšku sveta?

Pretože sme povestní uplatňovaním dvojitých metrov. Keď žijete v Číne a rozprávate sa s ľuďmi z Latinskej Ameriky, Ázie či Afriky, vidíte, že naše morálne poučovanie im už príde len smiešne. Nikto už neverí tomu, čo hovoríme. Ako môže niekto vehementne odsudzovať ruskú agresiu, ale zároveň mlčať pri genocíde v Gaze? Európa má plné ústa toho, že Čína je autoritársky režim, pričom my sami máme v čele Európskej únie nevolených lídrov. Nikto nerieši, čo robila a robí Amerika v Iráne, Venezuele alebo na Kube. Ukazujeme prstom len na tých, ktorých nevieme ovládať.

Orwellovské „vojna je mier“

Dá sa dlhodobá bezpečnosť budovať len neustálym zbrojením?

To je čisté orwellovské heslo „vojna je mier“. Čisto zbrojením bezpečnosť nevybudujeme. Nehovorím, že sa nemáme brániť, ak existuje reálne nebezpečenstvo. Ale tá dnešná militaristická rétorika nedáva žiadny racionálny zmysel. Na jednej strane počúvame propagandistické slogany, že Rusko prehráva vojnu na Ukrajine, a na druhej strane nás strašia, že zajtra uskutoční inváziu do celej Európy. Tento paradox vyhovuje len zbrojárskemu priemyslu, technologickým firmám a na ne napojeným obrovským lobistickým štruktúram v Európskej komisii a parlamente.

Čo by ste ako expertka na propagandu a médiá odporučili bežnému človeku? Ako si zachovať zdravý rozum?

Propaganda je dnes všade a na oboch stranách. Nie je to nič vyslovene „diabolské“, je to jednoducho forma presvedčivej komunikácie, podobne ako komerčná reklama. V obdobiach veľkého medzinárodného napätia sa racionálny stred zámerne likviduje a komunikácia sa vyhrocuje do polarity „buď, alebo“.

Dôležité je klásť si základné otázky: Kto to komunikuje? Kto z toho profituje? Za akým účelom? Musíme odmietnuť polarizujúcu propagandu, ktorá dehumanizuje iné národy. V Rusku žijú rovnakí ľudia ako my. Ak chceme formovať zmysluplnú budúcnosť, musíme spolu komunikovať a hľadať systémové riešenia, nie prehlbovať zákopy len preto, že si niekto stráži svoje prírodné zdroje, z ktorých Západ nemôže jednostranne profitovať.