Čo Brusel nepovie

Keby EÚ povedala pravdu rovno, znelo by to inak: zavádzame systém, ktorý pridá nový náklad k benzínu, nafte, plynu, uhliu a teplu. Ak ho nezaplatia dodávatelia zo svojej marže alebo štát z verejných peňazí, zaplatí ho občan v cene. Taká veta sa politicky predáva ťažko. Preto sa namiesto nej predáva „cenový strop“.

Lenže slová majú význam. Cenový strop si bežný človek predstaví jednoducho. Cena dosiahne určitú hranicu a vyššie ísť nesmie. Pri nájomnom, energiách alebo úrokoch by nikto nenazval stropom mechanizmus, pri ktorom cena môže ísť ďalej hore, len sa popri tom urobí nejaký zmierňujúci krok.

Pri ETS2 sa však presne toto deje. Hovorí sa o strope, ale v skutočnosti ide o uvoľnenie ďalších povoleniek z rezervy, keď cena povolenky dosiahne stanovenú hranicu. Taký krok môže rast ceny zmierniť, ale negarantuje jej zastavenie. To je podstatný rozdiel. A práve tento rozdiel rozhoduje o tom, či občan dostáva pravdu, alebo politicky zabalené upokojenie.

Strop, ktorý nie je stropom. A 45 eur, ktoré nebudú 45 eurami

Skutočný cenový strop by vyzeral tak, že povolenka ETS2 sa po dosiahnutí určitej hranice nebude môcť obchodovať drahšie. Ak by bola hranica 45 eur, potom by 45 eur bola horná cena. Bodka.

V týchto dňoch medializovaná dohoda Rady EÚ s poslancami Európskeho parlamentu však hovorí niečo iné. Ak cena prekročí stanovenú hranicu, z trhovej stabilizačnej rezervy sa má uvoľniť viac povoleniek. Doterajší objem sa má zvýšiť z 20 miliónov na 40 miliónov povoleniek. Podľa spravodajského opisu sa tento mechanizmus môže spustiť dvakrát ročne, teda teoreticky až do 80 miliónov povoleniek za rok.

To môže cenu stlmiť. Môže to pridať trhu ďalšiu ponuku. Môže to znížiť prudkosť rastu. Ale stále to nie je strop. Ak dopyt po povolenkách zostane silný, cena môže rásť aj po uvoľnení ďalších povoleniek. Výskumný servis Európskeho parlamentu to pomenoval priamo: hranica 45 eur nie je absolútny strop a cena uhlíka môže ísť vyššie aj po uvoľnení povoleniek.

Celé toto politické divadlo má ešte druhé dejstvo. Verejnosti sa opakuje číslo 45 eur, akoby išlo o pevnú hranicu platnú v čase spustenia systému. Lenže Európska komisia pri ETS2 uvádza, že ide o 45 eur v cenách roku 2020, teda o sumu navýšenú o kumulovanú infláciu.

To znamená, že keď ETS2 začne dopadať na ceny palív a vykurovania, spúšťač pre uvoľnenie rezervy nebude 45 eur. Bude vyšší. Podľa prepočtov Českej národnej banky vychádzala hranica pri predpoklade ďalšej dvojpercentnej inflácie už na začiatku roku 2027 približne na 57 eur. Do roku 2028 sa tak môže pohybovať približne okolo 58 až 60 eur.

Preto je slovník o cenovom strope zavádzajúci dvakrát. Najprv preto, že cenu nezastaví. Potom preto, že ani samotné číslo 45 eur nebude v čase účinku systému znamenať 45 eur. Navyše, podľa článku 30h smernice 2003/87/ES ani táto poistka nemá byť trvalá, keďže tento spôsob uvoľňovania povoleniek pri prekročení hranice možno používať len do 31. decembra 2029.

ETS2 pokračuje ďalej

Dôležité je aj to, čo sa touto dohodou neruší. Neruší sa ETS2 ako taká. Nevynímajú sa domácnosti. Neruší sa nový náklad pre palivá používané v doprave a vykurovaní. Mení sa len poistka, ktorá má tlmiť výkyvy ceny.

ETS2 je druhý systém emisných povoleniek. Nejde priamo po domácnosti ako po kupujúcom povolenky. Povinnosť dopadne na dodávateľov palív. Lenže dodávateľ paliva nie je charita. Ak mu vznikne nový náklad, prirodzená otázka znie, koľko z neho prenesie do cien.

Pre občana preto nie je rozhodujúce, či povolenku formálne kupuje on, alebo dodávateľ. Rozhodujúce je, či sa nový náklad objaví v cene benzínu, nafty, plynu, uhlia alebo tepla. A práve preto je spor o slovo „strop“ praktický, nie akademický.

Keď médiá prestanú prekladať mocenský jazyk

Pri politikoch je jasné, prečo hovoria o cenovom strope. Rovnako je jasné, prečo verejnosti opakujú číslo 45 eur, hoci pri spustení systému bude spúšťacia hranica vyššia. ETS2 je nepopulárny a očakávané zdraženie života sa občanom vysvetľuje ťažko. Slovo „strop“ z neho robí ochranné opatrenie. Z technického zdražovacieho mechanizmu sa v titulku stane dobrá správa.

Otázka znie, prečo rovnaký slovník používajú médiá. Ich úlohou predsa nie je prenášať občanom hotový bruselský obal, ale rozbaliť ho. Ak mechanizmus cenu nezastaví, nemá sa volať strop. Ak ho médiá takto volajú, výsledkom nie je kontrola moci, ale šírenie slovníka, ktorý potrebuje verejnosť upokojiť.

Ak médiá bez odporu preberú slovník moci, prestávajú ho prekladať do reality. Čitateľ potom nedostane odpoveď, čo sa deje. Dostane slovník, v ktorom má nový náklad prijať ako ochranu.

A pri ETS2 je to vážne. Nejde o drobnú terminologickú chybu. Ide o to, či verejnosť dostane správu: „Máte byť chránení pred zdražením,“ alebo správu: „Vzniká nový náklad a Brusel iba nastavuje dočasnú poistku, aby cena nevystrelila príliš prudko.“

Lenže úlohou médií nie je chlácholiť občana slovníkom moci. Ich úlohou je povedať mu, čo sa bude diať s jeho peniazmi.

Občan nepotrebuje slovník, ale pravdu

Pri ETS2 nejde iba o povolenky. Ide o dôveru. Ak moc zmení nový náklad na „cenový strop“ a médiá tento slovník poslušne prenesú ďalej, občan sa nedozvie, čo sa naozaj deje. Dozvie sa len to, ako má o probléme premýšľať.

Férová veta by znela jednoduchšie: ETS2 pridáva nový náklad k doprave a vykurovaniu. Tento náklad sa niekde objaví. Buď ho pohltia dodávatelia, prekryje štát, alebo skončí v cenách pre ľudí. A netreba veľké vyšetrovanie, aby bolo jasné, komu sa účet napokon posunie.

To je nepríjemné, ale pravdivé. Občan nepotrebuje politické upokojovanie. Potrebuje vedieť, čo sa chystá, kto to zaplatí a prečo sa z nového účtu robí dobrá správa. Účet za palivo a plyn sa totiž nezaplatí slovom „strop“.